Slovenskí hydinári dnes informovali na tlačovej konferencii v Nitre o aktuálnej situácii v sektore prvovýroby vajec. Témou stretnutia s novinármi boli dve otázky: Ako sú na tom slovenskí hydinári s prerábkami na alternatívne formy ustajnenia v chove nosníc a prečo stále nie sú vajcia zaradené medzi základné potraviny s 5 % sadzbou DPH.
Zatiaľ nedostali žiadnu podporu od štátu
Odkedy u nás pôsobiace zahraničné obchodné reťazce v roku 2019 avizovali, že od roku 2025 nebudú od slovenských producentov odoberať slepačie vajcia z iných ako alternatívnych systémov chovu nosníc, slovenskí hydinári naštartovali prerábky svojich objektov pre ustajnenie nosníc na alternatívne systémy. Pri 5 % miere ročnej ich prerábky na konci roku 2024 stále bude stále len 25 % kapacít v alternatívnom systéme. Pritom slovenskí producenti slepačích vajec nedostali na spomínané prerábky za toto obdobie od štátu ani euro podpory. Doterajšie vedenia rezortu sľubovali pomoc. Tá však zatiaľ nedorazila. Ani jediná výzva v PRV, ktorá bola vyhlásená v roku 2022, nepriniesla viac ako schválenie 3 projektov, ktoré však neboli doteraz refundované. Pripravovaná budúcoročná výzva na podporu slovenských producentov slepačích však zrejme neprinesie zlepšenie, pretože prvé „cvičné“ nápočty bodov pre niektoré dotknuté subjekty nedávajú šance ani len na podanie žiadosti o schválenie projektu.
Z toho vyplýva, že doterajšie investície realizovali chovatelia z vlastných zdrojov, či skôr zväčša s pomocou komerčných úverov, ktorých výška bola negatívne ovplyvnená v posledných 3 rokoch situáciou na bankovom trhu. Pritom podľa nápočtu Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) by bolo potrebné na rekonštrukciu všetkých klietkových chovov pre produkciu slepačích vajec investovať až 65 mil. €. Ak by hydinári pokračovali v doterajšom tempe prerábok, podmienky na Slovensku pôsobiacich zahraničných obchodných reťazcov (ktoré odoberajú 60 % ich vajec) by dokázali splniť až ku koncu roku 2029. Na to by potrebovali 25 mil. €.
Odkiaľ budú pochádzať vajcia?
Požiadavky u nás pôsobiacich zahraničných obchodných reťazcov sa ukazujú ako nereálne, nielen pokiaľ sa pozeráme na ich dodávateľské zázemie na Slovensku, ale aj pri pohľade do zahraničia. Stav prerábok na alternatívne systémy chovu nosníc vo väčšine krajín EÚ nedáva nádej na to, aby spomínaní obchodníci dokázali na svojich pultoch od roku 2025 ponúkať len vajcia z alternatívnych systémov chovu. Tu sa do popredia derie otázka, odkiaľ budú pochádza vajcia, pri ktorých bude deklarovaná alternatívnosť systémov ich produkcie. Podľa predstaviteľov ÚHS hrozí, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude dochádzať k preznačovaniu vajec z konvenčných chovov na vajcia s alternatívnym pôvodom. Tu je priestor pre kompetentné orgány, aby pravidelne kontrolovali dodržiavanie toho, či stav na pultoch zodpovedá skutočnosti.
Ak dovolíte, ešte raz sa pristavíme k stavu prerábok na alternatívne systémy. Najlepší stav je v tomto smere v štátoch severnej Európy. K ďalším štátom s vysokým podielom alternatívnych systémov ustajnenia patrí Holandsko, ktoré je v poradí 3. najväčším exportérom vajec v rámci EÚ. V Holandsku však, došlo v posledných rokoch, paradoxne, k zvýšeniu podielu v klietkach produkovaných vajec zo 7 na 14 % - zrejme aj v dôsledku toho, že tamojší producenti obrátili časť svojej pozornosti na britský trh, ktorý trpí nedostatkom vajec a nepožaduje vajcia z alternatívnych systémov. Keď už sme pri tom kto čo požaduje, tak ani v mnohých materských štátoch na Slovensku pôsobiacich zahraničných obchodných reťazcov nie je taký intenzívny tlak na elimináciu produkcie slepačích vajec z klietkových systémov. To je presný opak toho, čo podľa predstaviteľov ÚHS tvrdia zástupcovia u nás pôsobiacich zahraničných obchodných reťazcov.
Odkiaľ teda budú pochádzať slepačie vajcia na pultoch na Slovensku pôsobiacich zahraničných obchodných reťazcov? To je ťažké odhadnúť, avšak ako alternatíva sa núkajú poľské (exportér č.1 v rámci EÚ) či dokonca ukrajinské vajcia (exportér č.4). Za istých okolností je možné očakávať opakovanie scenára zo sektoru bravčového mäsa, teda zaplavenie nášho trhu slepačími vajciami zo Španielska (exportér č.2). Pritom v štátoch južnej Európy je miera prerábok na alternatívne systémy ustajnenia nižšia ako v našich končinách. Nakoniec, ani v Poľsku nie sú v tomto smere super ďaleko. Stále produkujú viac ako 70 % slepačích vajec v klietkach. Osobitnou kategóriou sú vajcia z Ukrajiny, ktoré si svojimi dumpingovými cenami zaplavujú trh niektorých štátov EÚ. Niet sa čo čudovať, veď cena jedného vajca pre obchodníka sa pohybuje aktuálne na úrovni 6 €ct. aj s dovozom (výrobné náklady našich hydinárov sú pritom 10-11 €ct./vajce). Po obrovských problémoch s výskytom vtáčej chrípky v roku 2023 v Bulharsku spôsobil dovoz ukrajinských vajec obrovské problémy tamojším chovateľom nosníc. Problémy majú aj ich rumunskí kolegovia. Podľa slov predstaviteľov ÚHS však Európska komisia v tomto smere nijako nereaguje na upozornenia chovateľských organizácií.
Vajce ako základná potravina
Včera po vyjadrení premiéra pre novinárov svitla hydinárom nádej, že po niekoľkoročnom úsilí budú vajcia zaradené medzi základné potraviny, čo by sa malo prejaviť zníženou sadzbou DPH na 5 %. Pre porovnanie, susedné Poľsko má hodnotu DPH na vajcia 0, Maďarsko 5, Nemecko 7, Rakúsko 10 a Česko 15 %.
Pritom podľa slov predstaviteľov ÚHS je len ťažko možné si predstaviť, že by vajce nebolo základnou potravinou. Jeho využitie v ľudskej výžive je nielen priame, ale aj nepriame v podobe základnej ingrediencie mnohých potravín. Argument, ktorým „uzemňovali“ hydinárov počas rokovaní o zaradení vajec do skupiny potravín so zníženou DPH, že znížená sadzba dane sa na cene jedného vajcia nijako neprejaví, neobstojí. Asi neexistuje zákazník, ktorý by si kúpil len jedno vajce. Vajcia sa kupujú po desiatich kusoch, resp. vo väčších baleniach a, najmenšie, šesťkusové balenia sú na pultoch predajní skôr výnimkou. Hydinári doteraz rokovali o tejto otázke s kompetentnými trikrát.
Stáť si za daným slovom...
Ešte nie je celkom jasné, kedy u nás pôsobiace zahraničné obchodné reťazce prestanú odoberať od slovenských producentov vajcia z obohatených klietok. Niektorí deklarujú, že sa tak stane k 1.1. spomínaného roku a niektorí s tým chvú začať až po 31.12. 2025. Rok 2025 je teda možné vnímať ako prechodné obdobie. Stále je to však málo na to, aby zaručili, že nimi ponúkané slepačie vajcia budú pochádzať z alternatívnych typov ustajnenia nosníc. Deklarácia by sa mala totiž kryť so skutočnosťou...
Marián Dukes, AGROBIZNIS
