Slovenská produkcia pšenice v aktuálnom ročníku bude so značnou pravdepodobnosťou robustná. Nateraz sa ale predpovedné modely Štatistického úradu SR (ŠÚSR) a Európskej komisie z pohľadu očakávaného priemerného hektárového výnosu pomerne značne líšia. Kým ŠÚSR vo svojom prvom odhade očakáva priemerný výnos na úrovni 5,66 t/ha, Európska komisia v rámci svojho predpovedného modelu MARS je skromnejšia, keď ráta s výnosom 5,42 t/ha (v júnovom odhade to bolo len 5,13 t/ha).
Obidva modely však hovoria o vyššom výnose v porovnaní s päťročným priemerom. Slovensko by mohlo zožať 2,3 mil. ton pšenice, čo by znamenalo medziročný nárast produkcie o 11 %. Vysoký výnos nepochybne poteší, no v súčasnej situácii však môže byť súčasne i komplikáciou. Exporty ukrajinských obilnín v uplynulej sezóne cez naše územie smerom k prístavom v západnej a severnej Európe totiž v mnohých prípadoch zmenili finálnu destináciu, keď zaparkovali v našich skladoch. To skomplikovalo odbyt aj slovenskej vlaňajšej produkcie pšenice, čo vyústilo do situácie, že nie všetka vlaňajšia produkcia sa stihla predať. Pritom sa aktuálne na trh začína rútiť nová úroda. Ak bude žatva nadštandardná, na čo už aj poukazujú jej prvé výsledky, potom budeme svedkami pretlaku komodity na trhu. Niežeby to znamenalo, že táto pšenica ostane ladom, to určite nie, no problémom môžu byť pokračujúce tlaky na pokles jej ceny na domácom trhu a to hlavne tesne po žatve. Už teraz sú ceny pšenice na slovenskom trhu výrazne pod cenami kótovanými na burze MATIF, čo pre poľnohospodárov nie je dobrá správa.
A situácia sa môže ďalej komplikovať. Rusko totiž 17.7.2023 odstúpilo od čiernomorskej exportnej dohody. A to na dobu neurčitú, kým nebudú splnené podmienky, ktoré si krajina stanovila s cieľom znížiť obmedzenia, ktorým aktuálne čelia na globálnom trhu ruskí exportéri. Koniec čiernomorskej exportnej dohody síce môže dočasne naštartovať ceny pšenice na burzách k rastu, no tiež to môže viesť k ďalšiemu zintenzívneniu ukrajinských exportov cez vnútrozemie a teda i cez Slovensko. Naša krajina je nateraz „krytá“ cez zákaz importov ukrajinskej pšenice, kukurice, repky a slnečnice do SR a ďalších 4 krajín susediacich s Ukrajinou, no dočasný zákaz platí len do polovice septembra a nevieme či bude predĺžený. Môžeme predpokladať, že Rusko sa napokon dohodne s OSN a opätovne pristúpi na dohodu, keďže nebude chcieť komplikácie, nakoľko aj túto sezónu bude mať bohatú ponuku pšenice určenú na vývoz (očakáva sa export na úrovni 47,5 mil. ton). No dokým sa tak stane, je pravdepodobné, že trh s agrokomoditami ostane nervózny. Aj ten slovenský.
David Karkulín, AGROBIZNIS
Tento text nájdete v augustovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.3
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
