Zhodou okolností som dostala príležitosť zúčastniť sa na štvordňovej študijnej ceste po Českej republike, viac-menej po južnej a severnej Morave.
So skupinou slovenských poľnohospodárov sme navštívili osem úspešných českých podnikov. Myslím, že informácie a skúsenosti, ktoré nemali podnikatelia zo susednej krajiny problém s nami zdieľať, boli prínosné a v mnohom inšpirujúce. Mení sa klíma, mení sa pohľad spoločnosti na úlohu hospodára v krajine, menia sa požiadavky a priority. Tomu je potrebné prispôsobiť aj svoj prístup. Už nestačí dookola opakovať staré formuly a bez zásadných zmien v obhospodarovaní očakávať lepšie výsledky.
Dokonalé poznanie prostredia, vlastností a zloženia pôdy, charakteristík jednotlivých pozemkov, zrážkových a poveternostných podmienok podniku je prioritou. Druhým krokom je aplikácia čo najväčšieho objemu organickej hmoty do pôdy buď z vlastných zdrojov, alebo z okolia. Podpora života a zlepšovanie vlastností základného výrobného prostriedku – pôdy je základným „pravidlom hry“. A ďalším je „neubližovať“ edafónu v pôde“ pričastým a hlbokým prevracaním či orbou. Chrániť pôdu pred eróziou, napr. striedaním plodín v pásoch na svahu, nevystavovať ju príliš dlho horúcim slnečným lúčom vysievaním medziplodín a udržať v nej čo najdlhšie dažďové zrážky hoci hlbokokoreniacimi rastlinami je už dnes samozrejmosťou u českých roľníkov.
Účastníci cesty sa v mnohých diskusiách venovali detailom obhospodarovania, presnej aplikácii hnojív či ochranných látok, skúsenostiam s rôznymi šírkami riadkov a prispôsobovaním agrotechniky. A to v rôznych podmienkach, aj svahovitých. Mnohé podniky udržujú živočíšnu výrobu najmä kvôli výrobe maštaľného hnoja či hnojovice ako cennej súčasti zdrojov organických hnojív pre pôdu. Neboja sa experimentovať, skúšajú rôzne zmesi medziplodín, testujú nové stroje a postupy. Často pritom komunikujú s výskumnými ústavmi, neboja sa zapojiť do spoločných projektov, aj v prospech ostatných kolegov.
A navzájom zdieľajú svoje skúsenosti v rámci „dní otvorených dverí“, demonštračných a vzorových fariem, ktoré sú zapojené do vzdelávacieho systému. Tí najprogresívnejší sa spojili vo „Svaze inovativního a udržitelného zemědělství“ (SIUZ). Aj tento zväz má ambície prispievať a meniť národnú legislatívu tak, aby čo najviac vyhovovala požiadavkám modernej poľnohospodárskej praxe. Samozrejme, v rámci podmienok Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Českí farmári sú dôkazom toho, že TO IDE, keď sa chce. Treba sa však riadne oprieť aj do vzdelávacieho procesu a výmeny informácií a skúseností navzájom. Slovensko sa pri čerpaní eurofondov na tieto účely správa, akoby sa už nepotrebovalo učiť...
Skúsme prestať frfľať a urobme prvý krok k zlepšeniu spolupráce a komunikácie – medzi sebou navzájom, ale hlavne so štátnymi inštitúciami i samosprávnymi organizáciami. Nájdime si vlastnú cestu k optimálnym riešeniam pre slovenský vidiek.
(Škoda, že sa cesty zúčastnilo iba 13 poľnohospodárov z celého Slovenska.)
Lada Debnárová
