Uplynulý ročník z pohľadu predaja plodín v prevažnej miere zahral poľnohospodárom do karát. Tí dokázali ešte vyprodukovať vlaňajšiu úrodu pri relatívne nízkych cenových vstupoch, pričom realizovať produkciu mali možnosť za atraktívne ceny.
Nadchádzajúci ročník však môže byť iný. Ceny vstupov totiž výrazne vzrástli, čo znamená, že farmárom sa predraží aj samotná výroba. No ako už býva zvykom na trhu s komoditami, na pretrvanie vysokých cien agrokomodít neexistuje záruka. Tiež si treba zapamätať aj to, že cenový pokles komodít spravidla prebieha trojnásobne rýchlejším tempom ako ich cenový rast. Nehovoriac o tom, že v čase poklesu cien nie je ani veľká ochota nakupovať komodity zo strany spracovateľov. Samozrejme, na druhú stranu, v čase rastu cien nie je zase ani prílišná ochota predávať zo strany poľnohospodárov. Z toho vyplýva aj problém ťažšieho kontrahovania cien produkcie zo strany poľnohospodárov v čase poklesného trendu cien agrokomodít. Aj teraz badať na domácom trhu situáciu, že trh s plodinami stagnuje, keď spracovatelia nakupujú len sporadicky v očakávaní toho, že s postupom času nakúpia ešte lacnejšie.
Napriek tomu má poľnohospodár stále príležitosť chrániť sa pred ďalším poklesom cien. A to cez cenový hedžing prostredníctvom futures kontraktov na burze. Treba povedať, že cez burzu nedokážeme fixovať ceny našej produkcie na 100 %. Dôvodom je fakt, že vývoj ceny dajme tomu pšenice na burze MATIF a ceny pšenice na domácom trhu v SR nie je úplne identický. Raz sa pšenica na domácom trhu obchoduje 30 EUR/t pod cenou futures na MATIFe, raz je to 20 EUR/t pod cenou na MATIF. V tomto konkrétnom prípade spomenutý diferenciál 10 EUR/t burzový hedžing nedokáže vykryť. No cenový rozdiel medzi SK trhom a cenami na MATIFe – známy ako tzv. báza však zďaleka nemá takú dynamiku zmeny ceny ako samotný vývoj ceny na trhu. A práve preto sa oplatí hedžovať produkciu aj cez burzu. Pšenica na MATIFe od vlaňajška zlacnela zo 430 EUR/t na 270 EUR/t. To je 160 EUR/t rozdiel. Báza (cenový rozdiel medzi cenou na MATIF a cenou na SK trhu) sa pritom zmenila o 20 EUR/t (kým ešte vlani sa pšenica dala predať v SR za cenu 10 EUR/t pod cenou na MATIF, teraz je to v priemere 30 EUR/t pod cenou MATIF).
Veľa poľnohospodárov je momentálne uväznených v mentálnej pasci, ktorej sa vo vedeckej branži behaviorálnej ekonómie hovorí tzv. „ukotvenie“ (anglicky „anchoring“). Pracujú s tým, že vlaňajšia cena pšenice sa hýbala v okolí 400 EUR/t a i preto sa im teraz cena 230 – 250 EUR/t zdá byť prinízka. Odrážajú sa totiž od zakotvenej ceny v mysli vo výške 400 EUR/t. Tieto mentálne pasce, ktorých je apropos mnoho, nás nútia robiť investičné chyby. Ako sa efektu „ukotvenia“ vyhnúť? Odpoveďou je: Skúsiť sa pozrieť na vec realisticky. Pri súčasných cenách vstupov a priemernej úrode by malo byť realistické dopestovať pšenicu bez straty pri cene 200 EUR/t. Súčasný trh ponúka stále vyššiu cenu. A ak by sa aj nepodarilo dospieť na domácom trhu k uzatvoreniu kontraktu (napr. kvôli malej obchodnej aktivite na trhu), je možné si aspoň časť produkcie zahedžovať cez burzu MATIF. Nová úroda pšenice sa tu obchoduje za 270 EUR/t. Aj po odpočítaní cenovej zrážky na domácom trhu voči cene MATIF (tradične 30 EUR/t) je to stále zaujímavá cenová relácia.
David Karkulín
Tento článok bol publikovaný v marcovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.3.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
.jpg)
