Aby mohol Markus Schnitzler predávať vlnu svojich oviec ziskovo, vymyslel niečo špeciálne - vyrába pelety a predáva ich ako hnojivo.
Markus Schnitzler je s 200 ovcami jedným z veľkých pastierov v južnom Bavorsku. „Väčšina mojich profesionálnych kolegov chová 20 až 30 zvierat,“ hovorí vyučený majster mäsiar.
A hoci na rozdiel od svojich kolegov musí po strihaní uvádzať na trh väčšie množstvá vlny, ťažko sa predávala, pretože vlna z jeho oviec je rôznej kvality a farby. „Za veľmi dobrú bielu vlnu by som dostal v priemere 15 centov za kilogram,“ spomína. Pri „úrode vlny“ približne 3 kg na zviera by to bolo 0,45 EUR na zviera. Toto by bolo kompenzované nákladmi na strihanie vo výške 3 €. Bol potrebný nový nápad na marketing vlny.
"Všetko peletujeme!"
„Náhodou som natrafil na leták, na ktorom bolo napísané : Peletujeme všetko!“ spomína si Markus Schnitzler. „Tak prečo nie ovčia vlna?“ Prvé pokusy so strojárskou firmou boli pre 54-ročného muža vytriezvením: „Vlna zablokovala stroj a pelety neprichádzali do úvahy.“
Trvalo dva roky, kým sa našlo vhodné riešenie pozostávajúce z rezacieho a peletovacieho stroja. Samotné obstarávacie náklady vtedy predstavovali 80 000 €. Než však mohol Markus Schnitzler vôbec začať, potreboval ešte súhlas. Vlna je podľa veterinárneho úradu materiálom kategórie 3. Zákon hovorí, že výrobky tohto typu predstavujú len nízke riziko pre zdravie ľudí a zvierat. Úrad preto trval na tom, že vlna sa musí pred spracovaním zahriať.
Pastierovi chvíľu trvalo, kým zistil, aké tlakové podmienky, teploty a časy musí dodržiavať. „Keďže nevyrábam na Zugspitze, atmosférický tlak vzduchu už zodpovedá požadovanému,“ usmieva sa Schnitzler, ktorý si potom jednoducho kúpil klasickú rúru.
Pelety ako hnojivo
Kupujúci pre jeho pelety sa našli rýchlejšie, ako sa očakávalo. Viaceré záhradnícke podniky prejavili záujem o malých zelených „červíkov“, pretože ovčia vlna je nielen bohatá na minerály, ale zvyšuje aj schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Peletovaná vlna sa ľahšie dávkuje a na hriadkach je menej nápadná ako objemná vlna. Schnitzler dostane za svoje pelety 6,50 €. „Mojou výhodou je, že nemusím baliť každé kilo jednotlivo, ale ich môžem doručiť vo väčších kontajneroch,“ vysvetľuje.
Vlnu však Schnitzler spracováva aj zo zvierat svojich kolegov, pretože malé stáda v južnom Bavorsku znemožňujú mnohým chovateľom oviec využívať iné spôsoby spracovania a predaja. Väčšina z nich totiž neostrihá ani 100 kg vlny ročne. „Veľkí spracovatelia vlny požadujú minimálne 500 kg a potom platia veľmi nízke ceny,“ sťažuje sa pastier.
Jednoduchý výpočet
Schnitzler to chcel zmeniť – aj pre svojich kolegov. Dnes v rámci mzdy spracováva vlnu iných pastierov na granuly. Je pre neho nepodstatné, koľko vlny prinesú do spracovania. Jeho výpočet je jednoduchý:
- Strihanie stojí 3 € za zviera. Pri množstve vlny okolo 3 kg to zodpovedá 1 euru za kg.
- Schnitzler účtuje svojim zákazníkom 4 € za kg peliet na spracovanie.
- Schnitzler kalkuluje pre zákazníka okolo 1 € za zodpovedajúce balenie v 1 kg nádobách.
- Pri maloobchodnej cene pre koncového zákazníka 10 € ostávajú chovateľom oviec 4 € za kg peliet.
Pri predaji veľkoodberateľom, ako sú záhradné centrá alebo záhradnícke podniky, si Schnitzler účtuje za pelety kilovú cenu 6,50. Vypočítaný zisk je nižší, Schnitzler však pred väčšími zákazníkmi uprednostňuje nekomplikovanú formu marketingu.
Pre celú krajinu
Dnes vyrába pelety pre kolegov z celého Nemecka. Jeho najvzdialenejší zákazník je na ostrove Usedom. Schnitzler by bol rád, keby takúto málo štruktúrovanú formu spracovania vlny realizovali v každej spolkovej krajine: „V regióne by potom zostala nielen väčšia pridaná hodnota, ale aj kolobeh živín zostane tiež uzatvorený. Najmä keď sa pelety opäť použijú ako hnojivo na samotnej ovčej farme.“
|
Vlna a vlnené pelety ako hnojivo Ovčia vlna je prirodzene bohatá na tuky, preto sa v pôde pomaly rozkladá. Pozostáva z približne 5 % draslíka, 0,17 % fosforečnanu a 10 až 12 % dusíka. Ovčia vlna je preto dobrým hnojivom do záhrad, na vyvýšené záhony a polia. Je vhodná ako mulčovací materiál v trvalých kultúrach, napríklad v bylinkových záhradkách alebo pod trvalky. Okrem toho vlna drží vo vode mnohonásobok svojej vlastnej hmotnosti. Pelety ju môžu absorbovať päťnásobne. |
Z topagrar preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
Snímky: Quinckhardt
