Berlínska spoločnosť Infarm testovala pestovanie pšenice vo vertikálnych farmárskych systémoch. Napriek vysokým výnosom vedci doteraz kritizovali ziskovosť vertikálneho pestovania.
Vertikálne poľnohospodárstvo sa doteraz zameriavalo najmä na pestovanie bylín, ovocia a zeleniny. Vzhľadom na narastajúcu svetovú populáciu sa však čoraz viac vynára otázka, či by bolo možné aj vertikálne pestovanie svetových potravinárskych plodín, ako je pšenica. Prvé pokusy ukazujú: Výnosy sú oveľa vyššie, ale problémom sú náklady.
Nedávno spoločnosť Infarm, vertikálna poľnohospodárska spoločnosť, po prvýkrát pestovala pšenicu na vnútornej farme vo svojom sídle v Berlíne. Podľa spoločnosti testy ukázali pozitívne výsledky. Podľa toho sú možné prognózy 11,7 kg na m2 úrody za rok. "V prepočte to zodpovedá 117 tonám na hektár a rok," hovorí Infarm.
Nezávislé od vonkajších vplyvov
Podľa Sentholda Assenga je pestovanie pšenice v interiéri spoľahlivé, pretože rastliny sú chránené pred vonkajšími poveternostnými vplyvmi. Pšenica sa môže vyrábať v interiéri priamo tam, kde je to potrebné. Podľa vedca, v neposlednom rade pre súčasnú energetickú a potravinovú krízu, prejavujú záujem o vertikálne hospodárenie najmä severoafrické a arabské krajiny, aby sa mohli samostatnejšie zásobovať potravinami.
Z novej technológie by však mohli ťažiť aj európski farmári a napríklad v zime pestovať ovocie, ktoré u nás nerastie, napríklad bobuľové ovocie.
Vertikálny farmársky pšeničný chlieb by bol nezaplatiteľný
Aj keď spôsob pestovania spočiatku znie sľubne, ekonomická situácia bola podľa štúdie doteraz iná. S viac ako 50 % celkových nákladov majú náklady na energiu vo vertikálnom poľnohospodárstve významný vplyv. Veľký podiel sa vynakladá na klimatizáciu a osvetlenie.
Podľa štúdie zrejme nebude v budúcnosti ekonomické konkurovať konvenčnej pšenici pri súčasných trhových cenách – práve naopak: za súčasných podmienok by bol chlieb vyrobený z vertikálne pestovanej pšenice takmer 50-krát drahší ako konvenčný chlieb. „Nižšie náklady a vyššie výnosy by mohli znížiť pomer nákladov a výnosov z dnešných 46:1 na 6:1 v budúcnosti, ale stále by to nebolo ekonomické," uvádza sa v správe.
Napriek veľmi vysokým potenciálnym výnosom je nepravdepodobné, že by prevádzka 1 ha krytej pšeničnej farmy s 10 alebo dokonca 100 vrstvami prerazila aj za normálnych trhových podmienok. Výzvou do budúcnosti je preto podľa Assenga vyrábať lacnú elektrinu.
Z dlhodobého hľadiska však verí, že ceny energií budú klesať. Je presvedčený, že ak sa technológia uchytí, bude aj lacnejšia. Na to však treba najskôr vyriešiť problémy s energiou a ziskovosťou. „Súčasná energetická a cenová kríza vrhá vertikálne farmárstvo späť v jeho rozvoji a privádza do krízy aj začínajúce podniky.“ V súčasnosti, ak vôbec, môžete zarábať na šalátoch a listovej zelenine. Výstavba nových fariem je tiež nákladná. Ak by sa dotovali udržateľné energie, ako napríklad v Spojených arabských emirátoch, vertikálne poľnohospodárstvo by bolo už dnes ekonomickejšie.
Výsledky však môžu prispieť len k relatívne malej (určenej) časti celosvetovej produkcie obilia potrebnej na dosiahnutie globálnej potravinovej bezpečnosti v blízkej budúcnosti.
Rozhodujúce je prijatie spotrebiteľa
Aké účinky má kultivačný systém na zložky produktu, je zatiaľ otvorené. Zatiaľ tiež nie je jasné, nakoľko zdravé sú potraviny z pestovateľských systémov vertikálneho poľnohospodárstva a či sú z hľadiska živín lepšie alebo horšie ako konvenčné potraviny.
Spotrebitelia musia akceptovať rastliny, ktoré rastú bez pôdy a slnečného žiarenia. Stále nie je jasné, do akej miery je obyvateľstvo v tejto veci skeptické alebo otvorené. Produkty z vertikálneho poľnohospodárstva by taktiež v súčasnosti neboli schválené ako biopotraviny, pretože povolené sú iba kultúry z prírodnej pôdy.
Možnosť pre farmárov?
Asseng zdôrazňuje, že toto povolanie by malo byť otvorené novým technológiám. Technológia bude v budúcnosti súčasťou poľnohospodárstva a má potenciál znížiť tlak na niektoré oblasti a zvýšiť výnosy na plochu. Vertikálne poľnohospodárstvo však konvenčné poľnohospodárstvo nenahradí.Z jeho pohľadu môže technológia pomôcť farmárom k väčšej konkurencieschopnosti a napríklad k pestovaniu regionálneho drobného ovocia cez zimu. Poľnohospodári disponujú know-how v oblasti rastlín, a preto sú o krok vpred pred mnohými start-upmi a priemyselnými spoločnosťami.
Z agrarheute preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Infarm, Luksch HEF/TUM
