Basf Belanty

Basf Belanty

Basf belanty

Streda 28.februára 2024, meniny má Zlatica, zajtra Radomír

Po aktuálnych intenzívnych dažďoch sa nanovo otvára otázka, ako vieme s vodou efektívne hospodáriť a v krajine ju zadržiavať.

Slovensko sa potrebuje viac adaptovať na klimatické zmeny a dôsledky s nimi spojené. Náhle zmeny počasia - extrémne suchá, prívalové dažde - by poľnohospodári, ale aj spoločnosť ako taká, vedeli lepšie zvládať, keby štát viac investoval do závlahových sústav a aj sfunkčnil nádrže na zadržiavanie vody. V čase pokojných rokov by ich využívali rybári, zlepšovali by mikroklímu v regiónoch, v čase sucha by zo zadržanej vody mali úžitok poľnohospodári.

Úloha vodných nádrží

Vodné nádrže určené na zachytávanie vody a zavlažovanie v krajine dnes svoju úlohu na 100 % neplnia. V minulosti boli budované za účelom zachytávať spadnuté zrážky či vodu z topiaceho sa snehu a ľadu. Zo zachytenej vody v krajine mali úžitok poľnohospodári, ktorí vodou zavlažovali. Rybári v nádržiach chovali ryby, pridanú hodnotu tieto stavby vytvárali aj pre okolitý región v rámci zlepšovania mikroklímy a krajinotvorby. V niektorých prípadoch mali opodstatnenie aj pre milovníkov vodných športov.

Malých vodných nádrží prioritne určených na zavlažovanie sa na Slovensku za ostatných 43 rokov vybudovalo 195. Ich celkový objem vody je 65,66 mil. m3 a rozkladajú sa na ploche 2 103 ha. Mnohé z nich dnes pôvodný účel plnia s ťažkosťami. Ich význam pritom rapídne narastá práve v období klimatických zmien a nepriaznivých prejavov na krajinu a poľnohospodárstvo. Problémom sú nánosy, ktoré teba z nádrží odstrániť.

„Tieto vodné stavby budované na zavlažovanie sú dnes zanesené sedimentami z pôdy alebo lístia. Množstvo kalov sa roky hromadí na dne vodných nádrží a znižuje funkčnosť stavieb a využitie v poľnohospodárstve“, hovorí tajomník Slovenského rybárskeho zväzu Bohuš Cintula (zväz je členom SPPK).

Približne 1/3 produkcie rýb od slovenských rybárov pochádza z vodných stavieb, ako sú vodné nádrže a rybníky. Ako najväčší problém súvisiaci s klimatickými zmenami a chovom rýb v rybníkoch a vodných nádržiach považuje Združenie chovateľov rýb na Slovensku /člen SPPK/ znížený zásobný objem a tak aj retenčnú schopnosť týchto vodných plôch, nakoľko sú takmer všetky  tieto vodné stavby značne zanesené sedimentami. Dnes nám chýba najmä prevencia proti zanášaniu týchto nádrží a stále sa nám nedarí vo väčšej miere tieto nádrže čistiť - uvádza združenie vo svojom stanovisku.

„Keby boli nádrže vyčistené, mohli by prijať oveľa viac vody. Mrhanie vodou, ktorá sa v posledných rokoch aj u nás stáva strategickou surovinou, je preto obrovskou chybou s vážnymi následkami v poľnohospodárstve. Netreba pritom vymýšľať nič prevratné, žiadne piate koleso na voze, ale využívať to, čo sme si v minulosti vybudovali“, myslí si predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast (zväz je členom SPPK).

Mať vyčistené a opravené vodné nádrže a k tomu moderné závlahy na podstatne väčšej ploche než v súčasnosti je jedným z riešení, ako čeliť klimatickým zmenám a rozumne využívať vodu v poľnohospodárstve. Poľnohospodári, rybári a aj Slovenský vodohospodársky podnik volajú preto po systémových riešeniach, ako vodné nádrže vyčistiť a prinavrátiť im ich pôvodnú funkciu a význam. Riešenia vidia v dvoch rovinách:

Úprava legislatívy

Na Slovensku chýba jasný predpis na nakladanie s kalom z vodných nádrží, ktorý nie je nebezpečný.  V praxi to znamená, že dnes takmer nikto nádrže nečistí, prípadne sediment len uloží na breh. Tento druh sedimentu pritom obsahuje dôležité látky a pre pôdu cenné živiny ako napríklad dusík, fosfor, či draslík. V rámci SR ide pritom o celkový objem nevyužitého kalu v radoch niekoľko státisícoch m3/rok.  Pri súčasnej cene hnojív a nedostatku maštaľného hnoja ako zdroja uhlíka v pôde (v dôsledku znižujúceho sa počtu živočíšnych chovov) je priam absurdné, že sa vo veci nepripravuje žiadna legislatívna úprava.

Ak by Slovensko dopracovalo legislatívu, krajina by z toho mohla mať viacnásobný úžitok: vyššia schopnosť vodných nádrží zadržiavať vodu v krajine, efektívne zavlažovanie, efektívny chov rýb, úrodnejšia pôda a mikroklíma. Jednoduchým riešením by sme navyše prispeli k cirkulárnej ekonomike v pôdohospodárstve.

Navyše, pred rokom schválila vlády SR Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorá chce zvyšovať kapacity na zadržiavanie vody v krajine aj pri tých stavbách, v ktorých sú nánosy dnových sedimentov a kalov. V praxi však tomu zatiaľ bráni práve chýbajúca legislatíva.

Finančné zdroje

Samozrejmou súčasťou vodozádržných opatrení v krajine, ich vyčistenia a zefektívnenia závlahových sústav je aj požiadavka pestovateľov na nové finančné zdroje. Príkladom by nám v tom mohli byť naši českí susedia.

České ministerstvo životného prostredia totiž začiatkom mája informovalo, že na čiastkové opravy malých vodných nádrží je zo špeciálnej výzvy z Plánu obnovy a odolnosti vyčlenených viac ako 30 miliónov korún (cca. 1,3 mil. eur). Peniaze môže majiteľ alebo nájomca vodnej nádrže využiť na opravu hrádzí, vyťaženie sedimentu či vysadenie kríkov a stromov.

 

Tlačová správa SPPK

naj agromanažér 2023

Chovmat banner

agropoistenie

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov