Druhý článok zo seminára Ako ďalej slovenské bravčové približuje vystúpenie výkonnej riaditeľky Slovenského zväzu spracovateľov mäsa (SZSM) Ing. Evy Forrai.
Produkčnú vertikálu v sektore bravčového mäsa tvoria 4 základné zložky. Okrem chovateľov, o ktorých sme písali v predchádzajúcom článku, sú to bitúnky, rozrábkarne (baliarne) a obchod. Na Slovensku momentálne funguje 32 bitúnkov schválených pre ošípané a 130 rozrábkarní. Fungovanie celej vertikály má viacero významov. V prvom rade participuje na potravinovej sebestačnosti Slovenska. Pre spotrebiteľa je zárukou čerstvosti mäsa (ktoré je na trhu do 24-48 hodín po jatočnej realizácii zvierat). Má ekologický význam, keďže krátka prepravná vzdialenosť eliminuje uhlíkovú stopu tejto komodity. V neposlednom rade prispieva k rozvoju našej ekonomiky: Nákupom slovenského mäsa podporujú zákazníci domácich producentov a spracovateľov tejto komodity.
Bitúnky sú pod veľkým tlakom
Aktuálna situácia v produkčnej vertikále nie je ideálna. Jej najslabším článkom sú bitúnky, pri ktorých vzniká tlak na cenu bravčových polovičiek. Tlak na bitúnky je z pritom oboch strán: Chovateľ chce čo najvýhodnejšie predať svoje jatočné ošípané a rozrábkareň zase nakúpiť vstupnú surovinu za najnižšiu možnú cenu tak, aby v ďalšom kroku bola schopná konkurovať cene bravčových polovíc dovezených zo zahraničia.
V roku 2023 bolo na slovenských bitúnkoch spracovaných 562 213 jatočných ošípaných. Až 92 % z nich spracovalo 10 našich najväčších bitúnkov. Na druhej strane treba konštatovať, že z dlhodobého hľadiska sú kapacity našich bitúnkov využité len na 50 %. Tento stav zvyšuje tlak na jednotkové náklady spracovateľov. Pritom pokles počtu jatočne spracovaných ošípaných má od roku 2020 klesajúci trend. Pre tento rok sa na základe vyhodnotených polročných štatistík opakovane predpokladá medziročne 15 % zníženie hodnoty tohto parametra (na 430 000 ošípaných). Spomínané údaje o počte jatočne spracovaných ošípaných zahŕňajú aj zvieratá dovezené zo zahraničia. Podiel jatočne spracovaných ošípaných zo Slovenska síce od roku 2020 rastie, pred rokom 2020 bol však vyšší ako v neskoršom období. Výnimkou by mal byť tento rok, keď by mal podiel slovenských ošípaných predstavovať až 77,2 %. To by bola najvyššia hodnota za posledných 8 rokov. Podiel slovenských jatočných ošípaných spracovaných v zahraničí mal do roku 2021 kolísavú tendenciu. V roku 2022 dosiahol minimum za posledných 8 rokov a potom začal stúpať, hoci nedosiahol hodnoty z predchádzajúceho obdobia. Rast miery exportu živých jatočných ošípaných sa však podľa údajov za prvý polrok zrýchlil a celoročne by mohol dosiahnuť až 60,44 %, čo je výrazne najvyšší podiel za posledných 8 rokov.
Prečo je slovenská bravčovina drahšia
Veľkým problémom pre slovenský produkčný reťazec bravčového mäsa je fakt, že cena slovenskej bravčoviny na pultoch maloobchodných systémov je o 25-30 % vyššia ako pri mäse zo zahraničia. Odpovedí na otázku príčiny tohto stavu je niekoľko. Na prvom mieste sú to vysoké náklady na strane chovateľov i spracovateľov. Odvetvie spracovania mäsa je tretím energeticky najnáročnejším odvetvím. K ekonomickej efektivite neprispievajú ani vysoké náklady na pracovnú silu či náklady na likvidáciu odpadov živočíšneho pôvodu (30 % po spracovaní ošípanej predstavujú odpady). Nesmieme zabúdať na náklady na prepravu (tie platí zväčša bitúnok), na veterinárne poplatky a na klasifikáciu jatočne upravených tiel. Problémy spôsobuje aj doba splatnosti faktúr za živé zvieratá, ktorá je na úrovni 14-21 dní. V zvyšnej časti vertikály je 30 a viac dní.
Hendikepom slovenskej bravčoviny je už nákupná cena od farmárov, ktorá je približne o 0,17 €/kg jatočne upraveného tela vyššia ako v ostatných štátoch EÚ. Problémy spôsobujú aj legislatívne paradoxy. Príslušná vyhláška stanovuje povinnosť vykonávať klasifikáciu jatočne upravených tiel na bitúnkoch, na druhej strane však nestanovuje povinnosť akceptovať jej výsledky zo strany chovateľa. Bitúnok znáša teda náklady na výkon zatrieďovania a povinnosti s ním spojené (vedenie štatistík), chovateľ však stále vyžaduje ako podklad pre fakturáciu hmotnosť živých zvierat odvážených na farme. Bitúnok teda neplatí farmárovi za kvalitu jatočných zvierat stanovenú objektívnym spôsobom, ako je to bežné v zahraničí (kde je akceptácia výsledkov kvalifikácie povinná).
Pomohla by podpora pre spracovateľov
Z hľadiska podpory chovu ošípaných na Slovensku vníma SZSM pozitívne vývoj v posledných 7 rokoch (podporu chovateľov), na druhej strane však vníma negatívne absenciu podpory v ďalších zložkách vertikály. Dôsledkom tohto stavu je nízka konkurencieschopnosť slovenského mäsa v porovnaní so zahraničným, klesajúci podiel vystavenia slovenského mäsa na trhu a znižovanie podielu slovenských ošípaných jatočne spracovaných na slovenských bitúnkoch. Vznikajúci tlak na cash-flow na strane bitúnkov zhoršuje platobnú schopnosť bitúnkov a zároveň sa zvyšuje export živých ošípaných do zahraničia. To nás posúva do roviny exportéra živých zvierat na úkor domácej produkcie s vyššou pridanou hodnotou.
Ako na to
V prvom rade by mala byť podpora systematickejšia a vyrovnanejšia pre všetky články vertikály bravčového mäsa. Ďalšou možnosťou je zapojenie slovenských bitúnkov do podporných schém na welfare (legislatíva ho vyžaduje, štát to však patrične „neoceňuje“ na rozdiel od chovateľov). SZSM tiež navrhuje, aby boli národné podpory pre celú vertikálu naviazané na podmienku spracovania jatočných zvierat na území Slovenska. Ďalším opatrením je dostupnosť notifikovaných schém pre finančné nástroj pre potreby potravinárskeho odvetvia.
Ak nenastanú žiadne zmeny v prístupe štátu k spracovateľom jatočných ošípaných, podľa Evy Forrai by mohlo dôjsť k stavu, keď na Slovensku nebudú žiadne bitúnky. Chovatelia budú musieť exportovať všetky živé zvieratá do zahraničia, rozrábkarne budú nútené nakupovať jatočné polovičky v zahraničí a sebestačnosť v tejto komodite logicky klesne na nulu. Želaným opakom tohto katastrofického scenára je konkurencieschopné slovenské bravčové mäso, zvyšujúci sa podiel jeho predaja na trhu a zvyšujúca sa potravinová sebestačnosť v tejto našej tradičnej komodite.
Je len na nás, ktorým smerom sa vyberie produkčná vertikála bravčového mäsa.
Spracoval Marián Dukes, AGROBIZNIS
