Vlani robila slovenským pestovateľom radosť, dnes s ňou majú starosť. Reč je o repke, resp. konkrétne o cenách repky na európskom trhu, ktoré vlani na jar spočiatku lámali rekordy (vystúpili nad 1 000 EUR/t), no od mája 2022 sú vo voľnom cenovom páde.
V čase písania týchto slov totiž trh testuje na burze MATIF cenovku 400 EUR/t. Pri historickom pohľade späť na cenové grafy treba povedať, že v máji 2022 dosiahol svoj cenový vrchol aj hlavný komoditný index merajúci ceny všetkých komodít obchodovaných na burzách. Dosiahli sme maximum v príslušnom komoditnom cykle a momentálne sa čaká na to, keď táto trieda aktív dosiahne svoje cenové dno. Ak si pamätáte naše výhľady spred roka, keď vysoká inflácia ešte len ukazovala svoju „tienistú stránku“, hovorili sme, že sa nachádzame v novom prostredí dlhodobo vyššej inflácie, v ktorej sa budú striedať fázy rastu cien komodít a ich následného poklesu. Tento náš názor sme nezmenili. Globálna ekonomika sa nachádza v novej realite, ktorá bude sprevádzaná vyššou infláciou a i preto predpokladáme, že ceny komodít v ďalšom období vytvoria novú výraznú prorastovú vlnu. Momentálne však balansujeme na hrane ekonomickej recesie a v takomto prostredí sa komoditám cenovo až tak nedarí. Platí to dosť výrazne i o repke, keďže táto sa využíva do značnej miery na priemyselné spracovanie. Pokles cien komodity pod 400 EUR/t pri minuloročných vysokých výrobných vstupoch môže znamenať stratovú výrobu, čo neteší.
Cenám repky pritom môžu udeliť ďalšiu ranu súčasné plány nemeckého ministerstva životného prostredia, ktorému sa nepáči, že z plodín určených na produkciu potravín sa vyrábajú biopalivá. I preto chcú postupne do roku 2030 zakázať primiešavanie biozložiek vyrobených z repky, kukurice, pšenice či sóje do PHM. Táto téma je teraz v Nemecku horúca aj vďaka výraznému nárastu cien potravín, či vojne na Ukrajine, ktorá je obilnicou Európy. Ak by Nemecko pristúpilo na tejto návrh a už v roku 2024 by strop prímesi biopalív prvej generácie do PHM nastavilo na navrhovaných 2,4 %, potom za predpokladu, že by krajina neexportovala žiadnu bionaftu (čo je ale tiež málo pravdepodobné), by si spracovatelia plne vystačili na pokrytie celej domácej potreby bionafty pri súčasnej spotrebe nafty (34,7 mil. ton) len s domácou nemeckou produkciou repky bez nutnosti akýchkoľvek exportov komodity z iných krajín. Samozrejme, tento návrh aktuálne čelí odporu zo strany mnohých účastníkov trhu od poľnohospodárskych organizácií, cez spracovateľov ako aj obchodníkov s agrokomoditami a teda nebude ľahké ho presadiť. Naznačuje to však na možné budúce trendy, ktorým smerom sa riešenie otázok klimatickej zmeny môže uberať.
D. Karkulín
Tento článok bol publikovaný v júnovom vydaní AGROMGAZÍNu na s.3
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
