Základné plodiny pestujú na 1 250 hektároch ekologickým spôsobom už od roku 1997. Príkladne organizovaný strojový park a moderné technológie využívajú aj na poskytovanie služieb.
Vizitka
„Som typický poľnohospodár, lebo celý svoj produktívny život som odpracoval v prvovýrobe“, predstavil sa Marian Halmeš, riaditeľ spoločnosti SEMA HŠ s.r.o. Nový Dvor Sládkovičovo. Do praxe nastúpil vo funkcii hlavného mechanizátora v JRD Kráľová pri Senci v roku 1980, po úspešnom ukončení Mechanizačnej fakulty VŠP v Nitre. Kvalitné základy mu dala aj SPTŠ v Bernolákove a po maturite rok odpracovaný v dielňach menovaného podniku. Hneď od začiatku dostal pod palec 3700 hektárov, o ktoré sa staral tri roky. K 1.aprílu 1983 začal pracovať na Semenárskom štátnom podniku Sládkovičovo – závod Pusté Úľany s 2477 ha ornej pôdy ako vedúci strediska rastlinnej výroby.
Ľudský šéf
„Najdôležitejšie rozhodnutie agromanažéra je stanoviť si cieľ a cestu k jeho dosiahnutiu,“ vyslovuje podnikateľskú stratégiu Marian Halmeš. No vzápätí dodáva, že nemenej dôležité je vybudovať taký kolektív zamestnancov, s ktorými sa tento cieľ dá splniť. Od samého začiatku v prvovýrobe preto hľadal kontakt s ľuďmi, ktorým mohol veriť, načúval im a budoval vzájomnú dôveru. Podarilo sa. Dnes je v podniku SEMA HŠ, s.r.o. zohraný kolektív zdatných odborníkov a žiadna fluktuácia. Vnímavý šéf si uvedomuje, že podnik stojí na ľuďoch, a preto musí svojich pracovníkov poznať, chápať ich životné okolnosti, ale tiež náležite ohodnotiť ich zodpovednú prácu. „Odmenený človek potom robí rád a bezchybne. Dokonca chodí do práce s úsmevom, a o to mi ide.“
Perspektíva v ekológii
Ako vníma úsilie Európskej únie o povinné zvýšenie podielu ekologického systému pestovania na poľnohospodárskej pôde manažér jedného z mála slovenských podnikov, ktorý dlhé roky funguje ekologicky na ornej pôde? „V každom prípade je to perspektívne,“ bez váhania odpovedá Marian Halmeš. V čom ale nevidí zmysel, sú súčasné podmienky ekoschém na ekofarme. V rámci osevného postupu bežne zaraďujú aj neproduktívne plochy, úhor v rámci DPEP. Ale ak by mali pristúpiť na ekoschémy, prišli by o 250 hektárov úrodnej pôdy, keďže asi 90 percent územia ekofarmy je v chránenom vtáčom území. Navyše, s perspektívou odlivu pracovníkov musia investovať do širokozáberových strojov, čo neladí so zmenšovaním parciel. Paradoxne sa tak „zelené plány“ únie nehodia pre „už zelených“ poľnohospodárov.
Vladimíra Debnárová
Celý profil bol publikovaný v júnovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.7-9.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
