Limagrain repky

Pondelok 20.mája 2024, meniny má Bernard, zajtra Zina

Prinášame rozhovor s Ondrejom Fačkovcom, konateľom firmy O.F. Mill, s.r.o., Sereď, ktorý bol publikovaný v júlovom vydaní AGROMAGAZÍNu.

Spoločnosť O.F. Mill má ambície pokračovať v expanzii spracovania slovenskej tvrdej pšenice. S akým objemom spracovania komodity kalkulujete pre tento rok?

Ambícia zvyšovať spracovanie tvrdej pšenice ostáva, no aktuálna situácia na trhu nás možno tento rok spomalí v napĺňaní našich plánov. Dôvodom je skutočnosť, že na európskom trhu v tomto roku evidujeme pokles predaja produktov z tvrdej pšenice a tým aj semoliny o 10 až 15 % v porovnaní s vlaňajškom. Do istej miery ma tento trend prekvapuje, pretože som vždy vnímal potravinárstvo ako anticyklický sektor, ktorý nereaguje výraznejšie na ekonomické spomalenie. No pravdou je, že v ostatnom období sa zbehlo množstvo výnimočných faktorov, či už vysoká inflácia alebo vojnový konflikt v Európe, ktoré priniesli na trh veľa neistoty, na čo reaguje i spotrebiteľ. Napriek tomu pokračujeme v našich plánoch s cieľom navyšovať spracovanie tvrdej pšenice. Pripravujeme investíciu v objeme 2,5 mil. EUR, ktorá by nám mala výrazne zvýšiť kvalitu semoliny a tým osloviť nových, tých najnáročnejších zákazníkov v rámci Európy, pričom táto investícia by nám súčasne mala pomôcť aj rozšíriť našu spracovateľskú kapacitu o približne 20 %. Počas tohto roku sme v otázkach expanzie spracovania produkcie opatrnejší, no ak sa v druhom polroku 2023 opäť dostane spotreba v Európe späť na vlaňajšie úrovne, potom by sme mohli spracovať obdobné množstvo tvrdej pšenice ako vlani, konkrétne niečo medzi 42 až 45 tis. tonami.

Produkcia tvrdej pšenice v EÚ má byť medziročne vyššia približne o 350 tis. ton a má dosiahnuť 7,5 mil. ton. Aké tlaky vyvíja tento trend na súčasnú dynamiku cien komodity?

Súčasný cenový vývoj nie je pre poľnohospodárov priaznivý, nakoľko vidíme celoplošný pokles cien pri všetkých komoditách. Na pokles cien vplýva viacero faktorov. Jedným z nich je už spomenutý pokles dopytu po cestovinách z tvrdej pšenice a tým aj po semoline, ktorý je spôsobený tým, že trh nie je ochotný akceptovať nárast cien. Predchádzajúci rast ceny tvrdej pšenice bol spôsobený predovšetkým veľkým poklesom produkcie v Kanade, ktorá klesla z bežných 5,5-6 mil. ton len na 3,5 mil. ton a tiež nižšou produkciou v Európe. Samozrejme, nárast cien mäkkej pšenice v dôsledku konfliktu na Ukrajine znásoboval sentiment trhu. Produkcia v Kanade sa však ostatnú sezónu vrátila do normálu. Vojnový konflikt na Ukrajine síce pretrváva ďalej, no trh sa s ním naučil žiť a i preto už neakceptuje vojnovú rizikovú prirážku k cenám, ktorú akceptoval predtým. Ceny preto klesajú. Ďalším faktorom poklesu sú pozitívne očakávania relatívne vysokej novej úrody v EÚ. Iba Španielsko očakáva kvôli suchu pokles produkcie o 300 až 400 tis. ton, no tento výpadok má byť vykompenzovaný rekordnou úrodou v Taliansku. Rovnako Grécko očakáva silnú úrodu a osobne predpokladám, že medziročne narastie i produkcia Slovenska, keďže medziročne vzrástli pestovateľské výmery tvrdej pšenice a porasty nateraz vyzerajú excelentne. Čo je aktuálne neznámou v celej Európe, je kvalita, čo je otáznik, na ktorý momentálne nevie nik odpovedať. No ak by bola kvalita nízka, cenový pokles to môže ešte viac zakcelerovať.

Tvrdá pšenica si drží trvalo kladnú cenovú prémiu voči mäkkej pšenici 60 – 80 EUR/t. Tento rok sa javí, že mäkkej pšenice bude v Európe ako aj vo svete naozaj dostatok. Môžeme očakávať, že pozitívna cenová prémia tvrdej pšenice voči mäkkej zotrvá nad dlhodobým priemerom, teda nad 60 EUR/t?

Vlani sme sa v rámci tohto parametra dostali priam na extrémne hodnoty, keď tvrdé pšenice boli oproti mäkkým drahšie o 130 až 180 EUR/t. Preto je vysoko pravdepodobné, že v novej sezóne dôjde k poklesu tejto cenovej prémie, pričom predpokladám, že táto sa dostane na svoj dlhodobý priemer, teda 60 – 80 EUR/t. Samozrejme, o finálnej výške tejto prémie rozhodne kvalita tvrdých pšeníc.

Slovensko zahltila ostatné mesiace lacná pšenica z Ukrajiny. Týka sa tento problém aj tvrdej pšenice? Existuje riziko dovozov lacnej tvrdej pšenice z Ukrajiny?

To je dobrá otázka, ktorú riešime aj my na úrovni Združenia európskych výrobcov semoliny. Totiž v štatistikách, ktoré publikuje DG AGRI Európskej komisie svieti v kolónkach v tomto polroku dovoz tvrdej pšenice z Ukrajiny v objeme 70 tis. ton. No nikto z nás nevie o tom, že by Ukrajina bola producentom tvrdej pšenice. Preto predpokladáme, že ide o nejaký reexport z Ruska alebo Kazachstanu. V každom prípade ide o malé množstvo, ktoré v zásade neovplyvňuje európsku bilanciu komodity. EÚ je závislá od importov tvrdej pšenice, pričom si myslím, že Ukrajina nateraz nie je pripravená na pestovanie tvrdej pšenice v kvalite, ktorú požadujeme.

Vo februári ste organizovali úspešnú medzinárodnú konferenciu o tvrdej pšenici, kde odznelo množstvo benefitov, na ktorých môžu slovenskí pestovatelia stavať. Mohli by ste zosumarizovať hlavné faktory, pre ktoré sa im oplatí tvrdú pšenicu pestovať a dodávať do O.F. Mill v Sládkovičove?

Pestovanie tvrdej pšenice je pre slovenských poľnohospodárov zaujímavé z viacerých hľadísk. Jedným z kľúčových je poskytnutie cenového bonusu v porovnaní s predajom mäkkej pšenice, ktorý robí z tvrdej pšenice ekonomicky atraktívnu plodinu. Ďalším faktorom je neutíchajúci dopyt po tejto komodite. EÚ je nesebestačná v produkcii tejto plodiny, preto ju musí dovážať, čo sa nedá povedať o mäkkej pšenici, kde je produkcia prebytková.

A prečo komoditu dodávať k nám do Sládkovičova? Dalo by sa povedať, že na Slovensku sme zrejme jediným veľkým spracovateľom tvrdej pšenice a i preto vieme byť významným obchodným partnerom pre poľnohospodárov. Tým, že produkciu spracovávame doma, poľnohospodári majú možnosť k nám prísť si skontrolovať svoju kvalitu dodaného tovaru, čo v prípade tovaru určeného na export spravidla možné nie je.

Pre každý mlyn je dôležité mať k dispozícii kvalitnú vstupnú surovinu pre výrobu. Ako hodnotíte kvalitu slovenských tvrdých pšeníc? V ktorých parametroch bývajú spravidla najväčšie nedostatky a čo by ste poradili pestovateľom aby urobili pre zlepšenie kvality svojej produkcie?

Slovensko dosahuje veľmi dobré pestovateľské výsledky pri tvrdej pšenici a to ako z pohľadu hektárových výnosov, tak i z pohľadu kvality. Naša pšenica je u zákazníkov žiadaná a je pomerne často využívaná na zlepšenie kvality semoliny. Čím sa v oblasti kvality v ostatnom období boríme, je zvýšený výskyt múčnych zŕn. Tie vo finálnom produkte – semoline - spôsobujú zmenu farby zo žltej na bielu, čo zákazníci vnímajú veľmi negatívne. Možno riešenie tejto otázky bude i jednou z tém pripravovaného 2. ročníka konferencie o pestovaní tvrdej pšenice, za predpokladu, že nájdeme vhodného spíkera, ktorý nám k tomu dá relevantné rady ako eliminovať zvýšený výskyt múčnych zŕn. Tiež by som chcel upriamiť farmárov na to, aby zamerali svoju pozornosť na obsah rôznych rezíduí v zrne, či už ide o pesticídy či ťažké kovy. Táto téma sa rieši v EÚ už dlhšie. Európska komisia totiž pokračuje v sprísňovaní noriem na obsah nežiaducich látok a je preto potrebné, aby na to poľnohospodári mysleli a dali si pozor v celom procese pestovania plodiny. Problematický môže byť Chlorphyrifos, ktorý sa používa ako insekticíd. Viackrát sa prekročenie jeho prípustného limitu za posledné obdobie objavilo v RapidAlert systéme.

Okrem toho okrem zákonných obmedzení v podobe sprísnení zo strany EK prichádzajú požiadavky aj zo strany zákazníkov. Tí sú pod väčším tlakom a chcú deklarovať, že ich produkt je naozaj zdravý, bezpečný a i preto idú aj nad rámec zákonných povinností. Preto sa dnes hovorí o ďalšom sprísňovaní limitov na ťažké kovy, na glyfosáty ako také. Už ich nie je možné používať na desikovanie a pozberovú úpravu tvrdej pšenice, to je absolútne neprípustné. A podľa mojich informácií sa diskutuje aj o zmenách v používaní prípravkov na ochranu pred skladiskovými škodcami, kde sa majú zrušiť niektoré účinné látky. To bude veľká výzva ako vlastne ošetrovať obilie proti skladiskovým škodcom. Je možné, že bude potrebné ošetrovať uskladnené obilie len ozónom či CO2, na čo ale bude potrebné mať vzduchovo uzatvorenú miestnosť, prípadne alternatívou budú vybrané kontaktné insekticídy.

Hovorili ste o tom, že klesá dopyt po produktoch zo semoliny. Je kvôli vysokým cenám v EÚ badať trend náhrady cestovín vyrobených z tvrdej pšenice cestovinami vyrobenými z lacnejšej mäkkej pšenice?

Predpokladám, že za poklesom dopytu stojí hlavne pokles exportu hotových cestovín z Talianska a tým rastie tlak na prebytky na európskom trhu. Z našich debát s producentmi cestovín aktuálne badať pokles predaja cestovín nielen z tvrdej pšenice, ale rovnako i z mäkkej pšenice. A netýka sa to len cestovín, ale aj bežnej múky, pekárskych výrobkov. Ide o plošný pokles spotreby na potravinárskom trhu. Aj obchodné reťazce naznačujú, že vplyvom vyšších cien a neistoty na trhu došlo k zmene nákupného správania spotrebiteľov. Nakupujú častejšie, no v citeľne nižších objemoch.

Menší dopyt znamená i menšiu potrebu pšenice na strane spracovateľov. Majú sa poľnohospodári obávať toho či sa im podarí umiestniť produkciu na trhu?

Do určitej miery áno, pretože aktuálne na trhu máme asi jednu z najvyšších zásob minulej úrody v histórii. A to sa netýka len Slovenska, ale aj okolitých krajín. Je to spôsobené prílivom ukrajinského tovaru na tieto trhy v kombinácii s klesajúcim dopytom. Stačí priemerná, či možno mierne nadpriemerná nová úroda a my budeme konfrontovaní s faktom, že ponuka na trhu bude vyššia ako dopyt.

Speňažovať produkciu tvrdej pšenice (ako aj ďalších plodín) tak môže byť veľkou výzvou. Máte nejaké odporúčania pre poľnohospodárov ako speňažiť svoju produkciu tvrdej pšenice v rámci prichádzajúcej úrody?

Snažíme sa byť v rámci stratégie konzistentní a i preto trvalo odporúčame naším zákazníkom rozdeliť predaj produkcie na tri časti a kontrahovať ju v troch etapách. Prvú časť kontrahovať na konci roka (keď je produkcia ešte na poli), druhú časť niekedy na konci prvého kvartálu nasledujúceho roka a poslednú tretinu si nechať na žatvu alebo s ňou špekulovať. Samozrejme, je to o tom, aby im cena pokryla náklady, čo môže byť tento rok ťažké. Efekt nízkych nákladov a extrémny nárast cien vlani priniesol poľnohospodárom zvýšenú profitabilitu. Tento rok to bude zrejme naopak. Máme tu vysoké náklady v podobe vysokých vstupov a klesajúcu predajnú cenu.

Využili poľnohospodári možnosť a kontrahovali si nadchádzajúcu produkciu vopred?

Máme takých partnerov, ktorí si kontrahovali produkciu vopred a z dnešného pohľadu majú veľmi zaujímavú cenu. My nakupujeme produkciu priebežne, takže je tu možnosť kontrahovania cien počas celej sezóny.

O.F.Mill sleduje trendy na trhu a jedným z nich je trvaloudržateľná výroba. Vašou víziou je presadiť produkt s medzinárodne uznávanými certifikátmi trvaloudržateľnej výroby. Ako sa vám darí v tejto oblasti a ako by mohli na tomto trende profitovať poľnohospodári?

Tento rok vzhľadom na turbulentný vývoj na trhu sme sa až tak nevenovali tejto téme, no očakávame, že určite príde čas, keď o nej začneme znovu hovoriť. Nie je to aktivita, ktorá sa dá zvládnuť za krátky čas, musíme si jasne zadefinovať a nadstaviť štandardy pre certifikáciu. Ani poľnohospodári v časoch vysokých cien nejavili až taký záujem o túto aktivitu. Možno sa debata rozprúdi teraz, keď ceny klesajú, pričom utlmený dopyt môže tieto ceny držať nižšie počas dlhšieho obdobia.

Keďže sa venujete aj širšiemu nákupu agrokomodít, nedá sa nám nespýtať, ako hodnotíte súčasnú situáciu s dopytom po agrokomoditách na slovenskom trhu v nadväznosti na dovozy z Ukrajiny a vysoké zásoby v skladoch? Existujú vlastne nejaké exaktné dáta ako to so zásobami vlastne je?

Je ťažké dostať sa k exaktným dátam. Väčšinou ide o dáta, ktoré vidíme z ponúk, ktoré dostávame alebo dáta, ktoré prichádzajú od našich partnerov, ktorí majú skladovacie priestory či už v SR alebo v okolitých krajinách. No aktuálne prichádzajúce ponuky zo strany partnerov nám jasne ukazujú, že títo majú stále v skladoch množstvo vlaňajšej úrody. Mnohí pritom nechcú predávať za súčasné ceny, čo nám naznačuje, že problém s pretlakom produkcie môže nastať počas žatvy a to hlavne za predpokladu, že sa potvrdí robustná úroda ozimín. Aktuálne je veľký problém aj s dopravou v tom slova zmysle, že dopravcovia nemajú vyťaženie svojich kamiónov na spiatočných cestách, pričom tok tovaru smerom na Taliansko a Nemecko je výrazne spomalený. Tovaru je veľa aj v západnej Európe. Keď chodím po burzách, na každej z nich nájdem veľký stánok, kde sídli mnoho ukrajinských firiem, ktoré ponúkajú svoju produkciu po celej Európe.

Problematická je i veľká volatilita cien na burzách a  preto sa teraz obchody dejú hlavne na spote vo forme „back to back“ obchodov. Tu je zase zádrheľom skutočnosť, že veľa spracovateľov vplyvom poklesu dopytu po ich produkcii (v niektorých segmentoch medziročne až o 20 %) má v skladoch množstvo nespracovaného tovaru a tým nemá záujem o nový. Toto je, apropos, veľmi nepríjemná situácia aj pre spracovateľov, pretože majú v skladoch drahý minuloročný tovar, no na trh sa už rúti lacnejšia nová úroda, pričom zákazníci týchto spracovateľov budú požadovať, aby im spracovateľ stlačil ceny produktov nadol s ohľadom na nové ceny vstupných surovín. Čaká nás náročná sezóna - ako spracovateľov, tak poľnohospodárov.

 

Za rozhovor poďakoval David Karkulín

Text bol publikovaný v júlovom vydaní AGROMAGAZÍNU na s.20-22

Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

Agromagazin 07 2023 22 kópia

agropoistenie

deň pola

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov