Štvrtok 26.januára 2023, meniny má Tamara, zajtra Bohuš

Otázka: Zrejme v súčasnosti najschodnejšou cestou

pre Slovensko ako navýšiť rozpočet SPP pre farmárov je lobing za rýchlejšiu konvergenciu priamych platieb medzi členskými krajinami. Aké sú šance na to, že sa aktuálny návrh legislatívy v tejto oblasti zmení v náš prospech?

 

Odpoveď: Úlohou a napokon aj súčasnou prioritou Slovenska je pokúsiť sa presvedčiť Brusel, aby došlo k rýchlejšiemu vyrovnávaniu priamych platieb. Viaceré členské štáty pritom vnímajú túto problematiku rovnako. Na druhej strane sú tu iné členské štáty, ktoré s tým nesúhlasia, keďže by museli odovzdať časť svojho rozpočtu tým, ktorí aktuálne majú nižšie platby. Bude pre nás ťažké vyjednať, aby sa presunulo časť peňazí z Francúzska, Holandska či Nemecka k nám. Určite sa bude o tom rokovať, ale nie je isté, či tzv. konvergenčné štáty budú mať dostatočnú politickú a vyjednávaciu silu, aby to dokázali zrealizovať.

Na druhej strane treba prízvukovať, že Slovensko sa od vstupu do EÚ dlhodobo venuje len rozpočtovým záležitostiam. Aj poľnohospodári venujú neprimerane veľa času otázkam konvergencie priamych platieb, navyšovania rozpočtu a podobne. Je to v poriadku, ale netreba to preháňať. SPP má aj iné aspekty ako len ten rozpočtový. Ten totiž nie je úplne ten najdôležitejší. Potvrdzuje to i fakt, že rozpočet pre podpory pre Slovensko rastie, no napriek tomu produkcia stále stagnuje, či dokonca v prípade živočíšnej výroby alebo špeciálnej rastlinnej výroby klesá. I preto si nemyslím, že by nejaké drobnejšie zvýšenie slovenského poľnohospodárskeho rozpočtu vyriešilo problémy slovenského poľnohospodárstva. A teda považujem za vhodné, aby sa riešili aj iné veci okrem tých rozpočtových.

Otázka: Na čo by sme sa teda mali všetci sústrediť v snahe podporiť slovenský agrosektor?

Odpoveď: Tak napríklad od roku 1989 sa málo robilo s trhom s pôdou, ktorý tu vôbec nefunguje. A to je jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje výkonnosť slovenského poľnohospodárstva. Bude trvať tridsať rokov, kým tento problém vyriešime, lebo deficit je taký rozsiahly. Taktiež sa tu dlhodobo systematicky neriešil prístup poľnohospodárov k úverom. Banky zaviedli jednoduchý systém s malým stupňom rizika, keď predfinancujú priame platby a spolufinancujú Program rozvoja vidieka. Nevytvorili žiadne nástroje pre podporu malých a začínajúcich farmárov ako sa to deje už napríklad aj v ČR a iných krajinách. Od vstupu do EÚ neriešime kvalitu poradenských služieb, resp. kvalitu poľnohospodárskeho vzdelávania a jeho prepojenie na prax, transfer technológií od vedeckých a výskumných inštitúcií k poľnohospodárom. Taktiež sa v odbornej verejnosti systematicky nerieši koncept toho, či na Slovensku chceme podporovať hlavne veľké farmy sústreďujúce sa na produkciu obilnín a olejnín alebo chceme podporovať aj rodinné farmy, ktoré budú prinášať niečo nové, čo tu chýba, a tým prispievať k rozvoju vidieka. Farmári sa sťažujú na nefunkčné poradenstvo, nastavenie investičných grantov v doterajších programovacích obdobiach nebolo výhodné. Vedecké štúdie ako aj ex post hodnotenia PRV jasne ukazujú, že najväčší efekt má podpora väčšieho počtu menších projektov ako menšieho počtu veľkých projektov. Na Slovensku sa v rokoch 2007-2013 a čiastočne aj v rokoch 2014-2020 podporovali hlavne veľké projekty, ktoré mali často malý efekt na pridanú hodnotu, zamestnanosť alebo produktivitu a nebola o tom žiadna odborná diskusia. Tiež nebola diskusia o využívaní moderných nástrojov na riadenie rizika alebo o využívaní finančných nástrojov, ktoré by mohli nahradiť často zle fungujúce investičné granty. Riadenie rizika, resp. finančné nástroje sme mohli zaviesť už v predchádzajúcich programovacích obdobiach. Nedostatočne sa rieši legislatíva, ktorá ovplyvňuje ceny vstupov do poľnohospodárstva, ktoré sú na Slovensku relatívne vysoké a to znižuje konkurencieschopnosť odvetvia, a málo sa hovorí o investíciách do infraštruktúry na vidieku ktorá zlepší efektívnosť fariem. Takisto nie je tu optimálne nastavená podpora spolupráce farmárov. O takýchto podstatných veciach, ktoré majú na rozvoj odvetvia oveľa silnejší vplyv ako malé zmeny v rozpočte, sa nediskutuje. Tiež treba podotknúť, že vyššia konvergencia síce vedie k viac peniazom v odvetví, no tie sa tu často nevyužijú a odchádzajú zo sektora.

Celý rozhovor s prof. Ing. Jánom Pokrivčákom, PhD. zo SPU v Nitre si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 09/2019 na s. 20 až 22.

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov