Schopnosť rizóbií (pôdnych baktérií) viazať tzv. vzdušný dusík (N2) má pre rastlinnú výrobu zásadný ekonomický význam. Odhaduje sa, že v celosvetovom meradle rastliny takýmto spôsobom získavajú ročne viac ako 120 miliónov ton dusíka.
Pri pestovaní strukovín či ďatelinovín je teda nevyhnutné zabezpečiť správny vzdušný režim v pôde - ten je spolu s dostatočnou zásobou živín (vápnik, síra, fosfor a v menšom tiež molybdén) základným predpokladom ich stabilných výnosov.
Vzduch = zdroj (N2) + (O2)
Rizóbiá infikujú koreňový systém rastlín a vzájomnou symbiózou sa podieľajú na fixácii vzdušného dusíka (N2), ktorý je následne premieňaný na rastline prístupnú formu (NH3) resp. (NH4+).
Pre začínajúcich pestovateľov a správnosť chápania vecí treba pripomenúť, že v skutočnosti nejde o fixáciu dusíka vo vzduchu, ale zo vzduchu – teda zo vzduchu, ktorý sa dostane do pôdy. Vzduch obsahuje približne 78 % dusíka (N2) a cca 20 % kyslíka (O2).
Predpokladom fixácie je v prvom rade správny vzdušný režim v pôde - dostatočný počet makro-pórov, v ktorých sa vzduch kumuluje. Správnym vzdušným režimom rozumieme stav, keď sa vzduch plynule dostáva do pôdy a zároveň z pôdy plynule odchádza CO2 – ten je výsledkom dýchania pôdneho edafónu - inými slovami povedané - pôdnych organizmov.
Situácia sa zhoršuje v prípade chýbajúceho vápnika v pôde, keď dochádza k tvorbe pôdneho prísušku - ten má podobu „škrupiny“, ktorá jednak bráni dostatočnému prísunu vzduchu a na druhej strane spôsobuje kumuláciu CO2 v pôde, čím dochádza k okysľovaniu v najvrchnejšej časti (Obr. 1). Výsledkom nižšieho prísunu vzduchu je následne nižší objem fixácie vzdušného dusíka.
Obr. 1 - (vľavo) správny vzdušný režim / (vpravo) pôdny prísušok.
Pôdny prísušok - nedostatok vápnika
Pôdny prísušok je dôsledok tzv. rozplavovania pôdnych agregátov v najvrchnejšej časti pôdy. Rozplavovanie agregátov je výsledkom zhoršenej pôdnej štruktúry - tá vzniká pri nedostatočnom nasýtení pôdy voľnými katiónmi vápnika. Vápnik je dvojmocný katión (Ca2+), ktorý spája ílovité častice, majúce naopak negatívny náboj.
V prípade dostatočného nasýtenia vápnikom tak vznikajú stabilné štruktúry v tvare podobajúcom sa „domčeku z karát“ (Obr. 2 - vľavo). V tomto prípade býva v pôde dostatok makropórov, a teda správny vodo-vzdušný režim. Naopak, pri nedostatočnom nasýtení pôdy voľným vápnikom dochádza k rozptýleniu ílovitých častíc - teda netvoria želateľné štruktúry (agregáty). Výsledkom je zhutnenie, zlepovanie častíc, pokles počtu makro-pórov a nárast počtu mikropórov (Obr. 2 - vpravo).
Obr. 2 - (vľavo) voľný vápnik lepí ílovité častice do štruktúry „domčeka z karát“.
V najvrchnejšej časti pôdy sú ílovité častice rozplavované a výsledkom je tzv. krusta (prísušok) – pre vodu a vzduch ťažko priepustná vrstva, ktorá významným spôsobom komplikuje vzchádzanie a počiatočné fázy rastu (Obr. 3 - vpravo) + (Obr. 4) Predchádzať negatívnym dopadom prísuškov môžeme mechanickým zásahom alebo chemicky - v podobe vytvorenia dostatočnej zásoby voľného vápnika v pôde, inými slovami - pravidelným udržiavacím vápnením.
Obr. 3 - (vpravo) rozplavovanie pôdnych agregátov.
Obr. 4 – pôdne prísušky (kukurica, sója, obilniny).
Okysľovanie najvrchnejšej časti pôdy = spotreba vápnika
Aktivita pôdnych organizmov (živej zložky pôdy) je jednou z príčin prirodzeného okysľovania pôdy. V priemere obsahuje 1 hektár pôdy približne 25 ton mikroorganizmov. Z toho približne 10 ton tvoria baktérie, 10 ton huby, 3-4 tony dážďovky.
Celý článok nájdete v AGROMAGAZÍNe 3/2024 na stranách 40 – 41.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Patrik Ciklaminy, Calmit, spol. s r. o.
