V roku 2022 bola schválená novela zákona o pozemkových úpravách, ktorým sa okrem iného rieši doterajšia rozdrobenosť pozemkov cestou jednoduchých pozemkových úprav k akým patrí aj sceľovanie.
Dôvodom prijatia novely bolo, že doterajší spôsob vysporiadania pozemkov v rámci komplexných pozemkových úprav je organizačné a administratívne náročný proces, v ktorom štát zastrešovali pozemkové a lesné odbory okresných úradov. Samotný proces má niekoľko etáp ktorý začína preverením spomínaného úradu, či je o sceľovania medzi vlastníkmi záujem v prípade, že vlastnia viac než 50 percent výmery dotknutej pôdy.
V prípade vlastníkov pôdy do 400 štvorcových metrov je v novele daná možnosť svoju pôdu aj odpredať Slovenskému pozemkovému fondu. Predpokladá sa, že počet vlastníkov zapojených do jednoduchých pozemkových úprav bude veľký a preto si zvolia vlastných zástupcov do predstavenstva združenia účastníkov pozemkových úprav Počas konania je každý z nich informovaný o priebehu konania, na konci ktorého obdrží tri písomné dokumenty a síce výpis registra pôvodného stavu, navrch zásad umiestnenia nových pozemkov a výpis registra nového stavu, ktorý môže pripomienkovať.
Samotný proces sceľovania je predovšetkým financovaný združením vlastníkov, obcou, alebo aj investorom. Projekt jednoduchých pozemkových úprav povoľuje pozemkový a lesný odbor okresného úradu, ktorý v pozemkových úpravách vystupuje ako správny orgán a teda zabezpečuje konanie a napokon aj vydáva úradné rozhodnutie.
Schválená novela zákona o pozemkových úpravách umožňuje spomínaným spôsobom vyriešiť rozdrobenosť pozemkov za kratšie obdobie aj bez spracovania geometrických plánov, kúpno-predajných zmlúv, dohľadania neznámych vlastníkov, ktoré boli doteraz nutné pri vysporiadaní rozdrobenosti pozemkov ich vlastníkov.
Dôvody prečo oni chceli rozdrobené pozemky sceliť je zvýšiť ich cenu, ktorá sa po scelení zvyšuje aj viacnásobne a tak sa má „zabrániť“ ich vykupovaniu v prospech zahraničných investorov. O tom, že sa tým podporuje rozvoj územia budovaním chýbajúcej dopravnej siete s využitím viac peňazí z európskych fondov pri súčasnom rozvíjaní aj poľnohospodárstva, sa všeobecne predpokladá. Jednou z podmienok vstupu zahraničného kapitálu je identifikovateľnosť vlastníkov daného pozemku.
Najväčší prínos sa však dotkne obyvateľov vidieka, keďže sa predpokladá vznik malých rodinných fariem, podporuje sa turistický ruch, začína sa obchodovať s pôdou na predaj alebo prenájom, zvyšuje sa záujem developérov o región, investuje sa do zlepšenia vodohospodárskych pomerov, či zabraňovaniu povodní a takto sa môže pokračovať. Samozrejme je dôležité, aby sceľovanie rozdrobeného vlastníctva malo svoje pravidlá, s čím súvisí efektívne využívanie pridelených peňazí ako aj činnosti povereného správneho orgánu, ktorým je pozemkový a lesný odbor okresného úradu.
Od septembra 2022 platia pri delení poľnohospodárskej pôdy, pod ktorou sa rozumie orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé porasty, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností, nové pravidlá pri ich delení. Týkajú sa minimálnej výmery pozemkov ktoré musia byť pri rozdelení zachované. Rozdelením existujúcich pozemkov nemôže totiž vzniknúť pozemok menší ako 3 tisíc štvorcových metrov, čo sa musí rešpektovať predovšetkým v prípade dedičského konania.
Uvedené opatrenie platí pri rozdelení poľnohospodárskej pôdy, v prípade rozdelenia lesných pozemkov platia iné parametre, ktoré sa však v dedičskom konaní, ale aj v iných prípadoch musí strpieť V prípade rozdelenia poľnohospodárskych pozemkov platia tieto opatrenia len mimo zastaveného územia obce a teda v extraviláne. Dôvodom prijatia zákonného opatrenia bola ochrana voči zahraničným investorom, aby nemohli na našom území „lacno“ vykupovať našu poľnohospodársku pôdu.
Zmena minimálnej výmery rozdelenej poľnohospodárskej pôdy ma však vplyv aj na výšku povinného odvodu , ktorý musí uhradiť nadobúdateľ novovzniknutého pozemku. Od 3 do 5 tisíc štvorcových metrov je výška odvodu 60 percent hodnoty poľnohospodárskej pôdy, od 5 do 20 tisíc štvorcových metrov je výška odvodu 30 percent z hodnoty pôdy.
Pri rozdelení lesných pozemkov ale nemôže vzniknúť menší pozemok ako 5 tisíc štvorcových metrov, potom odvod z neho s výmerou od 5-do 10 tisíc štvorcových metrov je 60 percent z jeho hodnoty, ak je výmera od 10 do 20 tisíc štvorcových metrov, je odvod 30 percent hodnoty lesného pozemku. Či a aké zmeny môžeme v ďalšom období očakávať v právnej úprave poľnohospodárskych a lesných pozemkov, nebudeme špekulovať.
Nikto však nepochybuje, že treba obmedziť ďalšie drobenie spomínaných pozemkov, zabezpečiť ich využívania na účel na ktorý sa majú využívať, čím by sa zabezpečila aj vyššia miera kontroly poskytovaných dotácii. Sem patrí aj zavedenie inštitútu predkupného práva, sprísnenia povinnosti vlastníkov a nájomcov pozemkov, ako aj obmedzenia koľko hektárov pôdy môže vlastniť fyzická a koľko právnická osoba a takto by sme mohli pokračovať.
Róbert Hölcz, ekonóm
.jpg)
