Komentár: Jesť či nejesť .... červené mäso?!

Podľa najnovších vedeckých štúdií je totiž s červeným mäsom všetko v najlepšom poriadku. Dokonca ho máme jesť 3 až 4 krát týždenne! Tak jesť či nejsť....., pretože nie je to tak dávno (r. 2015), čo médiá zverejnili závery hodnotenia karcinogénnosti konzumácie červeného mäsa a výrobkov zo spracovaného mäsa. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou WHO, to toho času potvrdila na základe viac než 800 štúdií v tejto oblasti, vykonaných v mnohých krajinách a na skupinách obyvateľov s rôznou stravou. Svetom sa šírili informácie, ktoré vyvolali diskusie medzi prívržencami a odporcami červeného mäsa. A medzi nimi stál zmetený spotrebiteľ, ktorý je dnes ešte viac nerozhodný. Kto má vlastne pravdu? Veď mäso sa predsa konzumuje od praveku, sme jednoducho mäsožravci. Naši predkovia ho jedli, a dožili sa úctivého veku. Prečo je zrazu škodlivé?

Možno ste patrili k tým, ktorých správa WHO v roku 2015 vystrašila natoľko, že nedeľný bravčový rezeň alebo hovädzí steak vymenili za kurací, alebo za vietnamského lososa. Nič proti bielemu mäsu a rybám, aj tie majú nezastupiteľné miesto v pestrom zdravom jedálničku. Ale prečo hneď radiť červené mäso do zoznamu "pravdepodobných" karcinogénov pre človeka, kde sa nachádza napríklad mutagénny DDT, alebo jedna z najzávažnejších infekčných chorôb – malária, na ktorú ročne ochorie 500 miliónov ľudí? Mimochodom patrí sem aj neurotoxický akrylamid a mnoho ďalších chemikálií.

Dnes je ale všetko inak. Pravdepodobne iná medzinárodná skupina odborníkov na výživu a zdravie skúmala 54 tisíc ľudí z Európy a Severnej Ameriky a zistila, aj na základe dlhodobo skúmaných štúdií, že ľudia, ktorí jedli menej červeného mäsa, neboli v porovnaní s ostatnými zdravší. Dokonca odporúčajú konzumovať červené mäso 3 až 4 krát týždenne. A už ani ten tuk nie ja taký škodlivý, ako sme sa všetci obávali.

Kto sa okrem vedcov, odborníkov na výživu a zdravie profesionálne nezaoberá danou problematikou, má potom naozaj dilemu, ktorej štúdii teraz uveriť, a vsadiť na to svoje zdravie. Mrzí ma že vedecká obec sa nevie zjednotiť v tak dôležitej otázke. Ako vedecko - výskumný pracovník mám tiež k mäsu veľmi blízko, profesionálne ale i súkromne. Od detstva tvorilo súčasť môjho jedálnička, na univerzite som sa zamerala na odbor výživy ľudí, diplomovú aj dizertačnú prácu som venovala kvalite bravčového a hovädzieho mäsa. Všímam si mäso na bitúnku, v obchode, na tanieri, v laboratóriu, vo vedeckých i odborných článkoch. Všade, kde mi príde do „cesty“ ma zaujíma jeho kvalita. A to aj z tak často diskutovaného zdravotného rizika, o ktorom si myslím, že je pre niekoho vhodnou témou na kamufláž iných nazvime to záujmov. Aj v mojom prípade, by niekto mohol namietať konflikt záujmov v prospech zvýšenej pozitívnej náklonnosti k červenému mäsu. Ale pre mňa ako vedca a výskumníka nie je farba rozhodujúcim kritériom zdravotnej nezávadnosti mäsa. „Beriem“ všetko mäso ako jednu z najdôležitejších zložiek zdravej vyváženej stravy dnešného človeka. Biele či červené, každé s rozumnou mierou. Presne tak, ako to bolo odjakživa.

Martina Gondeková

NPPC-VÚŽV Nitra