Od volieb prešiel istý čas a zdá sa, že všetky kampaňové agrotémy padli do úzadia. Politici sa síce vo vyjadreniach stále nebránia populizmu, no ich komentáre sú výrazne menej agresívne ako pred voľbami. Čo však možno očakávať v oblasti agrárnej politiky v najbližších rokoch?
V prvom rade, asi žiadne prekvapenia v podobe zásadnejších reforiem. V septembri sme sa v INESS pozreli podrobne na predvolebné programy viacerých politických strán. Ministerstvo pôdohospodárstva pripadlo strane Smer, ktorej sme dali za program 0 bodov. Program strany pre pôdohospodárstvo pozostával z 93 slov s veľmi slabou až žiadnou výpovednou hodnotou. Strana v ňom uviedla ambíciu vytvoriť „Národný program ochrany vody“ a „Národný program štátnych stimulov do slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva“ bez uvedenia cieľa, čo majú tieto programy robiť a ako majú pomôcť zlepšiť stav v pôdohospodárstve na Slovensku.
Nie oveľa lepšie dopadli koaličné strany Hlas a SNS, ktorých programy sme ohodnotili jednotlivo 3 bodmi a 1 bodom z maximálneho počtu 10. Kým strana Hlas aspoň reagovala na niektoré najpálčivejšie problémy agrosektora, nevyhla sa ani populizmu v podobe vyhrážania sa obchodným reťazcom. Takéto vyhrážky sme tu mali už v minulosti a neviedli nikam, iba vykresľujú Slovensko v zahraničí ako krajinu, kam by sa investori radšej nemali hrnúť. Tento postoj nie je neznámy strane SNS, ktorá v programe zase neopustila svoju „povinnú jazdu“ v podobe snahy zvyšovať potravinovú sebestačnosť. Tento cieľ znie síce šľachetne, no strana ani v minulosti nedokázala efektívne podporiť sektor tak, aby sa skutočne zvýšila konkurencieschopnosť slovenských farmárov. Skôr sme videli tragické pokusy o zdanenie reťazcov či nesystémové podpory zaobalené do národniarskeho marketingu a údajnej podpore sebestačnosti. Kredit by sme im mohli pripísať azda len za návrh posunúť registráciu na DPH na 100 000 eur, čo by malým farmárom mohlo pomôcť.
Krátko po voľbách rozvírili vody v oblasti verejných financií aj tzv. „lego kocky“ úradníckej vlády. Išlo o opatrenia na znižovanie deficitu verených financií, ktoré neobišli ani oblasť pôdohospodárstva. V INESS sme sa netajili kritikou tohto balíčka, v ktorom prevládali opatrenia na zvyšovanie daní pred šetrením vo verejných výdavkoch. Opäť stačí pohľad späť a vidíme, že vlády v minulosti nemali problém zvyšovať dane, mali však problém šetriť. Tento prístup dostal Slovensko do dnešnej šlamastiky v podobe 7 miliardového deficitu.
Naopak, do škrtov zaradili analytici pre agrosektor mimoriadne potrebnú oblasť, ktorou sú pozemkové úpravy. Ide pritom o jednu z mála aktivít štátu v oblasti pôdohospodárstva, ktorá prináša blahobyt cez väčšiu právnu istotu pre vlastníkov pôdy a všetky subjekty, ktoré pôsobia v pôdohospodárstve. Naopak, pozitívne hodnotíme, že program Zelenej nafty bol vyhodnotený ako neefektívny, keďže ide o nesystémovú podporu, ktorá smeruje prostriedky tam, kam už tečú cez iné programy.
Evidentne nás teda v pôdohospodárskej politike v najbližšom volebnom období nečaká nič prevratné. Žiadna z koaličných strán nepriniesla do predvolebných debát témy, ktoré by výraznejšie smerovali k zvyšovaniu produktivity v poľnohospodárstve, znižovaniu závislosti farmárov od dotácií, k lepšiemu prístupu k pôde či reformám v inštitúciách ako sú SPF a PPA, obe disponujúce množstvom peňazí, no omieľané kauzami, ktoré výrazne poškodili ich dôveryhodnosť.
Stav verejných financií naznačuje, že zaužívaný postup nalievania nových peňazí do sektora už nebude tak jednoduchý. V prípade dočasných problémov v podobe sucha či mrazov budú možnosti politikov obmedzené. No na druhej strane to znamená aj väčší tlak na efektivitu verejných výdavkov, čo hlavne agrosektor potrebuje ako hnojivo. Na Slovensku stále poznáme množstvo úspešných farmárskych príbehov, ktoré napriek vládnucej garnitúre rozvíjajú svoje podnikanie dlhodobo. Bez ohľadu na to, ako budú najbližšie roky politicky vyzerať, farmári môžu čerpať zo spolupráce a (aj zahraničných) inovácií. Slovensko našťastie nie je izolovaným ostrovom a pevne dúfam, že sa ním pod novým politickým vedením nestane.
Monika Budzák, INESS
