Zvolenie Donalda Trumpa za 47. prezidenta Spojených štátov má aj jedno pozitívum. Ešte máme v nedávnej pamäti jeho konanie a správanie sa v roli 45. prezidenta.
Dalo by sa očakávať, že aj americký ľud si spomenie na „odistenú“ zbraň, ktorá nekontrolovateľne na každú stranu vystreľovala, kam jej práve napadlo. Alebo aj nie. A možno práve tým zaujal a pobavil svojich voličov. Takže sa môžu tešiť na ďalšie vtipné predstavenia tohto egocentrického šoumena, ktorý spočiatku nazýval severokórejského prezidenta „raketovým mužíčkom“.
Trumpovo víťazstvo v prezidentských voľbách možno potešilo aspoň širokú vrstvu obchodníkov v USA. Sľubuje im ekonomický zázrak. Aj keď je otázne, kto zabezpečí Američanom služby a najhoršie platenú prácu, ktorú tam dnes zastávajú najmä imigranti. Voči nim má totiž nový prezident vážne výhrady, až obvinenia. Alebo možno len zmení ich status – veď s otrokárstvom majú Spojené štáty už historické skúsenosti. No potom by jeho prístup už príliš pripomínal jedného európskeho „vodcu“ spred 80 rokov.
Bude iste zaujímavé sledovať, aké vzťahy sa rozvinú medzi USA a Čínou, ktorá hospodársky expanduje už nielen do Afriky, ale aj do Európy. Ešte dôležitejšie bude, aký zahraničnopolitický postoj zaujme nový prezidentov establišment voči rastúcemu napätiu na Kórejskom polostrove, na Blízkom východe a či Trump naplní slová o ukončení vojny na Ukrajine „v priebehu dňa“. Zostáva len dúfať, že táto nepredvídateľná „zbraň“, na jednej strane obdivovateľ a „priateľ“ Putina, no zároveň najväčší člen NATO, nemá hlaveň otočenú na obidve strany...
Prezidentské voľby v USA sledoval celý svet s očakávaniami. Napriek tomu mnohí zostali ich výsledkom zaskočení. Svet sa radikalizuje a nacionalizuje za súčasnej expanzie a globalizácie najväčších ekonomík. Žiadna z krajín sveta nezostane nezasiahnutá. Vidíme, ako na náš citlivý trh s poľnohospodárskymi komoditami vplýva vojna na Ukrajine či clá na dovozy z Číny. Na ekonomiku USA je napojené hospodárstvo Nemecka a naň zasa to slovenské. Európska únia sa však usiluje obrátiť strelku kompasu z čiernouhoľného na zeleno-slnečnú stranu budúcnosti. Uspeje?
Demokracia je zatiaľ najlepší systém, aký ľudstvo vymyslelo. Najväčšia „demokracia“ sveta teraz ukázala najväčšiu slabinu tohto systému – voliť môže naozaj hocikto a zvoliť možno naozaj hocikoho. Obyčajný, malý človek v ňom plní len akúsi úlohu „štatistu voliča“ – dáva hlas nevyhnutnému. Tomu, čo si vyžadujú peniaze mocných. V márnej viere vo vlastnú bohatšiu budúcnosť.
Lada Debnárová
