Žijeme v zaujímavých časoch. Prežili sme najkratšie trvajúcu ekonomickú recesiu v histórii, počas ktorej napriek tomu, že globálna ekonomika dočasne doslova vypla, ľudia a mnohé firmy až tak nepocítili tradične ničivé dôsledky tohto stavu.
Ba čo viac, ekonomika sa z tejto recesie vzmohla k masívnemu vzostupu, ktorého výsledkom je aktuálne nedostatok viacerých tovarov a najnovšie i vysoká inflácia. Práve dynamika inflácie je však novým rizikom, s ktorým sa musia všetci vrátane agropodnikov v roku 2022 stretávať. Ide o dvojsečnú zbraň, ktorá na jednej strane má tendencie dvíhať ceny agrokomodít a tým stimulovať príjmy poľnohospodárov, no na strane druhej tlačí nahor i výrobné náklady. Ak sektor dokáže pretaviť vyššie výrobné náklady do vyšších cien, potom je všetko v poriadku. Ak nie, nastáva problém.
Infláciu osobne vnímam ako poľnohospodárske riziko ešte z jedného dôvodu. Táto skrytá daň príjmov totiž môže v najbližšom programovacom období citeľne prehovoriť do efektivity využívania podpôr. Všetci totiž vieme, že finančný rámec SPP na roky 2023- 2027 je fixne daný a nebude sa meniť. Lenže súčasná inflácia odkrajuje z hodnoty podpôr 8 % ročne, čo je brutálne tempo. Nezabúdajme na exponenciálny rast tejto „skrytej finančnej dane“. Tri roky 8 % medziročného rastu inflácie znamená stratu štvrtiny hodnoty peňazí, v našom prípade kúpnej sily podpôr.
Opäť pripomíname, že ak sa podarí vyššie náklady pretaviť do vyšších cien produkcie, nemusí to byť pre agrosektor problém. Samozrejme za predpokladu, že nejaký živel či iný faktor nezníži produkčný potenciál plodín či ŽV na farme. A povedzme si úprimne, farma ako fabrika pod holým nebom má zvýšené predispozície pre to, že sa tak stane. I preto by sme v roku 2022 nemali podceňovať riziká, ktoré môžu viesť k strate produkčného potenciálu plodín, no taktiež zvierat.
V AGROMAGAZÍNe pritom apelujeme i na manažment cenových rizík. Vyššia inflácia dáva predpoklady pre udržanie sa cien na vyšších úrovniach, no len za predpokladu, že inflácia nezačne negatívne ovplyvňovať hospodársky rast. A to sa podľa môjho názoru už deje. Predpokladám, že inflácia z tohto dôvodu v nejakom momente tento rok spomalí (aj keď momentálne prudko rastúce ceny komodít v dôsledku konfliktu na Ukrajine na tento scenár vonkoncom nenaznačujú!), no trošku sa obávam toho, či sa potom centrálne banky a vlády v strachu pred ďalšou krízou nerozhodnú znovu masívne finančne zadotovať systém. Ak sa to stane, môžeme mať problém. Až potom totiž uvidíme čo je to vysoká inflácia (hovoríme o horizonte rokov 2023-2024). Obávam sa však, že súboj s cieľom skrotiť prípadnú druhú inflačnú vlnu bude tvrdý, pričom jeho následky na ekonomiku môžu byť väčšie ako tie, ktoré sme videli v rokoch 2008-09.
David Karkulín
Tento komentár bol publikovaný v marcovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.3.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
