BASF Butisan

BASF Butisan

Basf butisan

Streda 10.augusta 2022, meniny má Vavrinec, zajtra Zuzana

L. Debnárová

Úrodu tohto roku zakladali poľnohospodári na Slovensku na jeseň 2021 už pri zvýšených vstupných nákladoch. Pestovatelia ich však boli schopní „absorbovať“ s pomocou vyšších realizačných cien agrokomodít, ktoré rástli najvýraznejšie v jarných mesiacoch tohto roka.

Po zrážkovo chudobných a teplotne nadpriemerných desiatich mesiacoch sa u nás v polovici júna 2022 začala veľmi skorá žatva. Prví pestovatelia z južných regiónov avizujú sklamanie z nižšej i menej kvalitnej produkcie a obavy z hodnoty jej realizácie. Negatívne budú zasiahnuté plodiny letného aj jesenného zberu, a zrejme aj krmoviny pre živočíšnu spotrebu.

Extrémny priebeh počasia však sužuje aj ostatné krajiny Európy, o.i. aj významných producentov zrnín (pozri prvú mapku pod textom – zdroj: COPA-COGECA / EC-JRC, jún 2022).

Podľa ostatných odhadov najväčšej európskej organizácie poľnohospodárov a družstiev, COPA-COGECA, ku koncu júna t.r., sa v členských krajinách Európskej únie vysialo o 180 600 hektárov pšenice mäkkej viac ako vlani a o 300 800 ha jačmeňa. Kukurice je naopak menej o 225 100 ha. Napriek vyšším výmerám však oblasť „EÚ-27 + Veľká Británia“ očakáva o 4,7% nižšiu produkciu obilnín, ako v r.2021, pričom najvýraznejší pokles zaznamenala pšenica tvrdá. V rámci spomínaného územia sa však významne zvýšili výmery olejnín pre úrodu roku 2022. Repka olejná sa pestuje na ploche o 8,4% vyššej ako vlani (t.j. o 505 500 ha), slnečnica o 9,3% (t.j. o 405 300 ha) a sója o 3,6% (t.j. o 78 200 ha). Výmera strukovín sa celkovo medziročne zvýšila o 7,3% (t.j. o 93 300 ha). Očakávaná produkcia repky olejnej by v EÚ mala dosiahnuť 18,02 mil.t, čo je medziročne o 7,3% viac. Produkcia slnečnice v „EÚ-27+UK“ by mala byť 11,2 mil.t, čo je o 10,1% viac ako vlani. Aj úroda sóje bude vyššia o 8,5% a mala by dosiahnuť 2,95 mil.ton. Celková produkcia strukovín dosiahne 4,26 mil.t, čo je o 10% viac ako v roku 2021.

Podľa prvých oficiálnych odhadov Štatistického úradu SR, je osiata výmera hustosiatych obilnín na Slovensku vyššia ako vlani o 7 percent. Osialo sa najmä viac pšenice (410,2 tis. ha) o takmer 15%. U ostatných druhov obilia však došlo k zníženiu pestovateľských výmer. Pestovatelia znížili výmery kukurice hlavne kvôli suchým jarným podmienkam a rastúcim nákladom na jej dosúšanie. Za vyššími plochami repky (o 4,2%) a slnečnice treba hľadať očakávaný vyšší dopyt a cenu, aj kvôli menšej ponuke olejnín z okupovaných území Ukrajiny.

Aj laický pohľad na vyprahnuté polia žltnúceho obilia naznačuje, že pri pšenici môžeme štatisticky očakávať hektárovú úrodu iba asi 5,24 ton (pokles o 6,6% oproti 2021) a pri jačmeni spolu 4,93 ton (pokles o 2,6%). Napriek tomu ŠÚ SR medziročne predpokladá 3-percentné zvýšenie produkcie hlavných hustosiatych obilnín na Slovensku, ktorá by mala dosiahnuť 2 780 400 ton. Pri repke olejnej bude úroda na úrovni vlaňajšieho roka (cca 419 000 t). Treba si uvedomiť, že ide o odhad k 20.júnu, po ktorom zasiahla naše územie vlna horúčav. Každý deň v priebehu zberu rozhoduje o objeme a kvalite zrnín, a tak sa reálne údaje dozvieme až koncom leta. Každý poľnohospodár vie, že žatva je hotová, až keď sa pod strechu dovezie posledná vlečka.

Úroda obilnín je vždy výsledkom viacerých faktorov. Okrem veľkosti osevnej plochy odráža aj schopnosti podnikov reagovať na zvýšené ceny vstupov pri zakladaní porastov a racionálne udržiavanie intenzity ich ošetrovania počas vegetácie. V extrémnych klimatických podmienkach sa zvýrazní tiež stav pôdy, hlavne obsah organickej hmoty a jej schopnosť zadržať vlhkosť a živiny. Dôležité je tiež používať kvalitné osivo odolných odrôd plodín, zefektívniť spotrebu hnojív a chémie cez presné poľnohospodárstvo, či využívať bezorbové technológie.

Slovenský agrobiznis je v rámci modernizácie, žiaľ, investične dlhodobo podvyživený. Lenže z rezortného ministerstva prenikajú správy o budúcoročných podporách určených aj pre tieto účely iba „tenučkou škárou“, hoci úroda pre rok 2023 sa zakladá už čoskoro. Súčasné nastavenie priamych platieb totiž nedáva dobrý predpoklad k diverzifikovanej rastlinnej produkcii na Slovensku, skôr naopak. A po tohtoročných skúsenostiach s ekonomickou neistotou sa podnikatelia na pôde ešte viac utiahnu k pestovaniu toho, čo sa najviac oplatí predať na trhu. Práve to tlačí štruktúru poľnohospodárstva u nás nepriaznivým smerom...

Nemali by sme viac dopustiť smutný paradox tohtoročnej žatvy, keď ani v tých poľnohospodárskych podnikoch, ktoré dopriali  rastlinám adekvátnu starostlivosť, kvôli suchu a horúcim júnovým dňom nedosiahli očakávaný hektárový výnos. Klimatická zmena je fakt, ktorému sa musíme prispôsobiť, ak chceme prežiť. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory aktuálne až 95% územia Slovenska deklaruje deficit vlahy, pričom najhoršie je na tom východ krajiny (pozri mapku sucha v SR k 26.týždňu roka 2022 – zdroj SHMÚ – druhá v poradí pod textom).

Teoreticky je Slovensko sebestačné pri obilninách priemerne na úrovni cca 150%, ale iba cenové ponuky rozhodnú, kde slovenské obilie skončí. Predávajúcim síce pribudla nová oznamovacia povinnosť pri vývoze vybraných zrnín nad 400 ton, ale to samé o sebe nemôže obmedziť voľný obchod v rámci EÚ. Ten by mohli narušiť dodávky pšenice a kukurice z Ukrajiny, pre ktoré Európska Komisia vytvára „zelené a modré mosty“ cez Poľsko, Slovensko, či Rumunsko. Tieto krajiny už začínajú pociťovať tlak na pokles trhových cien. Navyše, aj tak objemovo obmedzené skladovacie a vývozné kapacity potrebujú hlavne pre domácu produkciu. Preto rastú obavy a negatívne postoje k týmto presunom obilia u väčšiny európskych poľnohospodárov.

Trhová cena obilnín na Slovensku sa odvádza od svetovej ceny a parížskej burzy MATIF. Doprajme slovenským pestovateľom vyššiu realizačnú cenu, pretože nejde len o ekonomickú návratnosť zvýšených nákladov, ale najmä získanie dostatku disponibilných prostriedkov na založenie úrody pre ďalší rok. Budú mať neľahkú úlohu nakúpiť dostatok osiva, hnojív, chemických ochranných látok, či pohonných hmôt. Nevyhnutné investície budú musieť ešte asi odložiť. Horšie na tom sú však podniky so živočíšnou výrobou, ktorým stúpli náklady aj na kŕmne zmesi a aktuálne ceny živočíšnych produktov ich nepokryjú. Perspektíva chovu hospodárskych zvierat u nás sa vytráca a negatívne dôsledky pocíti napokon aj rastlinná výroba. Je to začarovaný kruh, ktorého rovnováhu sme už dávno porušili.

Podľa USDA (Ministerstva poľnohospodárstva Spojených štátov) by produkcia na Ukrajine mohla v tomto hospodárskom roku dosiahnuť objem 21,5 mil.t pšenice (na vývoz cca 10 mil.t) a 25 mil.t kukurice (na vývoz cca 9 mil.t). Aj keď je to pokles oproti predošlému roku, otázkou zostáva ako zrniny zožnú, preskladnia a vyvezú? Rastúci význam čiernomorskej oblasti potvrdzuje aj záujem Ruskej federácie o ukrajinské prístavy v okolí Krymu. Treba si však uvedomiť, že vojna na Ukrajine situáciu síce zhoršila, ale nespôsobila. Rast cien zdrojov energie, špekulácie na burzách a inflácia na jednej strane a celkové rozloženie obchodných síl v rámci svetového trhu s obilím spôsobujú chaos a nepredvídateľnosť už dlhšiu dobu. Nezodpovedné podcenenie rizík, naivita a nenásytnosť učičíkaného vedenia Európy nás bude bolieť dlhšie.

Najhorším dôsledkom tejto napätej situácie ale nie je vyššia cena chleba, masla, či vajec na presýtenom európskom pulte. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už začiatkom tohto roka varovala, že až 44 krajín sveta (z toho 33 afrických krajín), a teda vyše 38 miliónov ľudí, bude ohrozených nedostupnosťou potravín. Závislosť od dovozov jedla je, zdá sa, jedným z nástrojov manipulácie s celými národmi. Z globálneho hľadiska to môže znamenať ovládnutie aspoň časti sveta cez dodávky zrnín, čo by dávalo zmysel tejto „vojne obilia“. Najmä ak si uvedomíme vplyv Číny, najbližšieho spojenca Ruska, na africkom kontinente, ktorý má perspektívu rozvoja.

Lada Debnárová, Združenie pestovateľov obilnín

Predplatné Agromagazínu

Agromagazín je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho Zadarmo.

Viac o predplatnom Agromagazínu

bkt

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov