Štvrtok 26.januára 2023, meniny má Tamara, zajtra Bohuš

L. Debnárová

V dozvukoch vianočných televíznych filmov v nás ešte rezonujú niektoré okrídlené vety. Napríklad „a komu tím prospějete?!“ – zreval otec Miroslav Donutil na nehodného syna, ktorý v snahe dokázať mu „kde urobili súdruhovia chybu“, rozbil o zem pohár z tvrdeného plastu (český film Pelíšky).

Po prvom šoku z rozhorenia vojnového konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 a druhom šoku z astronomických cien zrnín v polovici mája, Európska komisia otvorila hranice EÚ pre dovozy agrokomodít z Ukrajiny. Kvôli odstaveným čiernomorským prístavom uviazlo v tejto krajine s lánmi žltých polí a modrou oblohou na štátnej vlajke vyše 22 miliónov ton obilia z úrody roku 2021. Prístup na európsky trh bez cla a množstevných kvót okamžite využili obchodníci a dlhými kolónami kamiónov zaplnili začiatkom leta cesty najskôr k čiernomorskému prístavu Konstanca v Rumunsku. Nasledovali trhy Poľska, Maďarska aj Slovenska.

Keď sa na našom malom saturovanom trhu začali prudko znižovať nákupné ceny, zvýšený hlas pestovateľov darmo hľadal poslucháča v štátnej správe. „Európske nariadenia treba vykonať bez reptania.“ Nižšia realizačná cena pri zvýšených nákladoch na vstupy do výroby nepoteší žiadneho podnikateľa. Slovenský pestovateľ mal zrazu sťažený odbyt pre svoju úrodu. Navyše, ak predával „od kombajna“ a nemal možnosť obilie uskladniť, bol donútený predať za ponúkanú nižšiu cenu. Situácia je podobná aj v okolitých štátoch. Trh stagnuje a ceny pšenice od septembra klesajú. Poľnohospodári v dotknutých krajinách hraničiacich s Ukrajinou tak voľky-nevoľky doplácajú na rozhodnutie Európskej komisie, čo tiež nerobí dobrú krv medzi národmi. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo, Janusz Wojciechowski sa koncom roka nechal počuť, že Komisia prehodnotí súčasné opatrenia na dovozy agrokomodít z Ukrajiny do EÚ.

Napriek tomu, že objem dovezených obilnín a olejnín z Ukrajiny do prihraničných krajín sa medziročne zdesaťnásobil, očakávania „Koridorov solidarity“ sa nenaplnili. Narýchlo prijaté nariadenie totiž pôsobí buď ako naivná neskúsenosť bruselských úradníkov, alebo premyslené obetovanie vlastných „pešiakov“...

Každý obchodník si totiž zráta svoje náklady a pri zvýšených cenách nafty sa snaží predať tovar čo najbližšie za hranicou. Auto tiež treba čo najskôr otočiť po ďalšiu nakládku, pretože v kolónach strávi často aj 5 dní čakaním na vybavenie. Pracovníci na hraniciach majú tiež obmedzené kapacity. A potom na území únie treba predať tovar čo najrýchlejšie, a preto musí výraznejšie podliezť cenu na voľnom trhu, často o bezprecedentnú čiastku. Takúto „analýzu dopadov“ netreba riešiť zvlášť dlho.

Našťastie vďaka dohode o vodnom koridore, ktorú s Ruskom sprostredkovalo OSN a Turecko, môžu ukrajinské obilie vyvážať aj z niektorých čiernomorských prístavov. Avšak aj tu stúpli marže prepravných spoločností. Jednak kvôli zvýšeným nákladom, a tiež poisteniu rizika, spojeného s vojnou. A nezabúdajme na všadeprítomnú korupciu. Pestovateľovi, ktorému ide na ukrajinských poliach často o život, tak za jeho produkciu zostáva sotva tretina z deklarovanej trhovej ceny. Podľa odhadov expertov boli takto poľnohospodári na Ukrajine ukrátení už o niekoľko miliárd amerických dolárov! ..a to nerátame podozrenia z ukradnutého obilia v hodnote asi 500 mil. USD.

Európska Komisia by sa mala rýchlo zamyslieť nad inými, účinnejšími cestami, ako pomôcť decimovaným poľnohospodárom na ukrajinských černozemiach, a zároveň aby nesťažovala aj tak náročné podmienky európskym farmárom. Napríklad vďaka novej iniciatíve „Zrno z Ukrajiny“ by malo prinajmenšom 60 plavidiel prevážať obilniny do najviac ohrozených krajín. Treba však aj účinnejšie bojovať s korupciou a podporiť zrýchlenie manipulácie s tovarom. Pri vývoznej kapacite Ukrajiny prepraviť mesačne asi 4 milióny ton zrnín je to totiž poriadny logistický oriešok.

Európska únia si musí uvedomiť, že akékoľvek podporné opatrenia už nemajú iba ekonomický dosah, ale aj politický. Nejde pritom len o vonkajšie prostredie, ale aj o vnútornú integritu únie. Mala by viac dbať na to, aby všetkým rozhodnutiam predchádzali analýzy dopadov a otvorené demokratické diskusie všetkých krajín. Už aj preto, aby pomocná ruka dosiahla tam, kam treba. Aby sme si zasa nemuseli klásť rovnakú otázku ako vo filme – a komu tým vlastne prospejeme?

 

Lada Debnárová, 9.1.2023

 

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov