Spoločnosť Syncra je zaujímavá tým, že je výhradným dovozcom kanadských bezorbových sejačiek Bourgault do Európskej únie, ale predovšetkým tým, že má ambíciu byť nositeľom myšlienok bezorbového obrábania pôdy na Slovensku.
Zasej a pozberaj. Aj takto by sa mohlo označiť hlavné motto bezorbového hospodárenia. Pochopiteľne, ide o veľmi širokú problematiku, do ktorej musíme zakomponovať aj tému medziplodín, mulču na povrchu pôdy a návratu mikrobiálneho života do pôdy.
Hneď na úvod musíme povedať, že takéto obrábanie má svojich zástancov, ale aj zarytých odporcov, ktorí veria orbe ako univerzálnemu prostriedku pre vyššie úrody.
V nasledujúcich riadkoch chceme sprostredkovať a predstaviť argumenty tej prvej skupiny – slovami agroporadcu Michala Kubu a vedúceho služieb Ing. Romana Spišáka zo spoločnosti Syncra.
Komplexné služby
Hovorí Kuba: „Naším cieľom je špecializácia na zakladanie porastov no-till sejacími strojmi Bourgault. Pre efektívne využitie našich spolupracovníkov a strojov robíme služby v kombajnovom zbere, komplexnú službu v oblasti lisovania a zvoze slamy a sena vrátane obaľovania stohov a prihnojovanie porastov. Tohto roku rozšírime služby o dodávku a rozhadzovanie vápenatých hnojív.“
Technológia no-till súvisí aj so zrážkami
O technológii no-till bolo toho pohovorené už dosť veľa. Jej srdcoví zástancovia hovoria až o filozofii, ktorá navracia život do pôdy. Ekonómovia môžu k nej vzhliadať ako k spôsobu šetrenia nákladov – hneď dva razy. Nižšou spotrebou nafty na hektár a menšou potrebou strojov na prípravu pôdy, a teda aj ťažných prostriedkov a pracovnej sily.
Ing. Spišák však vysvetľuje, že bezorbové hospodárenie na pôde vyžaduje dodržiavanie pravidiel. Inak nemá význam ho presadzovať.
Ak chceme hovoriť o prínosoch no-till technológie, pozrime sa do krajín a podmienok, kde sa presadzuje vo väčšom meradle. Spoločným menovateľom krajín ako Austrália, Kazachstan či južné oblasti Ukrajiny, Ruska je ročný úhrn zrážok okolo 250 – 300 mm.
A práve v zrážkovo podpriemerných rokoch aj na Slovensku podľa Ing. Spišáka najviac badať rozdiely v úrode medzi konvenčnou a no-till technológiou.
Agronomické otázky
Ing. Kuba hovorí, že po 5 – 6 rokoch no-till hospodárenia dokáže poľnohospodár výrazne znížiť používanie herbicídov, fungicídov aj hnojív.
Zdravý mikrobiálny život v pôde si poradí aj s fuzáriami. Výpomoc medziplodín je v tomto prírodnom boji priam žiadúca. „Musíme sa naučiť brať medziplodiny ako pomoc a nie ako nutné zlo,“ hovorí Ing. Spišák a vyjadruje názor, že „medziplodiny pomáhajú bojovať proti hrabošom. Pôdu pomáhajú udržovať vlhkú a pokrytú, a to hlodavcom nevyhovuje. My sme toho názoru, že hlodavce nie sú otázkou technológie, ale regiónu.“
No-till stojí a padá na glyfosáte? „Glyfosát nám len uľahčuje hospodárenie, technologicky vôbec nie sme na totálnom herbicíde závislí, pretože ho vieme nahradiť viacerými účinnými látkami, alebo medziplodinami,“ konštatuje Ing. Spišák.
Značka Bourgault už aj v Európe
„Kanadská značka Bourgault (čítaj buržalut) je lídrom na celosvetovom trhu v no-till sejacích strojoch. Vyrába radličkové aj diskové sejacie stroje, ktoré v Severnej aj Južnej Amerike či Austrálii dosahujú 80 % trhový podiel z no-till sejačiek. 60 až 70 % podiel Bourgault zaznamenáva v krajinách bývalého ZSSR,“ hovorí Michal Kuba.
Výrobné závody v Kanade a Austrálii vyrábajú asi 1 800 až 2 200 sejacích strojov ročne s pracovným záberom od 6 do 30 m.
A prečo sa nepresadili aj v západnej Európe? Kanaďanov v minulosti diskvalifikovala veľká transportná šírka. Až pred nedávnom sa rozhodli vstúpiť na trh, čomu prispôsobili aj tento parameter.
„Bourgault vstúpil na náš trh v roku 2019 predstavením 6 m stroja s transportnou šírkou 2,95 m, ktorý pracuje aj na Slovensku,“ hovorí Michal Kuba.
Naši poľnohospodári si zvykli na rýchlu dodávku náhradných dielov. Ale ako to bude s kanadskými strojmi Bourgault? „Syncra ako dovozca má podľa zmluvy povinnosť mať na sklade určité diely, ostatné vieme doviesť z centrálneho skladu náhradných dielov v Litve,“ hovorí Michal Kuba. Potenciálnych zákazníkov môže uspokojiť aj to, že veľká časť dielov sa vyrába v Európe a môžete ich kúpiť ako neoriginálne náhradné diely.
Už aj do kukurice a slnečnice
Syncra na budúci rok plánuje priviesť na Slovensko aj novinku z Kanady, ktorá okrem hustosiatych plodín zaseje aj kukuricu či slnečnicu na presnú vzdialenosť. Ak to preženieme, mnohým podnikom u nás by postačil jeden stroj. Zástupcovia spoločnosti Syncra hovoria, že no-till technológia si vystačí s 35 - 40 l nafty na hektár, a to vrátane zberových prác. Pri samotnej sejbe spáli traktor asi 13 l nafty.
Na Slovensku špecifické stroje
Hektárová spotreba 35 – 40 l má potenciál zníženia o ďalších niekoľko litrov v prípade, že sa zamení tradičná kombajnová žacia lišta za očesnú, ktorá zberá len vrchnú časť stebla s klasmi. Stojace pozberové zvyšky totižto pozitívne vplývajú na viaceré faktory. Syncra takúto lištu plánuje doviezť budúci rok.
Z podstaty technológie vyplýva, že rastlinné zvyšky zostávajú na povrchu pôdy a tvoria bariéru voči slnku a vetru, avšak aj voči prieniku tekutých dusíkatých hnojív aplikovaných počas vegetácie.
Prieniku cez mulč napomáha injektážny aplikátor Cultan, ktorý tekuté hnojivo dodáva pod povrch pôdy. Táto vlastnosť ho predurčuje aj do konvenčných technológií obrábania. Rýchlejšia účinnosť hnojiva a nižšie straty umožnia hnojiť s nižšími dávkami pri rovnakom efekte, čo pri súčasných cenách je veľmi zaujímavé.
No-till klub
Konateľ Michal Kuba plánuje združiť ľudí, ktorí ako sám hovorí „chcú niečo zmeniť vo svojom myslení a hospodárení“. Členstvo chce postaviť na filozofii ľudí vymieňajúcich si vlastné praktické skúsenosti.
Aktívny nábor členov podľa neho je zbytočný, poľnohospodári musia byť o výhodách no-till presvedčení sami. Veria, že reálne porasty a výsledky tohto spôsobu si nájdu čoraz viac priaznivcov aj u nás.
Celý článok je publikovaný v časopise Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve na stranách 12–13.
Časopis Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve si môžete predplatiť tu.
Marián Kukučka
Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve
