Oficiálny hospodársky výsledok slovenského agrosektora za rok 2021 so ziskom 250 mil. EUR prekvapil, pričom viaceré indície naznačujú, že s podobným výsledkom by sektor mohol kalkulovať aj v roku 2022. Vzhľadom na to, že slovenský agrosektor ostatnú dekádu zaznamenával zisk sotva v okolí 60 mil. EUR, sa ekonomické dianie ostatných dvoch rokov vyvíja pozitívne. Mal by to byť súčasne i dôvod na optimizmus pred vstupom do novej pestovateľskej sezóny jarných plodín, ktorá aktuálne už klope na dvere. Keď sa však pozrieme hlbšie pod pokrievku minulého roka v chlebovom odvetví a vôbec v celom hospodárstve, vlny optimizmu nepochybne striedajú vlny obáv, čo nové rok 2023 prinesie.
Byť poľnohospodárom je poslanie, no súčasne živiť sa poľnohospodárstvom znamená byť aktívnym v tvrdom biznise s predajom komodít, ktorých ceny dokážu v krátkom čase prudko oscilovať hore i dole. V minulom roku sme zažili historický vzostup cien plodín na nové rekordy, ktoré nepochybne potešili. Súčasne ale farmári čelili dramatickému nárastu cien vstupov do výroby. V lete k tomu zaúradovala nepriazeň počasia a zdecimovala potenciál úrody jarných plodín. Žatevné ceny kukurice za 300 EUR/t boli najvyššie v histórii, no mnohé farmy napriek tomu dokázali len tak-tak pokryť svoje výrobné náklady. Nehovoriac o tom, že kombinované farmy boli nútené značnú porciu kukuríc „obetovať“ pre výrobu krmovín, aby vôbec dokázali uživiť svoje stáda polygastrov. V novej sezóne sa tak bude venovať pestovaniu jarných plodín patričná pozornosť. Zásoby objemových krmív sú totiž na hrane, rezervy minimálne.
Do toho všetkého bude zasahovať pokračujúca neistota okolo vysokých cien energií, ktoré determinujú výrobné náklady. Ceny zemného plynu v EÚ týkajúcich sa kontraktov pre zimu 2023/24 vďaka aktuálnej teplej zime vo februári klesli na 60 EUR/MWh, čo do ďalších mesiacov zvýšilo šance na pokles cien priemyselných hnojív. No či sa zaobídeme bez ruského plynu ukáže až toto leto, keď EÚ bude čakať nové plnenie zásobníkov na ďalšiu zimu. Z toho dôvodu trajektória cien plynu, energií a tým aj cien hnojív a vôbec ďalších vstupov do výroby môže byť ďalej málo predvídateľná. Rastúce riziko príchodu ekonomickej recesie je zase strašiakom pre ceny komodít. Vyrobiť draho a predať lacno – obávaná nerovnica agrárnej prvovýroby bude držať v strehu agromanažérov počas celého roka 2023. Vyššie riziko však spravidla znamená i vyšší potenciál výnosu, tak dúfajme, že napriek všetkej tej neistote si slovenský agrosektor napokon udrží status ziskového odvetvia aj po tom, čo zozbiera a predá jariny, ktoré v najbližších týždňoch poľnohospodári zasejú do pôdy.
David Karkulín
Tento text bol publikovaný vo februárovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.3.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
.jpg)
