Vo štvrtom článku z nedávnej konferencie Ako ďalej slovenské bravčové? sa budeme venovať vystúpeniu ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR MVDr. Martina Chudého.
Európu obchádza strašidlo AMO
V rámci Európy stále pribúdajú nové ohniská afrického moru ošípaných. Do 1.10. 2024 pribudlo 628 ohnísk v chovoch domácich ošípaných a 4 989 ohnísk diviakov.
Hoci najviac nových ohnísk pribudlo v Poľsku a Taliansku, celkovo najhoršia situácia s výskytom AMO je však v Rumunsku. Tento stav súvisí s históriou a spôsobom chovu tohto druhu HZ v Rumunsku (tradičné domáce otvorené chovy s absenciou biologickej bezpečnosti). Situácia sa zhoršuje aj v Poľsku, kde sa AMO tlačí z oboch krajov do stredu územia. Za zhoršujúcou sa situáciou v pobaltských štátoch treba vidieť najmä rastúcu populáciu diviakov. Tento stav je nebezpečný najmä preto, že diviačia zver neuhynie všetka a časť prežíva a stáva sa prenášačom infekcie. Problémy sa začínajú objavovať aj v Taliansku, kde sa AMO blíži k severotalianskej Parme. Možno za tým vidieť nie celkom zvládnutú koordináciu zainteresovaných inštitúcií, vrátane nezvládnutého systému monitoringu diviačej populácie a zberu uhynutých zvierat. V Nemecku sa objavili nové ohniská AMO 500 km od hraníc s Poľskom. S najväčšou pravdepodobnosťou je za tým ľudský faktor (prenos prostredníctvom tepelne neošetrených mäsových výrobkov potravy šoférov kamiónov pôvodom z východnej Európy). Tento spôsob prenosu potvrdili aj analýzy ŠVPS SR. Na Slovensku sa po 2 rokoch objavilo prvé ohnisko AMO v chove domácich ošípaných v okrese Krupina. V súvislosti so šírením tejto nebezpečnej nákazy upozornil Dr. Chudý na to, že ochorenie sa dokáže šíriť aj napriek stavbe plotov, prijímaniu interných „bezpečnostných opatrení na farmách a, naopak, existujú prípady, že k vypuknutiu ochorenia nedošlo napriek nedostatočnému zabezpečeniu chovov. Podľa Martina Chudého sa to dá vysvetliť tým, že v danom čase nedosiahla virologická nálož hodnoty kritické pre prepuknutie AMO. Príkladom je napr. východné Slovensko, kde rapídne poklesla veľkosť populácie diviakov, čo spolu s nízkou koncentráciou chovov ošípaných znižuje riziko vzniku nových ohnísk AMO. Iné by to bolo napr. na strednom Slovensku.
Spomínaný vysoký výskyt nových ohnísk v susednom Poľsku je jedna vec. Druhá vec je spôsob a intenzita monitoringu výskytu AMO. Martin Chudý ho charakterizoval vetou: „Nevyšetrím - nenájdem, vyšetrím – nájdem“. Ešte vyšší level dosiahli v Maďarsku, kde podľa tamojšej veterinárnej autority ešte nebol zaznamenaný výskyt AMO v chove domácich ošípaných. Na zverozdravotnej situácii v Maďarsku je veľmi prekvapivý vysoký počet ohnísk Aujeszkyho choroby. Ozdravenie od tohto ochorenia je však pomerne jednoduché. Alebo to má nejaký súvis s AMO? V Českej republike na trojhraničí s Nemeckom a Poľskom existuje reálna hrozba šírenia AMO smerom do vnútrozemia ČR aj napriek tomu, že je tu pomerne nízka koncentrácia chovov ošípaných.
Opatrenia proti šíreniu AMO
MVDr. Martin Chudý vysvetlil niektoré nosné časti opatrení boja proti šíreniu AMO. Po zistení výskytu nakazených diviakov na danom území je nutné dočasne zastaviť ich lov, aby bolo možné zistiť, v akej fáze epizootie sa ochorenie na danom území nachádza. V tomto období sa kladie dôraz na vyhľadávanie kadáverov, keďže vírus v nich môže prežívať 4 až 6 mesiacov. Po vyhodnotení fázy epizootie, ak nemá búrlivý priebeh, je možné za presne určených podmienok pristúpiť k lovu diviakov individuálnym spôsobom. Efektívne oplotenie územia s výskytom AMO je možné len v prípade, že prebieha na pomerne malej výmere, čo však nie je náš prípad. V ČR tento spôsob použili v okolí Zlína (50 km2), kde potom aj s pomocou armády eliminovali celú populáciu tamojších diviakov. Treba dávať veľký pozor na vyhľadávanie uhynutých jedincov diviačej zveri, pretože zdrojom nákazy môže byť aj mumifikované telo diviaka, ako sa nám to potvrdilo v tomto roku v okrese Bardejov, kde po búrlivom priebehu v minulom roku, sa v tomto roku našiel ojedinelý prípad z celého východného Slovenska práve pri takomto mumifikovanom diviakovi.
Situácia s pasívnym monitoringom výskytu AMO v diviačej populácii ukázala medziročné zníženie počtu zasiahnutých okresov (z 32 na 15) a tiež posun ochorenia smerom na stredné Slovensko. Predpokladá sa, že ďalší pohyb nákazovej vlny by mal smerovať do trenčianskeho regiónu. Podobný smer pohybu klasického moru ošípaných (KMO) bol u nás aj pred 25 rokmi. Nížinné oblasti na juhu Slovenska totiž nevytvárajú až také priaznivé podmienky pre diviaky, hoci aj tam došlo v posledných rokoch k značnému zvýšeniu počtu žijúcich diviakov. Aktívny monitoring na Slovensku (od januára do augusta 2024) bol pomerne intenzívny takmer v celej SR (výnimka je časť Trnavského, Bratislavského, Trenčianskeho a Žilinského kraja, kde prebieha zatiaľ len pasívny monitoring uhynutých diviakov). Na východnom Slovensku bol zaznamenaný priaznivý vývoj nákazovej situácie ( len 2 virologické nálezy). Nárazníková zóna s Maďarskom zahŕňa okresy Dunajská Streda a Komárno a väčšiu časť okresu Nové Zámky („hnedá“ zóna s aktívnym monitoringom avšak stále pokladaná za „čistú“). Veľká časť monitorovaného územia je zaradená do „ružovej“ zóny (reštrikčné pásmo II , zóna s výskytom AMO v populácii diviakov). Ide o stredné a východné Slovensko a malú časť západného Slovenska. Ak bude pretrvávať táto priaznivá tendencia na východnom Slovensku, bude možné povoliť niektoré obmedzené poľovnícke aktivity v obvyklom režime (skúšky poľovných psov, spoločné poľovačky). Epizootická situácia s búrlivým priebehom (zóna s vysokým rizikom vzniku AMO) zahŕňa okresy Žarnovica, Levice, Banská Štiavnica, Zlaté Moravce, Partizánske, Žiar nad Hronom a Zvolen.
Začiatkom augusta bolo identifikované nové ohnisko v populácii domácich ošípaných v okrese Krupina. Desaťkilometrové pásmo dohľadu zahŕňalo až 3 okresy (aj okresy Levice a Banská Štiavnica). Spomínané pásmo (červená reštrikčná zóna III s výskytom AMO v populácii domácich ošípaných) už bolo medzitým zrušené, keďže všetky chovy v pásme boli vyšetrené s negatívnym výsledkom. Šťastím v nešťastí bol fakt, že reštrikčná oblasť III nezahŕňala žiadny komerčný chov ošípaných.
Pozor na muchy!
O vektoroch šírenia AMO sa vie pomerne veľa, nie vždy sa však berú do úvahy všetky možnosti. Napríklad pri výskyte AMO koncom júna 2020 v okrese Lučenec boli najpravdepodobnejším prenášačom nákazy muchy. Mucha, keďže nemá bodavé ústrojenstvo, vie preniesť vírus na vnímavé jedince mechanicky (vývoj muchy však musí prebehnúť na pozitívnom kadáveri). Tento fakt potvrdila aj PCR analýza v okrese Trebišov koncom augusta toho istého roku. Úloha múch ako vektoru prenosu AMO je súčasnosti predmetom intenzívneho výskumu a okrem slovenských veterinárov ju majú v hľadáčiku aj ich nemeckí kolegovia. Skúma sa najmä to, aká virologická „nálož“ nákazy je potrebná na prenos toho ochorenia. V prípade chovu v Boľkovciach bola zaznamenaná pomerne vysoká aktivita múch v tom čase, keďže vonkajšie teploty prevyšovali 30 °C a v okolí ošipárne sa nachádzali uhynuté diviaky v poľnohospodárskych kultúrach.
Slovenskí veterinári vyhodnotili výskyt ohnísk počas rokov 2019-2022, pričom našli súvislosť medzi aktivitou múch a počtom ohnísk v chovoch domácich ošípaných. Paradoxne, keď je virologická nálož vírusu v biotopoch najväčšia (v zimnom období október - apríl, vysoké počty uhynutých diviakov) nezaznamenávame infekciu v chovoch domácich ošípaných. Aktivita hmyzu je však v tomto období zanedbateľná, diviaky sa nezdržujú okolo chovov ošípaných pre nedostatok krytu pre chýbajúcu vegetáciu, jadrové krmivo a podstielka sú už dostatočne dlho skladované, čím sa znižuje prežívateľnosť vírusu. V súvislosti s intenzívnym lovom a manipuláciou so zverou v tomto období sa javí ako vyššie riziko pasívneho prenosu ľuďmi do chovov, čo sa nám však nepotvrdilo. V letnom období pri rozptýlenej populácii je virologická nálož v biotope relatívne nízka . Rozklad kadáverov a množenie hmyzu na nich je však veľmi vysoké. Navyše, hmyz môže prelietať do ošipární aj cez biologickú ochranu chovov. V rozvinutej vegetácii je intenzívny pohyb diviakov aj okolo ošipární a je oveľa ťažšie ich v nej zbadať a loviť, nehovoriac o vyhľadávaní kadáverov a ich neškodnom odstraňovaní, čo často je takmer nemožné. Pre obmedzený lov diviakov je síce nižšie riziko pasívneho prenosu ochorenia ľuďmi, ale napriek tomu zaznamenávame v tomto období najviac chovov s výskytom ochorenia. Rizikom môže byť aj skrmovanie zeleného krmiva (to platí najmä pre pridomové chovy).
Domáce zabíjačky nie sú zakázané
Povinná preregistrácia „D“ fariem (farmy s dočasným chovom ošípaných do doby domácej zabíjačky) nebola samoúčelným výmyslom našej veterinárnej autority. Jej zavedenie vyplynulo z auditu AMO vykonaného v roku 2023 pracovníkmi Európskej komisie. V spolupráci s Plemenárskymi službami SR sa podarilo vypracovať metodiku zmeny „D“ fariem na bežné farmy. Vychádzalo sa z faktu, že tento spôsob registrácie funguje aj pri ostatných druhoch HZ. Až do roku 2019 pritom nebola povinná registrácia takýchto chovov, takže nebol k dispozícii prehľad o subjektoch, ktoré by mohli predstavovať potenciálne riziko pre šírenie niektorých nebezpečných nákaz v regiónoch. „D“ chovatelia, ktorí nadobudli ošípané pred 1.9. 2024, nemusia svoje farmy preregistrovať. Ak však takýto chovateľ bude chcieť v budúcnosti kúpiť ošípanú na chov, resp. dochovanie, v budúcnosti sa už bude musieť zaregistrovať obdobne ako pri iných druhoch hospodárskych zvierat. Za preregistráciu z „D“ chovu na klasický chov sa neplatí žiadny správny poplatok. Chovy s menej ako 3 ošípanými nie sú pri preregistrácii preverované pracovníkmi RVPS. S preregistráciou vedia starším chovateľom pomôcť aj pracovníci RVPS, resp. ich rodinní príslušníci. Premiestňovanie ošípanej určenej na domácu spotrebu a jej okamžité jatočné zabitie do „D“ chovu má povinnosť nahlásiť do CEHZ predávajúci. V prípade, že takáto ošípaná pochádza z iného členského štátu EÚ, povinnosť nahlásiť jej prísun na „D“ farmu sa vzťahuje na konečného spotrebiteľa – kupujúceho.
Na základe spomínaného auditu bolo aj odporúčanie na úpravu pohotovostného plánu tak, aby bolo možné vzorky od ošípaných na vyšetrenie dopraviť do laboratórií do 24 hodín od jej odobratia (ideálne je poslať vzorky z prvých dvoch úhynov v chove). V prípade malých chovov treba odobrať krvné vzorky zo zvierat .
Tiež sú zabezpečené plánované frekvencie veterinárneho dozoru nad domácimi zabíjačkami ošípaných (vrátane ich evidencie). Domácu zabíjačku treba ohlásiť 24 vopred na príslušnej RVPS.
Súčasťou odporúčaní bolo aj vykonávanie kontroly poverených veterinárnych lekárov príslušnou RVPS a tiež zhromažďovanie všetkých informácií počas epidemiologických vyšetrení vykonávaných úradnými veterinárnymi lekármi.
Podmienky pre reštrikčnú oblasť II
V súvislosti s premiestňovaním ošípaných z týchto oblastí sa objavilo mnoho emocionálnych reakcií, ktoré vznikli v dôsledku nedorozumenia. V tejto oblasti treba vykonávať pravidelný monitoring výskytu AMO, pracovníci veterinárnej autority tiež vykonávajú 2-krát ročne kontrolu dodržiavania biologickej bezpečnosti chovov. Pred premiestnením ošípaných je nutné vykonať ich klinickú prehliadku, a ak je všetko v poriadku, ošípané je možné premiestniť do iného chovu, resp. na akýkoľvek bitúnok. Po jatočnom spracovaní a posúdení je im pridelená oválna značka a ich mäso môže byť uvádzané na trh bez akýchkoľvek obmedzení (domáci i zahraničný). Vysledovateľnosť tohto produktu je totiž zaručená. Príslušný farmár sa môže preukázať svojmu odberateľovi vnútroštátnym certifikátom, že spĺňa špecifické podmienky chovu ošípaných v reštrikčnej oblasti II. Zabíjanie na bitúnku je podmienené tým, že prevádzka musí byť schválená pre spracovanie ošípaných z reštrikčnej oblasti II. Tento proces je pomerne jednoduchý a ide v podstate len o administratívnu záležitosť. Mäso je bezpečné, keďže pochádza z kontrolovaného chovu (AMO nie je prenosný z ošípanej na ľudí, takže nie je dôvod na paniku). Podobné podmienky sú aj pre rozrábanie, spracovanie a skladovanie mäsa ošípaných z takýchto chovov. Martin Chudý apeloval na majiteľov bitúnkov a rozrábkarní, pretože k 4.10. 2024 bolo schválených na spracovanie ošípaných z reštrikčných oblastí II len 35 bitúnkov (zo 111) a 72 rozrábkarní (z 237). Anglickí veterinári sa snažia o to, aby mäso z ošípaných pochádzajúcich z reštrikčných oblastí II. muselo byť tepelne ošetrené. Európski legislatívci však „doťahujú“ predpisy tak, aby toto nezmyselné opatrenie nebolo nutné.
Podmienky pre reštrikčnú oblasť III
Pri premiestňovaní na bitúnok musia byť sprievodné doklady takýchto zvierat označené krížikom. Mäso a výrobky z neho musia byť spracované v určených zariadeniach. Následne musia byť produkty premiestňované a skladované osobitne od tých, ktoré pochádzajú od zvierat, ktoré nespĺňajú podmienky. Produkty musia byť tepelne spracované, alebo musia mať špeciálnou značku a musia zostať na území SR.
Premiestňovanie zvierat je možné v rámci reštrikčnej oblasti III, nie je možný ich export do zahraničia. Po splnení veterinárnych podmienok je možné premiestniť tieto zvieratá aj do chovov v reštrikčnej oblasti II. Chov určenia v reštrikčnej oblasti II musí patriť do toho istého dodávateľského reťazca ako chov v reštrikčnej oblasti III. Ošípané tam musia zostať minimálne 15 dní. Túto výnimku treba využiť vždy, keď je to možné (predíde sa tak ekonomickým stratám).
Spracoval M. Dukes, AGROBIZNIS
