Šiesty zo série článkov z nedávnej konferencie konanej na SPU v Nitre je venovaný použitiu menej tradičných kŕmnych surovín vo výžive hydiny . S prednáškou na túto tému vystúpil pracovník brnianskej Mendelovej univerzity doc. Bc. Ing. Ondřej Šťastník, Ph.D.
V súvislosti s prednášanou problematikou prezentoval na úvod Ondŕej Šťastník základné pojmy. Prvým z nich je recyklácia, ktorá je známa už od 90. rokov 20. storočia. Pri recyklácii dochádza k premene „odpadových“ materiálov na základné suroviny. Tieto procesy sú spravidla pomerne náročné a preto, že pri nich často dochádza k veľkým stratám materiálov, nie sú ideálnou voľbou na zhodnotenie „odpadov“. V súčasnosti sa čoraz viac používa termín upcyklácia. Ide o proces premeny „odpadového“ materiálu, resp. nepotrebného produktu na nový materiál s vyššou kvalitou (dalo by sa povedať, že ide o upgrade materiálu). Nejde teda o rozklad materiálu na nejaké základné suroviny ako je to v prípade recyklácie, ale o kreatívne pretváranie pôvodnej hmoty na materiál vyššej kvality. Je to vlastne protiklad tzv. downcyklácie, ktorá má presne opačný účinok. V porovnaní s recykláciou ide teda o zhoršenie kvality vzniknutého produktu, pričom výsledok recyklácie, môže byť aj podobný, avšak recyklácia môže kvalitu produktu aj zachovať, resp. zvýšiť.
Ondřej Šťastník pre vysvetlenie pojmov doplnil, že terminológia sa postupom času mení. Napríklad v začiatkoch jeho výskumnej kariéry pracoval s vedľajšími produktmi po spracovaní plodín vo výžive hydiny. Pritom v súčasnosti sa táto kategória nazýva koprodukty a vzhľadom na to, že je určená na ďalšie použitie vo výžive HZ by sa s ňou malo zaobchádzať ako s hlavným produktom. Ak by boli definované ako odpad, museli byť byť podľa platnej legislatívy likvidované.
V súčasnosti sa tiež čoraz viac dostáva do popredia termín obehovosť (cirkularita). Ide o zmenu prístupu k produkciu potravín, ktorá strieda predchádzajúce lineárne poňatie tohto procesu. Pritom v našich podmienkach nejde o nič nové. Veď napr. v niekdajšom Česko-Slovensku (resp. jeho nástupníckych štátoch) bolo a je bežné, že poľnohospodári využívajú vedľajšie produkty pri výrobe piva (pivovarské mláto či sladový kvet) na kŕmenie dojníc. V súvislosti s obehovou výrobou sa používa aj termín obehové krmivá. Tie sú definované ako nepotravinárska zložka získaná ako druhotná surovina z miestneho obehového hospodárstva s nízkou stopou využitia pôdy.
Doplnkové zdroje živín pre HZ
FEFAC uvádza ako príklad koproduktov pšeničné otruby, ryžové otruby, cukrovarské rezky, zemiakový proteín, pivovarské kvasnice, pokrutiny zo slnečnicových semien, zvyšky z výroby citrusových džúsov či sprocesovaná živočíšna múčka. Obehové (cirkulárne) krmivá nás podľa definície FEFACu vracajú späť ku koreňom. Aj kedysi bolo bežné, že zvieratá dostávali zvyšky z kuchyne. Nejako takto aj mohlo dôjsť k domestikácii niektorých divožijúcich druhov zvierat. Obehové krmivá by mohli byť podľa cieľov EÚ jednou z možností ako zabezpečiť potrebu bielkovinovej výživy hospodárskych zvierat z vlastných zdrojov (napr. pri sóji má EÚ sebestačnosť na úrovni 4 %). Sója je stále dôležitou zložkou kŕmnych zmesí zabezpečujúcou efektivitu produkcie mlieka a mäsa. Inak by napr. výkrm brojlerov bolo nutné predĺžiť, čo je problematické z hľadiska ekonomiky podniku. Sú aj farmári, ktorí hľadajú alternatívy k sóji (napr. hrach), pretože už dnes je ich produkcia zabezpečovaná pomocou sójového proteínu drahá pre bežných zákazníkov. Ako jednu z možných alternatívu pri výrobe špeciálnych krmív (pre hlodavce) používa istá výrobňa na južnej Morave neštandardné kusy z výroby tatraniek. Autor článku si dovoľuje dodať, že nejde o nič nové, pretože pred viac ako 35 rokmi mu jeden spolužiak rozprával, že na výkrm ošípaných v domácich podmienkach používali jeho rodičia aj odpad po výrobe kornútikov na zmrzlinu.
Ondřej Šťastník pridal do zoznamu niekoľko ďalších možných obehových krmív: dužiny zo semien viniča, resp. iného ovocia (zdroj ,hrubej vlákniny, bielkovín a biologicky účinných látok a viacnenasýtených mastných kyselín – PUFA). Ďalším krmivom spĺňajúcim tieto kritériá je bavlníková múčka (zvyšok po extrakcii oleja zo semien). Za cenný zdroj bielkovín a vlákniny je považovaná palmová múčka, ktorá je čoraz dostupnejšia najmä v súvislosti s rozširovaním pestovanie paliem na olej. So zvyšovaním teploty sa možno aj u nás stanú dostupnejšími aj pokrutiny z lisovania olivového oleja. Po odtučnení je možné použiť ich ako kŕmnu surovinu pre ošípané. Treba však dávať pozor na pomerne vysoký obsah vlákniny. Ďalšou z možných surovín je podzemnicová múčka, o ktorej možnom využívaní sa hovorí už dlhší čas. Pri jej používaní však treba dať pozor na to, že môže obsahovať aj nežiaduce aflatoxíny.
V súvislosti s ďalším možným obehovým krmivom – vajcami s narušenou škrupinou pochádzajúcimi z liahní a baliarní vajec - odporúča FEFAC zmeniť legislatívne nastavenie. Európska legislatíva totiž neumožňuje ich použitie na výživu HZ, ale nariaďuje ich konfiškáciu. Pritom by ich bolo možné spracovať po predchádzajúcom sušení.
Ďalším obehovým krmivom je glycerín, ktorý sa využíva v chove dojníc. Hydrolizovaná perová múčka bola kedysi bežne využívaná ako zdroj živín pre HZ. V súčasnosti je jej používanie na kŕmne účely zakázané. Existujú však snahy o jej navrátenie do rodiny legálnych kŕmnych surovín. Medzi obehové krmivá je možné zaradiť aj výlisky z lisovania jabĺk (len ako zdroj vlákniny), zvyšky sladu, zvyšky múky, ovsené šupky. Zmienka o tom, že do tejto kategórie patrí aj múčka kopra prinútila Ondřeja Šťastníka k tomu, aby zistil o čo vlastne ide: Ide o pomletú vysušenú dužinu kokosových orechov, ktorá obsahuje v čerstvom stave až 67 % tuku a 8,9 % bielkovín. Je možné ju použiť na kŕmenie HD. Nedávno sa Ondřej Šťastník dostal k vedeckej práci, ktorá skúmala možnosti použitia varených a smažených zemiakov vo výžive dojníc.
Hmyzia múčka aj pre výživu zvierat
V poslednom čase sa čoraz viac hovorí o používaní hmyzej bielkoviny v ľudskej výžive. Odhliadnuc od etického rozmeru jej používania je potrebné zdôrazniť, že limitujúcim faktorom jej použitia na kŕmenie HZ je jej vysoká cena. Druhou otázkou je relevatnosť údajov, ktoré prezentujú hmyziu bielkovinu ako alternatívu k sójovej bielkovine. Aj práce Ondřeja Šťastníka a jeho kolegov hovoria o tom, že optimistické pohľady na hmyziu bielkovinu ako zdroj živín pre HZ sú možno prehnané. Preto je skôr potrebné považovať túto kŕmnu surovinu za doplnkovú. Skôr sa treba zamerať na výživu vykrmovaného hmyzu - podľa neho je neetické kŕmiť hmyz sójovým extrahovaným šrotom a ním potom hospodárske zvieratá. Určite je etickejšie a hospodárnejšie kŕmiť hmyz napr. neskonzumovanými potravinami z reštaurácií, resp. inými „odpadovými“ surovinami. Samozrejme, za presne definovaných podmienok. Existujúca prax kŕmenia hmyzu totiž vychádza z jeho definície ako hospodárskeho zvieraťa. FEFAC okrem toho odporúča zadefinovať aj ďalšie kŕmne suroviny, ktoré by mohli byť použité na kŕmenie hmyzu. Ide napr. o zmätkové potraviny, na bitúnkoch konfiškované mäso neznámeho pôvodu, ryby či varené „naťuknuté“ vajcia.
Hudba budúcnosti
Potenciál využitia rias spočíva v ich schopnosťou premeniť obsah odpadových vôd na biomasu. Úvaha o vyššej miere využitia biomasy z rias vychádza aj z faktu, že riasy nepotrebujú na produkciu spomínanej biomasy žiadnu pôdu. Jedinou dodatočnou položkou na produkciu krmív z rias sú náklady na sušenie, ktoré zabezpečuje stabilitu takéhoto druhu kŕmnej suroviny.
V minerálnej HZ sa využívajú aj fosfáty. Snahou EÚ, resp. FEFACu je nájsť nejakú alternatívu k ich zdrojom, a to nielen z dôvodu ich zdraženia po začatí vojnového konfliktu na Ukrajine, ale aj pre udržateľnosť ich produkcie. Uvažuje sa regenerácii fosforu spaľovaním čistiarenských kalov. S tým je spojená aj otázka zmeny predmetnej legislatívy.
Eventuálnym zdrojom živín pre HZ by mohli byť v budúcnosti aj bielkoviny z jednobunkových organizmov. V súčasnosti sa identifikujú najvhodnejšie substráty, na ktorých by mohli rásť kvasinky, resp. baktérie. Do pokusov boli zaradené nielen plyny (CH4, CO, CO2), ale aj „klasika“ v podobe maštaľného hnoja či šupky z mandlí.
Spracoval Marián Dukes, AGROBIZNIS
