Ako sme vás informovali na našej facebookovej stránke, 8. októbra sa konala konferencia organizovaná SACHO a SZSM s názvom Ako ďalej slovenského bravčové. Prinášame niekoľko postrehov z prednášky riaditeľa Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných Ing. Martina Nevolného.
Leitmotívom jeho vystúpenia bola spolupráca všetkých zložiek produkčného reťazca. Cieľom SACHO je dosiahnuť stav, keď sa na Slovensku spracuje čo najviac u nás dochovaných ošípaných, ktoré sa tu nielen prvotne spracujú, ale vyrobia sa z nich aj príslušné komodity. V tejto otázke by mali všetky zložky produkčného reťazca nájsť spoločnú reč. Nesmieme však zabúdať, že sme na voľnom trhu v rámci EÚ, takže nato, aby sme mohli budovať vlastnú sebestačnosť, v prvom rade musíme pracovať na budovaní znižovania záporného salda zahraničného obchodu, až následne je možné skracovať odbytové kanály.
Pred chovateľmi však stoja aj ďalšie výzvy, ktoré ovplyvňujú efektivitu a stabilitu ich podnikania. Okrem cien vstupov sú to aj legislatívne predpisy či globalizácia a konkurencia v rámci EÚ, ale aj z tretích krajín. Väčšina z týchto výziev je spoločná pre všetky zložky produkčnej vertikály. Pri riešení niektorých výziev by mohlo dôjsť k spolupráci (napr. pri cenách vstupov). Globalizácii a konkurencii by sa dalo čeliť lepšie zvýšením konkurencieschopnosti zvýšením pridanej hodnoty miestnej produkcie. Tá by mohla byť zdrojom regionálne špecifických produktov. Na tomto mieste Martin Nevolný zdôraznil aj dôležitosť podpory krátkych produkčných reťazcov, nevynímajúc samozásobiteľské chovy pri dodržiavaní pravidiel a zásad biosecurity.
K obmedzeniam podnikania chovateľov ošípaných patria aj často meškajúce platby za dodané jatočné ošípané. Pri otázke legislatívneho pozadia spomenul Martin Nevolný aj fakt, že získanie integrovaného povolenia na rekonštrukciu farmy trvá 6,5 roka. Príčinou je fakt, že naša environmentálna legislatíva je prísnejšia ako predpisy EÚ. Aj preto sa nové farmy v posledných rokoch prakticky nestavajú. Čerešničkou na torte je v tejto súvislosti intenzívny odpor obyvateľstva, ktorý sa ukazuje ako nepreniknuteľná prekážka výstavby nových objektov nielen pre chov ošípaných.
Chováme žalostne málo ošípaných
Celkový počet ošípaných je u nás veľmi nízky (rok 2023: 450 000). Pritom ešte v roku 2001 sme u nás chovali viac ako 1,4 mil. ošípaných. Najnižšie početné stavy ošípaných sme dosiahli v roku 2022 (400 000). Rast na spomínanú úroveň nastal v dôsledku repopulácie chovov postihnutých africkým morom ošípaných. Počet fariem s registrovanými ošípanými je u nás 2 607, z toho 885 má registrované prasnice. Sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa klesla na súčasných 25 % z nedávnej hodnoty 30 % po prepuknutí afrického moru ošípaných u nás.
Po prepočítaní na počet obyvateľov máme len necelú tretinu ošípaných v porovnaní s Českou republikou (mali by sme mať približne polovicu), nehovoriac o Maďarsku, ktoré má „len“ 1,78-krát viac obyvateľov a chová 6,33-krát viac ošípaných ako my. V úplne iných dimenziách sa pohybuje chov ošípaných v Poľsku, ktoré má 7,15-krát viac obyvateľov ako Slovensko, chová však 24,44-krát viac ošípaných. V podstate rovnaký pomer je medzi počtom ošípaných u nás a v Španielsku, pomer počtu obyvateľov je tu však ešte vyšší ako v Poľsku (8,79-krát). Z prezentovaných údajov bol absolútnym extrémom pomer počtu obyvateľov (15,43-krát viac) a ošípaných medzi Slovenskom a Nemeckom (75,56-krát viac).
Z hľadiska napredovania chovu ošípaných sú dôležité nielen podporné opatrenia zo strany štátu, ktoré predstavujú priamy finančný prínos pre farmára, ale aj tie, ktoré ho v podstate nestoja nič navyše. Sem určite patria kroky na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré nepotrebujú veľké finančné alokácie. Priama finančná podpora závisí od stavu štátneho rozpočtu. Tu Martin Nevolný zdôraznil, že verí v zachovanie výšky štátnej pomoci v intenciách posledných rokov a ošípané budú podporované v kontexte živočíšnej výroby ako celku. Každá časť živočíšnej výroby je dôležitá, nemôžeme vyberať len určité časti. V rámci Programu rozvoja vidieka by bolo potrebné podporiť všetky zložky vertikály. Podľa Koncepcie spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte 2035 vypracovanej NPPC v Nitre by mala predstavovať podpora chovu ošípaných 90-100 mil. €. Spracovateľský priemysel by mal touto cestou dostať 86 mil. € a bitúnky 5 mil. €/ročne. Výzvy z Prv by mali byť viac predikovateľné a pravidelné.
Zvýšenie produkcie bravčového mäsa by, samozrejme, trvalo dlhšie (10-15, možno až 20 rokov). Na Slovensku nie je snaha ani z dlhodobého hľadiska produkovať viac ako 100 % domácej potreby bravčového mäsa (koncepcia počítala s 82 % sebestačnosťou do roku 2035). Medziročná miera rastu produkcie by bola spočiatku pomalšia (okolo 4 %) a neskôr by mohla dosiahnuť až 7 %.
Spracoval Marián Dukes, AGROBIZNIS
