Schválený Strategický plán na roky 2023 – 2017 počíta s minimálnou podporou dojčiacich kráv. Konkurencieschopnosť našich stád tak môžu zachrániť len schémy Štátnej pomoci.
Stagnáciu v najdôležitejších parametroch – dĺžka medziobdobia a priemerné denné prírastky živej hmotnosti teliat zaznamenávame už dlhšie obdobie. Vidíme to aj z tabuliek súťaže NAJ slovenský chov. V tomto systéme chovu je veľmi dôležité dosiahnuť priemerné medziobdobie stáda na úrovni 365 dní. Inak sa postupne posúva obdobie telenia. Ak by sa napríklad jalovica otelila prvýkrát 1. februára, pri priemernom medziobdobí medzi ďalšími oteleniami 375 dní (čo je v našich podmienkach výborná hodnota), by sa desiatykrát otelila 10. mája. A to je už pre naše podmienky veľmi neskorý termín.
Medzi 55 najlepšími chovmi, publikovanými v ročenke NAJ (v tabuľke pod textom je uvedených kvôli priestorovým možnostiam len prvých 25), malo v roku 2021 medziobdobie do 375 dní 13 chovateľov (o 4 menej, ako v predchádzajúcom roku). Najnižšiu hodnotu – 353 dní, sme zaznamenali u víťaza – Agrofarmy Brvnište s chovom plemena angus (43 kráv) a PD Važec (chovajú angusa a limuzína v celkovom počte 80 kráv). Skvelý výsledok, blahoželáme.
Obávame sa, že vplyvom extrémneho sucha v tomto roku, ktoré sa najviac prejavilo v období pripúšťania, bude veľa jalových kráv, resp. kráv, oplodnených až po zlepšení pastevného porastu po augustových dažďoch. Táto skutočnosť posunie obdobie telenia k letným mesiacom 2023. To bude mať negatívny vplyv na ekonomickú efektívnosť systému v ďalších rokoch. Je preto dobré, že dojčiace kravy boli zahrnuté do podpôr spojených s extrémnym suchom.
Ďalším ekonomicky dôležitým parametrom je intenzita rastu teliat. Tá by mala byť vyjadrená denným prírastkom živej hmotnosti viac ako 1 kg. Pri odstave vo veku 7 mesiacov ide o hmotnosť viac ako 250 kg. Samozrejme, môže to byť aj výrazne viac – dôkazom sú najlepší. V roku 2021 sa štyrom chovateľom podarilo prekonať métu 300 kg vo veku 210 dní (ROD Most pri Bratislave – úžasných 315 kg (denný prírastok takmer 1,3 kg), Agra – Váh, s.r.o. Varín – 311 kg, Farma Beckov, družstvo – 309 kg a Famago Beňuš – 303 kg. Príkladné hodnoty, gratulujem.
Pre výkrmcov dobytka - či domácich alebo zahraničných - je podstatná následná výkrmová schopnosť a jatočná hodnota jedincov. Táto do značnej miery závisí od kvality genofondu. Tam, kde sa intenzívne šľachtí, dosahujú v týchto parametroch značný genetický pokrok a v konečnom dôsledku zásadnú komparatívnu výhodu na trhu. Na šľachtenie však treba dôležitú vec – financie.
Ak naši chovatelia nebudú mať peniaze na nákup kvalitných býkov do svojich stád, o naše odstavené teľatá časom nebude dostatočný záujem. Prejaví sa to v nízkych cenách a možno i nepredajnosti teliat.
Na toto treba myslieť už teraz. Z čísel, uvedených v tabuľke nižšie vidíme, že mnohí naši chovatelia systém zvládajú. Zaslúžia si nielen veľké uznanie, ale aj podobné podpory, ako ich kolegovia z zahraničí.
Ján Huba, NPPC – VÚŽV Nitra
