Pred 46 rokmi som začínal svoju profesijnú kariéru ako obvodný veterinárny lekár. Pri chorej krave ma zaujímalo, či žerie a či prežúva. Čo takáto krava žerie, alebo ako žerie a ako prežúva, to už boli viac než okrajové otázky.
Na farme s veľkokapacitným kravínom s voľným ustajnením som sa špecializoval na reprodukciu. Po štyroch rokoch intenzívnej práce som prestúpil do zootechnických radov, aby som sa mohol venovať tejto problematike naplno. Zasielali sme vzorky mlieka na stanovenie hladiny progesterónu do Brna a začali sme používať prostaglandíny na synchronizáciu ruje. V priebehu krátkeho času som dospel k poznaniu, že ak kravu adekvátne nenakŕmime, tak niet takého medikamentu alebo zootechnického opatrenia, ktoré by nás mohlo doviesť k úspechu. A tu sa začala moja profesijná dráha špecialistu na výživu prežúvavcov a na výrobu objemových krmív.
Otázka: „Žerie a prežúva?“ sa transformovala do mnohých foriem a odtienkov, v ktorých sa začali formulovať ďalšie otázky: „Ak žerie, tak čo žerie, prečo to žerie, koľko toho žerie a ako to žerie? Ak žuje a prežúva, tak ako intenzívne a ako dlho?“… a dalo by sa pokračovať v ďalších detailoch, ale to nie je naším dnešným cieľom. Na drvivú väčšinu otázok som nachádzal odpovede v pozorovaní kráv nielen pri žraní, ale aj v sledovaní ich produkčnej odozvy na kŕmne dávky zostavované podľa aktuálne najnovších vedeckých poznatkov. V odbornej literatúre (VanSoest, 1994; Jarrige a kol., 1995; Dehority, 2000) som nachádzal odpovede na relatívne jednoduché otázky, ktorými začína tento odstavec.
Ak chceme niečo riadiť, tak to musíme na prvom mieste čo najlepšie poznať!
A to nielen popisne, ale aj funkčne a vzťahovo, aby sme pochopili mechanizmy, ktoré sa odrážajú od týchto východísk.
Pohľad do súčasnosti
Vďaka internetu sa dennodenne dostávame k množstvu nových prác a tok informácií je nesmierne intenzívny. Mnoho jednotlivcov, ale aj vedeckých tímov skúma pre ľudí z praxe na prvý pohľad niekedy až nepochopiteľne jednoduché problémy, ktoré však v konečnom dôsledku sú alebo môžu byť kľúčové pre finálnu funkčnosť systémov, akým je bachorové trávenie.
Žutie a prežúvanie
Tieto prirodzené aktivity sú charakteristické pre prežúvavce a z nich je odvodený aj názov tejto skupiny zvierat (prežúvavce). Je namieste nielen položiť si, ale aj zodpovedať otázku: Ako dlho má krava prežúvať?
Týmto aktivitám sa krava venuje od 400 do 1 000 minút denne (približne 6 až 16 hodín denne) a pre udržanie priemerného pH v bachore nad hodnotou 6,0 je potrebné, aby krava žula a prežúvala približne 40 minút na každý 1 kilogram prijatej sušiny (INRA Feeding System for Ruminants, 2018).
Krava pri príjme objemového krmiva žuje krmivo dovtedy, kým nesformuje sústo, ktoré následne prehĺta.
Pri skrmovaní dlhého a nerezaného sena až po narezané častice sena v rozsahu 8 až 19 mm, dosahovala priemerná veľkosť častíc krmiva v sústach 10 mm a veľkosť častíc v súste bola v rozsahu od 9 mm do 43 mm (Schadt a kol., 2012). Pri kŕmení nakrátko rezaného sena z frakcie PEN separátora 1,18 až 8 mm bolo toto seno rozžuté na priemernú veľkosť častíc v súste 8,1 mm. V kukuričnej siláži dosiahla priemerná dĺžka častíc v súste 11,2 mm, v trávnej siláži 11,6 mm a pri TMR to bolo 12,5 mm.
Krave nikto a nič nebráni, aby rozžula krmivo čo najintenzívnejšie, pretože jej zuby sú na to perfektne pripravené. A predsa, aj keď môže, nedrví krmivo na čo najkratšie častice. Preto by sme nikdy nemali zabudnúť na to, že proces žutia pri príjme krmiva má viaceré veľmi dôležité súvislosti s následnými procesmi:
- vylučovanie slín,
- motorika bachora,
- prežúvanie,
- rovnomernosť trávenia krmiva v bachore,
- rovnomerné zrieďovanie vznikajúcich kyselín.
Menej žutia znamená menej vylučovaných slín. Každá 1 minúta žutia súvisí s vylučovaním 200 až 250 ml slín, ktoré obsahujú 3 až 4 gramy sódy bikarbóny nevyhnutnej pre neutralizáciu kyselín, ktoré prirodzene vznikajú v procese trávenia v bachore, pričom na každý 1 kg prijatej sušiny by malo byť vylúčených 10 až 12 litrov slín (INRA Feeding System for Ruminants, 2018).
Žutie, prežúvanie a vylučovanie slín sú veľmi tesne prepojené s mechanickými funkciami predžalúdkov (kontrakcie bachora a premiešanie tráveného krmiva).
Celý text nájdete v októbrovom vydaní AGROMAGAZÍNU na s.30-32.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
MVDr. Tomáš Mitrík, PhD., FEED LAB s.r.o. Spišská Nová Ves
