Piatok 27.januára 2023, meniny má Bohuš, zajtra Alfonz

Uplynulý týždeň hrozilo, že Plán obnovy na nás vypadne aj z chladničky. Bol všade. O prekvapenie sa však postarala informácia, že z oblasti pôdohospodárstva sa do slovenského návrhu nedostali žiadne opatrenia. Kým ešte prednedávnom tam nádejne svietili pozemkové úpravy, vo finálnom dokumente nie sú.

Dedičstvo minulosti zanechalo na Slovensku extrémne rozdrobené parcely nepraktického „slížovitého“ tvaru. Ich scelenie a funkčnejšie usporiadanie je možné pomocou pozemkových úprav. Nemenej dôležitou úlohou komplexných pozemkových úprav je navrhnutie ekologických opatrení, ktoré dokážu zabrániť erózii pôdy, prílišnému suchu či naopak povodniam. Teda činnostiam, ktoré pomáhajú zachovávať ekologickú stabilitu územia a ktoré by mali byť v súlade s cieľom “zelenej obnovy“. Pozemkové úpravy teda prinášajú nepochybne benefity pre farmárov, samosprávy aj bežných vlastníkov. Napríklad pri lepšom tvare pozemkov dokážu farmári šetriť pohonné hmoty, čas a aj emisie CO2. V modelovom území vo Fínsku tak vypočítali úsporu 13 % na emisiách CO2, v Nemecku zas identifikovali zníženie variabilných nákladov na kosenie o 18 %. Tieto a mnohé ďalšie benefity pozemkových úprav sme spísali v štúdii z roku 2019.

O to paradoxnejšie pôsobí, že do Plánu obnovy sa dostala napríklad výstavba cyklotrás. Z médií poznáme prípady, kedy cyklotrasy vznikli na nevysporiadaných poliach a niektorí majitelia dokonca ohradili svoje vlastníctvo tak, že cyklotrasy boli nepoužiteľné. Bez riadnej pozemkovej reformy je rozsiahle budovanie cyklotrás nereálne, tento paradox však vláde v Pláne obnovy uniká. Podobne nelogicky pôsobí aj nedávne vyjadrenie ministerstva, ktoré chce dať prednosť budovaniu zelených krajinných prvkov pred sceľovaním pozemkov. Efektívne budovanie spoločných zariadení bude vyžadovať aj transparentné vlastnícke vzťahy.


To, že sa na pozemkové úpravy v Pláne obnovy priestor nenašiel, hoci ide o reformu, ktorá by spĺňala požiadavky EÚ, má skôr symbolický význam. Financie na ne je totiž možné vyhradiť aj inde. Dnes však stále nevieme, či pozemkové úpravy neostanú prioritou len na papieri. Je síce dobrou správou, že by sa na tento účel mali výraznejšie prostriedky vyčleniť v Programe rozvoja vidieka, no ich podpora by mala byť nadrezortná a nielen otázkou jedného volebného obdobia. Ešte bývalé vedenie ministerstva vyrátalo, že ročne stačí vyhradiť 30 miliónov eur, ktoré by umožnili, že všetky zvyšné katastrálne územia by sa vysporiadali do 30 rokov. Ide o sumu, ktorá je porovnateľná s ročnou podporou v rámci tzv. Zelenej nafty, proporčne k rozpočtu teda nič mimoriadne. Už keď bol plán pre pozemkové úpravy v roku 2019 prezentovaný, tak sa ozývala kritika, že to bude trvať pridlho. Vynechanie z Plánu obnovy aj napriek politickým vyhláseniam naznačuje, že sceľovanie môže trvať ešte dlhšie.

 

Plán obnovy poodhalil politické priority a potvrdil nekonzistentnosť vládnych cieľov. Hoci je tento dokument veľkolepo predávaný voličom, mnohé opatrenia sú jednorazové investície, nie reformy. Preto možno ani nie je prekvapením, že pozemkové vlastníctvo, v ktorom roky chýbala odvaha reformovať, bolo z Plánu obnovy vynechané. Hovorí sa, že krízy prinášajú priestor pre reflexiu. Európske miliardy obdobie sucha neveštia a na reflexiu si asi budeme musieť ešte počkať.

 

Monika Budzák, INESS


Autor snímky : Marcel Trnavský

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov