tatra banner A2

tatra banka agrofinancovanie

tatra banka agrofinancovanie

Piatok 30.septembra 2022, meniny má Jarolím, zajtra Arnold

L. Debnárová

Generálny tajomník Organizácie spojených národov, António Guterres, už niekoľko mesiacov upozorňuje na prehlbovanie potravinovej neistoty, ktorá v roku 2022 postihne vo svete asi 47 miliónov ľudí.

Kým v roku 2021 túto krízu spôsobila horšia dostupnosť potravín, v budúcom roku môže nasledovať kríza nedostatočnej produkcie potravín. Pokiaľ už teraz nezabezpečíme hnojivá pre poľnohospodársku výrobu. Vedúca osobnosť OSN vyzýva na ukončenie embarga na priemyselné hnojivá z Ruska a na zvýšenie dodávok surovín z Ukrajiny - „pre upokojenie trhov a zníženie cien pre spotrebiteľov,“ odôvodňuje Guterres.

Spotrebiteľ - teda občan, ktorý si kupuje potraviny - je na vrchole pyramídy, ktorá stojí na širokých základoch z poľnohospodárskych komodít. Cieľom každej vlády je uspokojiť ho, aby zachovala tzv. „sociálny zmier“. Skrátka, aby ľudia mali dostatok cenovo dostupných potravín. Spokojnosť obyvateľov, ergo spotrebiteľov, politici vo voľbách často udávajú ako svoju prioritu.

Na druhej strane spokojnosť výrobcov – či už poľnohospodárov, alebo potravinárov, našich politikov zaujíma pramálo. A propòs, nemyslíte, že ak domáca výroba pokrýva sotva 40 % celkovej ponuky potravín v krajine, mal by sa na rovnakú úroveň znížiť aj plat zodpovedného ministra? Áno, Európska únia je v rámci výroby potravín prebytková a čo si sami nevyrobíme, pokojne dovezieme z okolitých krajín. Teda aspoň doteraz to tak bolo.

Lenže na poplach už začali biť aj európski farmári! Hrozí, že pestovatelia základných plodín nebudú schopní dodať im dostatok výživy počas roka. Ak nedosiahnu ani priemernú úrodu, budúci rok môže byť pre nich posledný produkčný. Po tohtoročnom extrémne suchom a horúcom roku (pozri mapky) sa nenaplnili očakávania vyššej úrody slnečnice, sóje, a už vôbec nie zrnovej kukurice. Svetové zásoby klesajú, najmä v hlavných vývozných krajinách sveta. Sejba ozimín pre budúcoročný zber sa už v európskych krajinách začala. Mnohí roľníci ešte čerpajú zo zásob hnojív, ktoré si vytvorili a snažia sa dať rastlinkám aspoň dostatok štartovacej dávky. A čo ďalej?

mapa pocasie EU sept22 Debnarováa 09 22

Európska únia je závislá od dovozov zložiek priemyselných hnojív (viď mapku). V roku 2021 EÚ doviezla 2,9 mil. ton čpavku a 4,7 mil. ton močoviny. Únia dováža až 85 % draslíka (z toho 34 % z Ruska a 30 % z Bieloruska). V rámci 68 % dovozov fosforečnanov pochádzalo 20 % z Ruskej federácie a 24 % z Maroka. Okrem toho únia ešte dováža suroviny aj z Trinidadu a Tobago, prípadne z USA. Zdrojom pre spracovanie dusíkatých hnojív je aj zemný plyn. Dodávky surovín z tretích krajín do EÚ sú však už dlhšiu dobu znížené.

zavislost na dovozoch KaP Debnárová 09 22

Niekoľkomesačné úsilie zástupcov farmárov a družstiev v EÚ (COPA/COGECA) presvedčiť Európsku Komisiu, aby uvoľnila dovozné clá a množstevné limity na priemyselné hnojivá z tretích krajín zatiaľ nemalo úspech. Kvôli embargu na dovozy z Ruskej federácie a ochranným dovozným clám sa v únii vytvoril deficit priemyselných hnojív. Ich ceny vyleteli už koncom minulého leta a, po miernom poklese počas tohto leta, opäť stúpli, napr. na dnešných 930 euro za tonu čpavku a 791 €/t močoviny. Takže priemerná cena NPK (15:15:15) sa dnes na európskom trhu pohybuje okolo 855-935 €/t a našli by sme aj vyššie sumy v ponukách.

A to ešte nehovoríme o cenách energií, ktoré aj u nás medziročne narástli aj na šesťnásobok! Ich vysoká úroveň zasiahne všetky odvetvia hospodárstva, o.i. aj  výrobcov priemyselných hnojív, ktorí už dnes v Európe obmedzujú, či celkom pozastavujú produkciu. Ale najhoršie dopadne na tie podniky, ktoré už predtým balansovali na hrane ukončenia výroby.

Medzi ne patria, žiaľ, aj mnohí spracovatelia potravín na Slovensku. Ale určite aj mnoho menších poľnohospodárskych subjektov, či rodinných fariem. Mnohí chovatelia hospodárskych zvierat to už balia. Každý podnikateľ na pôde bude určite zvažovať a prepočítavať trikrát, či bude mať dosť prostriedkov na to, aby nakúpil osivá, hnojivá, chemické ochranné látky, naftu, alebo krmivá. A možno niektorí už ani nezasejú...

Pre väčšinu poľnohospodárov je hlavným zdrojom finančných tokov pre ďalší pestovateľský rok žatva olejnín a hustosiatych obilnín. Podmienky tohto roku ich riadne preverili a pokiaľ nemali dostupné skladovacie kapacity, „prefackal“ ich aj trh. Keď sa potešili z trochu lepšej úrody jačmeňa a vcelku priemernej úrody pšenice, mnohí domáci spracovatelia im zatvárali brány pred nosom! Ukrajinskí obchodníci šikovne využili otvorený trh EÚ a ponúkali počas žatvy zrniny za cenu o 60-80 eur, často aj o vyše sto eur na tone nižšej, ako bola na trhu.

Ťažko tomu konkurovať, ak musíte spĺňať všetky podmienky a nároky únie... No môžu teraz poľnohospodári čakať podporu z EÚ, alebo nebodaj zo štátu? Ani pár mesiacov pred začiatkom roka 2023, obdobia nových podporných pravidiel, nie sú verejnosti dostatočne známe. A možno vôbec očakávať nejaké investičné projekty a čerpanie z fondu pre rozvoj vidieka?

Ťažké podmienky preveria aj najstatočnejších. Zatiaľ ich, našťastie, máme a patrí im obdiv a vďaka. Ale ak sa topiacemu nepodá pomocná ruka, zmizne pod hladinou.

Vážení, aby mohol byť spotrebiteľ - teda občan, ktorý si kupuje potraviny, musí byť najskôr výrobca. Teda občan, ktorý vyprodukuje dostatok pšenice, slnečnice, cukrovej repy, kukurice, jabĺk, ďateliny, mlieka, mäsa... A tiež občan, ktorý to spracuje a vyrobí potravinu na predajný pult, či kŕmne zmesi pre zvieratá. Ak sa nestane prioritou každej vlády zachrániť najskôr túto skupinu, spotrebitelia im to určite spočítajú...

 

Lada Debnárová, 9.9.2022

Predplatné Agromagazínu

Agromagazín je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho Zadarmo.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov