Poľnohospodárstvo čelí veľkým výzvam, vrátane klimatických zmien, demografických zmien a vyčerpania – poškodenia pôdy. Ukážeme, čo prinesie budúcnosť.
5. Zmena spotrebiteľského dopytu
O pár rokov presiahne svetová populácia 10 miliárd. Dopyt po kvalitných potravinách neustále rastie. Keďže v chudobnejších krajinách rastie dopyt po mäse, obyvatelia Západu sa obracajú na rastliny. Cícer a karfiol zažívajú renesanciu. To ponúka príležitosti aj pre mnohých pestovateľov. Či bude trend smerom k regionálnym veciam pokračovať, závisí od kúpnej sily. Jedna vec je istá: spotrebitelia zostávajú nároční, dokonca aj s menšími peňaženkami. Očakávajú, že budú môcť uspokojiť svoje potreby v oblasti čerstvých potravín lacno po celý rok.
6. Digitalizácia a technológie
Digitalizácia pokračuje. Dokonca aj rozšírenie optických vlákien vo vidieckych oblastiach nabralo rýchlosť. V poľnohospodárskej technike je automatizácia dôležitým trendom budúcnosti. V budúcnosti by mohla pribudnúť aj správna autonómna jazda. Technológie ako roboty či drony sú drahé a nie vždy vyspelé. Technologický pokrok by to mohol zmeniť. Údaje o poli zatiaľ zbierali iba jednotlivé aplikácie. Zriedkavo sú zviazané a komplexne hodnotené. Spracovanie obrovského množstva údajov by mohlo používateľom priniesť skutočné výhody.
7. Štrukturálne zmeny a demografia
V posledných rokoch napr. v Nemecku sa spoločnosti zmenšili aj zväčšili. Dnes je tam ešte 263 000 fariem, ktoré obrábajú v priemere 69 hektárov. Obzvlášť často zanikajú farmy s rozlohou menej ako 100 hektárov. Znižuje sa aj podiel fariem na plný úväzok, ktorý je stále na úrovni 44 percent. Zvyšné podniky na plný úväzok sa stávajú profesionálnejšími. Farmári na čiastočný úväzok zosúlaďujú svoje farmy s dobrou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom.
Okrem štrukturálnych zmien ide v Nemecku o všeobecný demografický vývoj. Silné ročníky čoskoro pôjdu do dôchodku. Každý tretí manažér má už viac ako 55 rokov. Ich deti si často volia iné povolania. Podľa prepočtov univerzity v Göttingene je stále dostatok technicky pripravených mladých ľudí. V iných krajinách, napríklad v Dánsku, je odovzdanie farmy mimo rodiny bežnejšie. Aj v Nemecku sú priekopníci, ktorí firmu odovzdajú nerodinnému nástupcovi.
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sa dotýka aj celej ekonomiky. Poľnohospodári sa musia zamyslieť nad tým, ako zatraktívniť svoje farmy pre pracovníkov v čase plnej zamestnanosti, prípadne musí pracovníkov nahradiť technika. Tu môže pomôcť automatizácia. Technológia je však stále kapitálovo veľmi náročná.
8. Chov dobytka
Chov zvierat zaznamenal v posledných rokoch obzvlášť veľkú štrukturálnu zmenu. V rokoch 2010 až 2021 klesol počet mliekových fariem o 40 percent a chovateľov ošípaných o 47 percent. Počet kusov hovädzieho dobytka klesol o 10 percent a ošípaných o 5 percent. Súčasná cenová situácia urýchľuje najmä stiahnutie chovateľov ošípaných. Trend medzi chovateľmi dobytka smeruje k výkrmu a chovu dojčiacich kráv. Zvyšné farmy sú väčšie a sústredené v špecifických regiónoch. V celom Nemecku bude viac čisto orných fariem.
9. Politika a propagácia
Politika a spoločnosť očakávajú od poľnohospodárstva viac ako kvalitné potraviny. Druhovú ochranu si vyžaduje aj šetrnejšie hospodárenie. BMEL si dal za cieľ aj 30 percent ekologického poľnohospodárstva do roku 2030. Na jednej strane sa mnohí farmári zaujímajú o agroenvironmentálne a klimatické opatrenia (AUKM), na druhej strane mnohé spolkové krajiny ukazujú, že rozpočet na AUKM je obmedzený. V časoch napätých rozpočtov sa bude musieť zistiť, či vlády zvýšia svoje finančné prostriedky. Ak by sa zákonné požiadavky sprísnili, niektoré opatrenia by mohli z dotácie vypadnúť.
10. Využívanie pôdy zostáva vysoké
V Nemecku je pôdy málo. Od roku 2010 sa využitie pôdy na osídlenie a dopravné plochy znížilo z 87 ha za deň na 54 ha za deň. Napriek tomu majú politici od svojho cieľa 30 hektárov denne ešte ďaleko. Poľnohospodárska pôda na výstavbu bude aj naďalej veľmi žiadaná. Sú tu aj kompenzačné plochy pre ochranu prírody. Thünenov inštitút odhaduje, že na otvorené fotovoltaické systémy je potrebných približne 280 000 hektárov. Veď asi 19 percent nemeckých rašelinísk sa využíva na poľnohospodárstvo. Ak by sa opätovne zavlažovali na účely ochrany klímy, mohlo by dôjsť k strate približne 266 000 hektárov ornej pôdy.
11. Neznámy komponent
Je známych veľa dlhodobých trendov a vývojov. Napriek tomu vždy existuje neznáma zložka. Nepredvídateľné udalosti spôsobujú, že rámcové podmienky pre poľnohospodárstvo sa náhle zmenia. Môžu to byť politické zmeny, ale aj vojny a katastrofy. V ekonómii sa takéto javy nazývajú šoky. Jedným z takýchto šokov je vojna na Ukrajine, ktorá neplánovane narušila trhy. Nie vždy sa dá odhadnúť, ako dlho budú následky trvať.
Budúcnosť poľnohospodárstva na ornej pôde sa v súčasnosti zdá stále neistá. Zo všetkých strán prichádzajú nové výzvy. Je možné zosúladiť kvalitnú potravinovú a živočíšnu ochranu vzhľadom na klimatické zmeny? To všetko vyžaduje od spoločností veľa. Jedno je isté: o 30 rokov bude poľnohospodárstvo v EÚ vyzerať inak ako dnes. Už dnes sa rozhoduje o tom, ako budú farmy vyzerať v budúcnosti.
Z agrarheute preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Adobe Stock/BIB Bilder
