Či už slama, plevy, tráva alebo odrezky zo stromov – v poľnohospodárstve sa hromadí veľa zvyškov a vedľajších produktov. Ako ich možno využiť so ziskom?
Odpovie nám Dr. Evelyn Reinmuth, ktorá sa zaoberá bioekonomikou na univerzite v Hohenheime.
Čo môžu farmy urobiť, aby sa podieľali na vytváraní hodnôt bioekonomiky? Pestovanie napr. Miscanthus je zrejmé, ale bez existujúcej infraštruktúry alebo partnerov je to ťažké.
Dr. Evelyn Reinmuth: Možné suroviny sa vyskytujú vo všetkých výrobných krokoch. Záleží na tom, ktorú časť rastliny a na aké bioekonomické spracovanie chcete použiť. V závislosti od typu závodu môže na farme pribudnúť práve toľko surovín na materiálové alebo energetické využitie z vedľajších prúdov výroby potravín. Produkcia obilia produkuje približne toľko slamy ako obilia. Aj keď sú niektoré z týchto bočných tokov potrebné na udržanie úrodnosti pôdy, niektoré možno využiť aj inými zmysluplnými spôsobmi.
Vedľajšie produkty pri výrobe potravín sa vyskytujú najmä v prvej fáze spracovania, pretože poľnohospodári zvyčajne odovzdávajú zozbierané produkty ako suroviny. Tu môžete odhadnúť potenciál na základe približného množstva zberu.
| „Vzrušujúce je vysporiadať sa s materiálnym využitím celej rastliny mentálne aj prakticky.“ |
Je tu veľký potenciál pochopiť, ktoré cenné zložky sú obsiahnuté v rastline a v jej jednotlivých častiach. Výhodou je, že časť týchto látok sa v rastline nachádza už vtedy, keď plody ešte nie sú zrelé. Preto tu môžu vzniknúť zaujímavé možnosti, ak by bol „zlý“ rok, recyklovať ingrediencie novými technickými procesmi a vytvárať finančnú kompenzáciu.
V podstate ide o to, aby si farmári prezreli celú rastlinu a zisťovali alebo boli informovaní o tom, čo sa z nej dá získať. Pre využitie celej rastliny alebo jej jednotlivých častí, ako sú stonky, listy alebo korene (napr. v prípade zeleniny), často ešte nie sú možnosti spracovania decentralizované v oblasti, kde sa surovina vyrába. Poľnohospodári tu preto teraz majú možnosť sa aktivizovať a spolu s potenciálnymi spracovateľmi formovať budúcnosť tak, aby to bolo najlepšie aj pre ich podnikanie – ekonomicky, ekologicky a sociálne.
Je to dôležité aj preto, že poľnohospodári sú tí, ktorí sú najviac oboznámení so skladovaním častí rastliny a stanovením ich vhodnosti na skladovanie. To isté platí v prípade potreby aj o logistike. Tu vstupujú do hry siete farmárov.
Vyhnite sa konkurenčným situáciám
Existujú vedľajšie produkty z poľnohospodárstva (obilná slama, zvyšky dreva atď.), v ktorých vidíte osobitný potenciál pre biohospodárstvo? Aj peňažné? Nekonkurujú tieto látky konvenčnému použitiu (podstielka, hnojivo atď.)?
Reinmuth: Problém konkurencie s produkciou potravín je komplexný problém. Cieľom trvalo udržateľného a obehového biohospodárstva je úplné využitie rastliny so všetkými jej časťami, a to takým spôsobom, aby sa cenné zložky príslušných častí rastliny mohli využiť pri zbere, extrakcii alebo iných technických procesoch. Na konci v ideálnom prípade ešte zostane zvyšok bohatý na živiny, ktorý ide buď priamo na kompostovanie, alebo sa ešte energeticky využije v bioplynovej stanici a potom je opäť k dispozícii ako živina pre poľnohospodársku výrobu.
Konkurenčná situácia vzniká predovšetkým vtedy, keď sa v priemysle snažíte využívať prírodné suroviny ako úplnú náhradu, teda nahradiť suroviny na báze ropy v pomere 1:1 bez toho, aby ste sa zamysleli nad tým, ako sa dajú suroviny lepšie recyklovať a udržať tak v kolobehu dlhšie. Pre biologické riešenia je potrebné prehodnotiť procesy a vytvoriť udržateľnejšie riešenia. To rozhodujúcim spôsobom prispieva k tomu, že tieto suroviny nebudú konkurovať výrobe potravín. Ďalším dôležitým aspektom je, že zložky a časti vhodné do potravín sa používajú aj na výrobu potravín a zvyšok rastliny sa využíva na priemyselné účely.
Teraz k špeciálnemu surovinovému potenciálu: Z hľadiska množstva sú to vlastne vo veľkom zastúpené východiskové suroviny ako slama, plevy, ale aj tráva z lúk so stromami či odrezky zo stromov. Samotné množstvo však neurčuje potenciál pre biohospodárstvo. V prípade prírodných surovín ide oveľa viac o dostupnosť a stav suroviny a z toho vyplýva aj kvalita ingrediencií v nej obsiahnutých.
Ide o vlákninu, bielkoviny, tuky/oleje, cukry, škrob alebo celulózu. Každá z týchto zložiek je sama osebe multifunkčná, t.j. môže byť použitá pre mnoho aplikácií. Ale v závislosti od aplikácie je kvalita/čistota látky veľmi dôležitá. Kombinácia rôznych vlákien alebo bielkovín pri ďalšom spracovaní tiež nie je taká jednoduchá bez ohľadu na to, či ide o výrobu potravín alebo priemyselného produktu.
Napríklad obaly môžu byť vyrobené z vlákien šalátu. Mohli by sa však vlákna šalátu použiť ako východiskový materiál pre vysokokvalitné priadze?
Staňte sa dodávateľom surovín - staňte sa sami spracovateľom
Kde vidíte úlohu fariem v bioekonomike – iba ako dodávateľov surovín alebo by mali zobrať väčšiu časť hodnotového reťazca do vlastných rúk?
Reinmuth: Mnohí farmári nemusia nutne chcieť pracovať priamo na farme so spracovaním, pretože je nedostatok miesta alebo času, alebo na to nie sú k dispozícii finančné prostriedky. Úloha dodávateľa surovín je teda úplne v poriadku, pokiaľ ich spracovatelia za suroviny patrične odmenia.
| „Preto majú teraz farmári príležitosť stať sa aktívnymi a formovať budúcnosť spolu s potenciálnymi spracovateľmi.“ |
Čo môžu farmári robiť?
Reinmuth: Pre farmárov je dôležité pochopiť, ktoré cenné zložky obsahujú jednotlivé časti rastliny, ktoré zbierajú zo svojej pôdy. Nie všetky potenciálne využiteľné časti rastlín však boli dobre preskúmané. Poľnohospodári majú možnosť nadviazať spoluprácu s výskumnými ústavmi, aby sa dozvedeli viac.
Diskusie s inovatívnymi start-upmi zo scény biohospodárstva, napríklad počas firemného turné, môžu ukázať, čo je možné a možno aj preskúmať nové spracovateľské komunity. V našom projekte bioekonomiky BLITZ pre farmárov budúcnosti sme spojili skvelé vzorové spoločnosti, aby sme vytvorili modul výučby bioekonómie pre technické školy v Bádensku-Württembersku.
Každý, kto uvažoval o recyklácii častí rastlín na materiálové využitie, sa zaoberá zistením, kedy je najlepšie oddeliť časti rastlín na materiálové využitie od existujúcich cyklov, aby boli k dispozícii na extrakciu príslušných zložiek.
To sa môže stať napríklad na farme, keď ide o olejniny. V prípade priadnych rastlín môže mať sušenie na poli zmysel, aby sa suché časti rastliny dodali na ďalšie spracovanie.
Je pravda, že v mnohých prípadoch ešte nie je všade dostupná potrebná infraštruktúra, pretože nie všade sa v poľnohospodárstve dostalo materiálne využitie ako možné využitie rôznych častí rastlín. Trhy s príslušnými extrakčnými látkami sa ešte musia objaviť – ale toto všetko je v súčasnosti v prechodnom období a ide o vysoko dynamický trh.
Na akých vzorových projektoch a nápadoch sa už pracuje?
Reinmuth: Existuje niekoľko príkladov. V Hohenheime oddelenie pre technológie konverzie obnoviteľných surovín rafinuje napríklad korene čakanky na platformové chemikálie alebo trávu na bielkovinové krmivo.
Existuje však aj projekt financovania, ktorý využíva stonky a listy papriky a chce, aby obsiahnuté látky boli využiteľné pre kozmetický priemysel. Alebo: jablčné výlisky sa dajú spracovať na kožu a špargľové šupky sa v súčasnosti testujú vo výskumnom projekte v Hannoveri ako drevoplastový kompozit, ktorý možno použiť napríklad na podlahové krytiny.
Z topagrar.com preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV, Nitra
Snímka: pixabay
