Do agrobiznisu ho od detstva zainteresovával jeho otec František Kijovský. Peter neskôr popri práci na rodinnej farme vyštudoval Fakultu ekonomiky a manažmentu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Pred dvomi rokmi založil vlastnú firmu AGROFARMA – K, s.r.o.
Špecializuje sa na odchov plemenných býkov špičkovej kvality, pričom každoročne niektoré z nich putujú priamo do inseminačnej stanice. Plemenné býky realizujú s viac ako 50 % - nou rentabilitou. Okrem toho sa venuje produkcii mlieka. V rámci rastlinnej výroby je doménou podniku produkcia konzumných zemiakov. Realizuje i predaj kŕmnej pšenice.
Nebojí sa experimentovať. Napriek na slovenské pomery pomerne malému podniku, prevádzkuje 2 automaty na mlieko. Má svoje plány ako dostať do „zóny ekonomickej rentability“ výkrm HD a naďalej ho rozširovať. Aktívne koketuje s myšlienkou vstupu do bioenergetického biznisu, nakoľko vlastní časť lesa a TTP. Z drevnej biomasy a nedopaskov TTP by chcel v malom vyrábať pelety.
Stali ste sa NAJ Agromanažérom roka 2010. Aké sú vaše prvé pocity?
Musím sa priznať, že som bol prekvapený, už keď ste ma nominovali do tejto súťaže. Už toto som považoval za veľký úspech. Bral som to totiž ako skvelú prezentáciu firmy, dobrú vec pre jej imidž a meno. A tak asi nemusím príliš vysvetľovať, ako ma prekvapila skutočnosť, keď som pri vyhlasovaní víťaza súťaže započul svoje meno. Je to skvelý pocit.
Profesne ste vyštudovaný ekonóm. Ako vám ekonomické vzdelanie pomáha pri podnikaní v agrobiznise? Je takýto typ vzdelania konkurenčnou výhodou?
Nemyslím si, že ekonomické vzdelanie je nejakou špecifickou konkurenčnou výhodou. No v každom prípade mi toto vzdelanie pomáha ľahšie pochopiť niektoré procesy v podnikaní. Dnes, keď sme súčasťou spoločného trhového priestoru, nejde len o ekonomiku jednej firmy, všetko je prepojené a navzájom so sebou súvisí. Vedomosti mi pomáhajú ľahšie pochopiť súvislosti a robiť komplexnejšie odhady mojich podnikateľských zámerov.
Znamená to, že máte každú svoju investíciu dokonale prepočítanú?
Áno, tento postup sa snažím využívať čo najčastejšie. Prepočty sú užitočná vec, ktorá vás utvrdzuje v správnosť vášho budúceho investičného rozhodnutia. Pri súčasnom trhovom vývoji, ktorý sa nedá zhodnotiť ako stabilný, je to priam nevyhnutnosťou.
„Už keď som bol malý a pýtali sa ma, čím sa chcem stať, aké zamestnanie chcem vykonávať, povedal som: neviem, ale v tom, čo budem robiť, chcem byť najlepší.“
Rozsahom podnikania sa radíte skôr k menším agropodnikateľom. Majú menší poľnohospodári presadzovanie sa na trhu v slovenských podmienkach ťažšie?
Ťažko povedať, či práve menší podnikatelia to majú na Slovensku ťažšie. Skôr si myslím, že každý slovenský poľnohospodár má neľahkú úlohu, keď sa chce presadiť. No nie je to len o ťažkostiach, ale aj o vízii, cieľa, kam sa chcete dostať. Ak máte cieľ, predpoklady pre určité konkrétne zameranie, obrníte sa značnou dávkou trpezlivosti, nakoľko veci sa nedajú dosiahnuť zo dňa na deň, myslím, že sa môžete uplatniť na trhu.
Ako by ste charakterizovali svoju dominantnú stratégiu, ktorá vám aj ako malému podnikateľovi dáva možnosť úspešne pôsobiť na agrárnom trhu?
Aj keď to znie asi moderne, ale veľmi sa snažím dbať na imidž firmy, jej dobré meno. Snažím sa pritom len využívať sedliacky rozum a vždy si stáť za svojím slovom. V praxi to znamená asi toľko, že keď niečo dohodnem s mojími obchodnými partnermi, tak to platí. Aj vtedy, ak to nemáme spísané na papieri. Na tomto staviam fungovanie celej firmy.
Ak hovoríme o imidži firmy, nemôžeme asi ani opomenúť kvalitu produktov, ktoré dodávate. Spoločne s vaším otcom ste vychýrení producenti kvalitných plemenných býkov slovenského strakatého plemena. Ako tento faktor zavažuje v dosahovaní dobrého mena firmy?
Čo sa týka plemenných býkov, máte pravdu, kvalita je jedným z faktorov, na ktoré dbáme. Ale nesústredíme sa primárne len na ňu. Podstatné sú pre nás požiadavky konkrétneho zákazníka. Ak chceme, aby mu náš plemenný materiál pomohol zefektívniť chov, musíme pripraviť každého býka tak, ako si to náš odberateľ predstavuje. Takže popri kvalite tu môžeme hovoriť aj o istom servise pre klientov. Myslím, že stratégia „dať odberateľovi niečo naviac“ sa vypláca, pretože tí, ktorí si od nás plemenné býky už v minulosti zakúpili, sa vracajú znova so záujmom o ďalší nákup.
Takže analyzujete trh, resp. potreby zákazníkov?
Pri rozmere našej výroby sa azda asi nedá príliš hovoriť o nejakej podrobnej analýze trhu. Navyše, keď ste výrobne a investične zameraný na konkrétnu oblasť, nedá sa zväčša „preskakovať“ z jednej stratégie na druhú len preto, aby ste sa prispôsobili aktuálnym potrebám trhu. Dá sa konečný produkt modelovať podľa potrieb trhu, no radikálne ho meniť je veľmi náročné. O to zvlášť, ak podnikáte dominantne v živočíšnej výrobe. Ak by sme vedeli konkrétne identifikovať nejakú „dieru na trhu“, produkt, ktorý chýba, som naklonený experimentovaniu, no ak ide o nejaké krátkodobé trendy, takéto prispôsobovanie sa by bolo pre nás príliš investične náročné.
V rámci vášho predstavovania v nomináciách na NAJ Agromanažéra sme vás charakterizovali prívlastkom „mladý experimentátor“. Je to tým, že máte odvahu vstupovať do nových projektov. Testujete predaj mlieka cez automaty na mlieko či plánujete vstúpiť i do projektov využívania biomasy. Aké ďalšie inovácie máte ešte v zálohe?
Priznám sa, že pracujem na projekte, ktorý by som rád v budúcnosti v spolupráci s viacerými partnermi chcel rozbehnúť. Zatiaľ je však všetko len „v plienkach“ a bude veľmi závisieť od podporných zdrojov, ktoré budú k dispozícii po roku 2013, či sa to podarí. Pretože všetko zafinancovať len z vlastných financií asi nebude možné. V každom prípade práve ešte vývoj podporných schém po roku 2013 bude modelovať samotnú finálnu podobu tohto podnikateľského zámeru.
Znie to vzrušujúco a súčasne tajomne. Čoho by sa mal tento projekt týkať? Už dávnejšie ste koketovali s myšlienkou dodávok hovädzieho mäsa do reštauračných sietí, bude to niečo v tejto oblasti?
Nerád by som hovoril dopredu, som skôr typ človeka, ktorý radšej prekvapí ako by mal vravieť vopred a neskôr nič nespraviť. Ale aby to neznelo tak tajomne, áno, tento projekt by mal riešiť aj túto otázku. Pravidelne ku mne chodí viac ľudí, ktorí sa pýtajú, kde by mohli zohnať čerstvú a kvalitnú hovädzinu. Keďže doteraz sme nemali výrobné zameranie technologicky prispôsobené na výkrm, nateraz nám výkrm ekonomicky nevychádza. No rád by som to zmenil, takže hľadám spôsoby ako i túto otázku zakomponovať do celkovej myšlienky celého projektu. No ako som už povedal, veľa bude závisieť od spolupráce s ďalšími partnermi, s ktorými plánujem na tomto projekte participovať. Ja by som mal byť len jedným z medzičlánkov celého projektu.
Hovoríte o partnerskom projekte. V rámci AGROMAGAZÍNu sa dlhodobo snažíme nabádať agropodnikateľov k spoločnej spolupráci, spoločným projektom. Aký máte názor na spoločné projekty poľnohospodárov a ich zlučovanie sa za dosiahnutím spoločného cieľa?
Ochotu zlučovať sa poľnohospodárov považujem za veľmi dôležitú. Hlavne pre malých roľníkov ako som i ja, je to veľmi podstatná vec. No na Slovensku sú stále obavy poľnohospodárov, ktoré im bránia zlučovať sa. Ja osobne som za to, aby sme riešili spoločné projekty. A verím tomu, že ak typovo človek nájde viacero ľudí s rovnakým zmýšľaním, tak potom sa takéto myšlienky aj podaria zrealizovať.
Ste človek, ktorý preferuje dlhodobé partnerské obchodné vzťahy. Napríklad v rámci predaja zemiakov dlhodobo garantujete dohodnuté ceny. V aktuálnom ročníku ceny zemiakov raketovo vystrelili hore. Neprerobili ste na tejto stratégii? Napokon ste sa takto mohli pripraviť o časť potenciálnych tržieb v tomto pre vás najvýznamnejšom segmente výroby v rámci rastlinnej výroby?
Myslím, že na tejto stratégii sme neprerobili. Ceny zemiakov nemáme zmluvne zakontrahované, ale dlhoročne ich predávame do sietí stravovacích zariadení v okolí k spokojnosti zákazníkov. Keď vychádzam zo skúseností z ekonomicky menej priaznivých ročníkov pri tejto komodite, našou základnou stratégiou je predať celú produkciu do konca jesene. S následným skladovaním zemiakov sú spojené straty a ďalšie náklady. Čo sa týka tohtoročného predaja – možno sme predávali za nižšie ceny, no to nevadí, pretože vidím, že výrazne opätovne narástol dopyt po našich zemiakoch. A čo je podstatné, ľudia sa k nám vracajú. Ak si vybudujeme stálu klientelu, verím, že v budúcnosti, aj keď možno zvýšime cenu, zákazníci chodiť neprestanú. A napokon, vlani na jeseň sme predávali zemiaky po 0,30 EUR/kg, čo bola aj tak zaujímavá cena. Cenu sme počas celého jesenného obdobia nemenili. I to je o tom dodržaní slova, nesnažíme sa meniť pravidlá hry počas jej trvania.
Ste mladý farmár. Tí sú na Slovensku zatiaľ z pohľadu podpory ich rozvoja značne zaznávaní? Aké podporné schémy ako mladý agropodnikateľ by ste uvítal?
Ako som už spomínal, určite by som si želal, aby sa poľnohospodári začali viac združovať a realizovať spoločné projekty. Čo sa týka podpory mladých farmárov, na Slovensku mi určite chýbajú presne, jasne a hlavne dlhodobo stanovené pravidlá, podľa ktorých by poľnohospodári boli schopní realizovať svoje ďalšie podnikateľské zámery a predstavy. Toto je veľký hendikep nášho poľnohospodárstva.
Ako inovatívny farmár určite využívate aj eurofondy. Sú i tu nedostatky, ktorých odstránenie by vám uľahčilo rozvoj?
Určite, v rámci eurofondov je z môjho pohľadu, ako aj mnohých ďalších mladých podnikateľov, nevýhodou, že súčasné kritériá sú zamerané hlavne na veľké firmy, a nedávajú menším a ani mladým poľnohospodárom veľké šance presadiť sa. Druhou vecou je, že systém je často tak byrokraticky a zdĺhavo nastavený, že niekedy prináša viac starostí ako úžitku.
Ak by ste na záver mali zhodnotiť víziu, ktorým smerom sa má uberať vaše ďalšie podnikanie, ako by ste ju charakterizovali?
Toto je veľmi ťažká otázka. Jednoznačne musím stavať na základoch, ktoré mám vybudované. Rád by som dotiahol do konca podnikateľské nápady, ktoré mám vo svojej hlave. No teraz presne neviem zhodnotiť konkrétne črty, ako by mala vyzerať moja vízia do budúcnosti. Až sa to stane, potom vám poviem, čo bola moja vízia. Už keď som bol malý a pýtali sa ma, čím sa chcem stať, aké zamestnanie chcem vykonávať, povedal som: neviem, ale v tom, čo budem robiť, chcem byť najlepší. Chcem robiť prácu, ktorá ma baví, robiť ju s úžitkom pre iných, robiť ju s úžitkom i pre seba, krajinu, životné prostredie. A myslím, že robím prácu, ktorá toto všetko spĺňa. Zrejme toto je moja vízia. Ďakujem za ocenenie NAJ Agromanažér 2010, ktoré som získal a ktoré ma, verím, posunie opäť vpred v mojej práci. No najväčšie poďakovanie patrí mojej rodine, hlavne pre môjho otca, od ktorého som získaval skúsenosti a tiež mojej manželke za podporu a trpezlivosť.
