Nedávno sa na jednom z internetových portálov rozhorela debata, v ktorej jej iniciátor vyčítal podnikateľom z južného Slovenska, že sa nechali kúpiť za 3 strieborné z rozpočtu nášho južného suseda (v rokoch 2019 a 2020 sa takto vyplatilo spolu 26,5 mil. €). Odpoveď jedného z dotknutých podnikateľov nenechala na seba dlho čakať.
Nebudem prezrádzať jeho meno, poviem len toľko, že išlo o predsedu poľnohospodárskeho družstva, ktorý bol nominovaný v našej súťaži o NAJ agromanažéra. Pokojný tón jeho odpovede bol doplnený pomerne obsiahlou argumentáciou: Začal hneď jedným z najväčších problémov slovenských poľnohospodárov, ktorým je zdĺhavý a komplikovaný mechanizmus podávania, posudzovania a vyplácania podpôr v našom rezorte. Konštatujúc, že je z tohto procesu unavený pokračoval tým, že podpory zo zahraničia majú svoj pôvod nielen v krajine na našej južnej hranici. Pripomenul tiež, že cezhraničná podpora z Maďarska bola vyhlásená s vedomím a súhlasom slovenskej vlády. Nemenej zaujímavým postrehom z jeho strany bol dôvetok, že podpory neboli viazané na národnostnú príslušnosť, ale že ich prijímateľmi boli aj subjekty, na čele ktorých stoja Slováci ako repa. Pri svojom tvrdení vychádzal z vlastnej skúsenosti, keď pri vypracovaní projektov pomáhal svojim nemaďarským kolegom – mnohí z nich boli napokon aj úspešní. Obvinenie ho však natoľko „vytočilo“, že avizoval vystúpenie z profesnej organizácie, ktorá ho sklamala.
V súčasnosti sú dôležitejšie veci ako hádky s národnostným podtextom. Veď aj Slovenská republika podporuje (hoci omnoho nižšími sumami) príslušníkov svojich menšín na územiach cudzích štátov. Možno by sme mali byť viac kritickí do svojich radov, napr. aj na adresu našich spotrebiteľov, ktorí kupujú stále málo slovenských potravín. Nákupom v zahraničných obchodných reťazcoch podporujú v prvom rade ich zahraničných majiteľov a väčšinou aj producentov potravín zo zahraničia. Poviete si, že slovenských potravín nie je toľko, aby zabezpečili požiadavky slovenského trhu. Je to tak, avšak to je výsledok procesu, ktorým sme sa dostali do začarovaného kruhu, ktorý ani nie je kruhom. Pripomína skôr špirálu s nejasným koncom. To je však už námet na samostatný článok...
Marián Dukes
Tento text bol uverejnený v januárovom AGROMAGAZÍNe na s.5.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
