Tohtoročný Agrokomplex vo mne utvrdil predstavu dvoch svetov. Ten prvý bol situovaný do prednej časti výstaviska, kde sa vo svetle špičkovej techniky (ktorej bolo pomerne málo) a nablýskaných stánkov ťahal po zemi akýsi hmlistý opar. Pod ním sa ukrývali výčitky premeškaných šancí z dávnejšej i novšej histórie slovenského poľnohospodárstva. Mnohé z rečí počas oficiálnych diskusií pôsobili ako výhovorky. Prísľuby o tom, že veci sa ešte doladia a vylepšia, nemohli vniesť pokoj do každodenného života ťažko skúšaných subjektov prvovýroby. Na programe dňa je ako vždy otázka, či nebolo lepšie počúvať pri tvorbe legislatívy zdravý sedliacky rozum a, samozrejme, aj sedliakov, ktorí dopredu upozorňovali na hroziace problémy.
Zadná časť výstaviska pôsobí omnoho ľudskejšie. V prvom rade je to vďaka vystavovateľom, ktorí priviezli do Nitry kus svojho sveta. Sveta, ktorý sa nedá „ošudiť“ planými rečami a kvetnatými frázami. Sveta, ktorý je v prevádzke každý deň v roku či prší, či sneží, alebo či páli slnko, resp. mráz. Tohto sveta sa mohli návštevníci aj dotknúť. Ten dotyk bol teplý, občas možno aj trocha divoký. Bol však živý tak, ako sme živí aj my.
Tohtoročná národná výstava bola, žiaľ, aj rozlúčkou s naším dlhoročným priateľom – výkonným riaditeľom Zväzu chovateľov koní na Slovensku – družstvo Ing. Františkom Gráczom. Ferko prišiel na výstavu aj napriek tomu, že mal veľké zdravotné problémy. Jeho podanie ruky bolo smutné a tušili sme, že sa zrejme vidíme naposledy. Jeho srdce dotĺklo len 14 dní po ukončení nitrianskej výstavy. S Ferom odišiel kúsok z nás. Odišiel kus histórie národnej výstavy, ktorá bola v jeho prípade pevne spojená s prezentáciou špičkových koní.
Zbohom Ferko...
Marián Dukes,AGROBIZNIS
