Terajšia miera potravinovej inflácie v SR atakuje hranicu až 30 %. Podľa učebnice ekonomiky je príčinou inflácie väčší objem peňazí na trhu v porovnaní s objemom tovarov a služieb, ktorý má „strážiť“ v rámci cenovej stability centrálna banka. Inflácia navyše je u nás ovplyvnená tým, že v spotrebnom koši domácnosti majú najväčší podiel ceny potravín, keďže ceny energii sú pre domácnosti zastropované a preto je ich podiel na celkovej inflácii až 6 percentuálnych bodov, zatiaľ čo v Rakúsku len dva. K vyšším cenám potravín však určite prispeli aj vyššie náklady vstupov do poľnohospodárstva, čo môže súvisieť aj s negatívnymi dôsledkami zeleného projektu Green Deal, ako aj s rusko-ukrajinským konfliktom a následnými západnými sankciami, čo sa napokon premieta do cien energii, bez ktorých agrárny sektor podnikajúci pod holým nebom sa nezaobíde.
V súvislosti s potravinovou infláciou si povedzme pravdu, že hlavne v živočíšnej výrobe nie sme sebestační a to aj napriek každoročným dotáciám, ktoré sú výrazne nižšie ako v západných krajinách, s čím si ale podľa všetkého v najbližšom období nepomôžeme. Potravinová sebestačnosť ako aj bezpečnosť patria medzi slabiny hospodárskej politiky vlády, o čom svedčí každoročne vykazovaná záporná obchodná bilancia v agrárnom sektore.
Na ceny potravín z dovozu nemáme žiadny vplyv a keďže sme nie schopní zabezpečiť si väčšinu potravín z vlastnýchdomácich zdrojov, musíme zahraničné dovozové ceny v obchode strpieť. Keď k tomu pripočítame, že sa výrazne zvyšujú aj náklady ľudskej práce, samozrejme ceny hnojív, nemôžeme sa čudovať, že potravinová inflácia sa v SR najviac podieľa na celkovej inflácii. Nožnice medzi celkovou a potravinovou infláciou sa stále viac roztvárajú a to napriek tomu, že ceny energetických komodít, ktoré sa pokladali za jedny najhlavnejších príčin inflácie, postupne klesajú. Väčšina z nás stále nechápe prečo nie sme schopní zabezpečiť si zeleninu a ovocie z domácich sadov a polí, čo napokon platí aj pre zemiaky. Medzi obchodníkmi sa „šušká“, že na príčine sú dotované veľké agrárne firmy, ktoré dávajú prednosť pestovaniu repky na veľkých plochách, čo sa z ekonomického hľadiska viac oplatí. To, že potravinári majú záujem si z dôvodu inflácie „vylepšiť“ firemné zisky, nemusíme ďalej rozoberať.
Róbert Hölcz
ekonóm
Celý článok nájdete v AGROMAGAZÍNe 05/2023 na s.12.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
