Piatok 27.januára 2023, meniny má Bohuš, zajtra Alfonz

Berlínska spoločnosť Infarm testovala pestovanie pšenice vo vertikálnych farmárskych systémoch. Napriek vysokým výnosom vedci doteraz kritizovali ziskovosť vertikálneho pestovania.

Vertikálne poľnohospodárstvo sa doteraz zameriavalo najmä na pestovanie bylín, ovocia a zeleniny. Vzhľadom na narastajúcu svetovú populáciu sa však čoraz viac vynára otázka, či by bolo možné aj vertikálne pestovanie svetových potravinárskych plodín, ako je pšenica. Prvé pokusy ukazujú: Výnosy sú oveľa vyššie, ale problémom sú náklady.

Nedávno spoločnosť Infarm, vertikálna poľnohospodárska spoločnosť, po prvýkrát pestovala pšenicu na vnútornej farme vo svojom sídle v Berlíne. Podľa spoločnosti testy ukázali pozitívne výsledky. Podľa toho sú možné prognózy 11,7 kg na m2 úrody za rok. "V prepočte to zodpovedá 117 tonám na hektár a rok," hovorí Infarm.

Nezávislé od vonkajších vplyvov

Podľa Sentholda Assenga je pestovanie pšenice v interiéri spoľahlivé, pretože rastliny sú chránené pred vonkajšími poveternostnými vplyvmi. Pšenica sa môže vyrábať v interiéri priamo tam, kde je to potrebné. Podľa vedca, v neposlednom rade pre súčasnú energetickú a potravinovú krízu, prejavujú záujem o vertikálne hospodárenie najmä severoafrické a arabské krajiny, aby sa mohli samostatnejšie zásobovať potravinami.

Z novej technológie by však mohli ťažiť aj európski farmári a napríklad v zime pestovať ovocie, ktoré u nás nerastie, napríklad bobuľové ovocie.

Vertikálny farmársky pšeničný chlieb by bol nezaplatiteľný

Aj keď spôsob pestovania spočiatku znie sľubne, ekonomická situácia bola podľa štúdie doteraz iná. S viac ako 50 % celkových nákladov majú náklady na energiu vo vertikálnom poľnohospodárstve významný vplyv. Veľký podiel sa vynakladá na klimatizáciu a osvetlenie.

Podľa štúdie zrejme nebude v budúcnosti ekonomické konkurovať konvenčnej pšenici pri súčasných trhových cenách – práve naopak: za súčasných podmienok by bol chlieb vyrobený z vertikálne pestovanej pšenice takmer 50-krát drahší ako konvenčný chlieb. „Nižšie náklady a vyššie výnosy by mohli znížiť pomer nákladov a výnosov z dnešných 46:1 na 6:1 v budúcnosti, ale stále by to nebolo ekonomické," uvádza sa v správe.

Napriek veľmi vysokým potenciálnym výnosom je nepravdepodobné, že by prevádzka 1 ha krytej pšeničnej farmy s 10 alebo dokonca 100 vrstvami prerazila aj za normálnych trhových podmienok. Výzvou do budúcnosti je preto podľa Assenga vyrábať lacnú elektrinu.

Z dlhodobého hľadiska však verí, že ceny energií budú klesať. Je presvedčený, že ak sa technológia uchytí, bude aj lacnejšia. Na to však treba najskôr vyriešiť problémy s energiou a ziskovosťou. „Súčasná energetická a cenová kríza vrhá vertikálne farmárstvo späť v jeho rozvoji a privádza do krízy aj začínajúce podniky.“ V súčasnosti, ak vôbec, môžete zarábať na šalátoch a listovej zelenine. Výstavba nových fariem je tiež nákladná. Ak by sa dotovali udržateľné energie, ako napríklad v Spojených arabských emirátoch, vertikálne poľnohospodárstvo by bolo už dnes ekonomickejšie.

Výsledky však môžu prispieť len k relatívne malej (určenej) časti celosvetovej produkcie obilia potrebnej na dosiahnutie globálnej potravinovej bezpečnosti v blízkej budúcnosti.

Rozhodujúce je prijatie spotrebiteľa

Aké účinky má kultivačný systém na zložky produktu, je zatiaľ otvorené. Zatiaľ tiež nie je jasné, nakoľko zdravé sú potraviny z pestovateľských systémov vertikálneho poľnohospodárstva a či sú z hľadiska živín lepšie alebo horšie ako konvenčné potraviny.

Spotrebitelia musia akceptovať rastliny, ktoré rastú bez pôdy a slnečného žiarenia. Stále nie je jasné, do akej miery je obyvateľstvo v tejto veci skeptické alebo otvorené. Produkty z vertikálneho poľnohospodárstva by taktiež v súčasnosti neboli schválené ako biopotraviny, pretože povolené sú iba kultúry z prírodnej pôdy.

Možnosť pre farmárov?

Asseng zdôrazňuje, že toto povolanie by malo byť otvorené novým technológiám. Technológia bude v budúcnosti súčasťou poľnohospodárstva a má potenciál znížiť tlak na niektoré oblasti a zvýšiť výnosy na plochu. Vertikálne poľnohospodárstvo však konvenčné poľnohospodárstvo nenahradí.Z jeho pohľadu môže technológia pomôcť farmárom k väčšej konkurencieschopnosti a napríklad k pestovaniu regionálneho drobného ovocia cez zimu. Poľnohospodári disponujú know-how v oblasti rastlín, a preto sú o krok vpred pred mnohými start-upmi a priemyselnými spoločnosťami.

 

Z agrarheute preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra

Snímka: Infarm, Luksch HEF/TUM

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov