Piaty zo série článkov z odbornej konferencie nitrianskej SPU je zameraný na možnosti využitia smart technológií v chove hovädzieho dobytka. Prednášku s touto problematikou prezentovala pracovníčka SPU v Nitre Ing. Mária Mičiaková, PhD.
Využívanie smart technológií v živočíšnej výrobe je nielen otázkou modernizácie, ale v mnohých prípadoch aj otázkou nevyhnutnosti, najmä preto, že toto odvetvie poľnohospodárstva dlhodobo zápasí s nedostatkom pracovných síl takmer na všetkých pracovných pozíciách. Hoci je podľa Márie Mičiakovej možné súhlasiť s pohľadom skeptikov, že smart technológie narúšajú priamy kontakt človeka so zvieratami, smart technológie treba vnímať v prvom rade ako prostriedky, ktoré uľahčujú a zefektívňujú ľudskú prácu, a tým zvyšujú konkurencieschopnosť chovateľov. Smart technológie sú vari najviac využívané práve v chove HD.
V prvom rade sú cenným zdrojom informácií o celom výrobnom procese od množstva nadojeného mlieka, cez záznamy o zdravotnom stave zvierat, príčinách ich brakovania zo stáda, ale aj o kŕmení (celkovo i v jednotlivých skupinách) alebo reprodukcii. V neposlednom rade ide aj o dobrú pomôcku, ktorá chovateľom pripomienkuje mnoho úloh, ktoré je potrebné splniť napr. v súvislosti s reprodukciou alebo vakcináciou stáda. Nezanedbateľným prínosom smart technológií je fakt, že chovateľovi šetria financie. Pozitívnym trendom je tiež schopnosť komunikácie a prepojenia smart technológie od konkurenčných firiem.
Mária Mičiaková smart technológie rozdelila na 4 skupiny:
1. Monitorovanie zdravie a aktivity zvierat,
2. Automatizované systémy,
3. Technológie pre zlepšenie produkcie a welfare zvierat,
4. Pokročilé technológie a nové trendy.
Monitorovanie zdravia a aktivity zvierat
Tieto technológie sú v súčasnosti na farmách využívané najviac. Aj táto skupina zariadení by sa dala rozdeliť niekoľko podskupín. Prvou z nich sú rozličné senzory monitorujúce pohybovú aktivitu a prežúvanie. Ich najčastejšie využitie smeruje k detekcii ruje dojníc. Potreba využívania týchto senzorov vychádza jednak z faktu, že dôsledkom vysokej mliekovej úžitkovosti sú prejavy ruje menej výrazné. Druhou príčinou je nedostatok pracovníkov pre vyhľadávanie rujných plemenníc. Tieto systémy chovateľovi indikujú nielen jedince v ruji, ale dokážu aj určiť najvhodnejší čas pre ich insemináciu.
Do tejto skupiny senzorov patrí aj kamerové zariadenie monitorujúce pohybovú dojníc. Ak systém vyhodnotí, že správanie dojníc sa od „normy“ odchyľuje na úrovni viac ako 10 %, upozorní na túto skutočnosť chovateľa. Tento systém dokáže odhaliť problémy s paznechtmi oveľa skôr ako samotný chovateľ. To pomáha aj skoršiemu odhaľovaniu problémov so zdravím končatín, čo zvyšuje jej účinnosť a znižuje náklady na ich ošetrenie.
Ďalšia skupina zariadení pomáha chovateľovi s lokalizáciou zvierat na pasienku. Dokážu indikovať zviera, ktoré sa oddelilo od stáda. Táto funkcia umožní napr. identifikovať plemennice, ktoré sa chystajú na telenie. Naopak, ak systém pri takomto zvierati následne identifikuje nedostatok pohybu, môže to značiť, že matka sa drží pri narodenom teľati. To je možné následne vyhľadať a označiť. Ďalšou alternatívou javu, keď sa zvierat podľa monitorovacieho systému nehýbe, je, bohužiaľ, fakt, že bolo odcudzené. Identifikačný obojok zväčša zlodej necháva na mieste, aby sa nedal vystopovať jeho následný pohyb. Ďalší zo systémov sa využíva pri používaní virtuálnych oplôtkov. V prípade, že zviera, ktoré ma na sebe identifikačný obojok tieto hranice prekročí, tento začne vydávať zvuk, ktorý zviera zaženie za hranice vyznačeného územia.
Treťou podskupinou zariadení sú systémy upozorňujúce chovateľa na blížiaci sa pôrod (zaznamenaním zintenzívnenia pohybových aktivít) . Jeden z nich používajú aj na farme dojníc VPP SPU v Oponiciach.
Veľmi progresívnou a zatiaľ nie veľmi používanou je termodiagnostika paznechtov. Využíva termokameru, ktorá sníma teplotné skóre paznechtov pri prechode cez dojáreň, a tiež kameru, ktorá vyhodnocuje pohybové skóre dojníc. Súčasťou systému je softvér, ktorý upozorní chovateľa na možné problémy u sledovaných zvierat.
Kamery sa využívajú aj pri automatizovanom hodnotení kondičného skóre dojníc (kamery často bývajú súčasťou dojacích robotov). Chovatelia využívajú tento systém najčastejšie pri hodnotení kondičného skóre kráv v období státia nasucho ako prevenciu vzniku problémov pri telení, resp. po otelení.
Automatizované systémy
Už viac ako 30 rokov sa vo svete používa automatizované dojenie. Tieto technológie sú dostupné aj na Slovensku, pričom zatiaľ najviac sa využíva dojenie v individuálnych boxoch. K dispozícii sú aj dvojboxové riešenia a v dohľadnom čase by mala byť na Slovensku spustená aj robotizovaná dojáreň (pozn. redakcie). Výhodou týchto technológií je okrem automatizácie dojenia aj automatizácia napr. dezinfekcie paznechtov. Dojacie automaty majú rozličné spôsoby ako sa vysporiadať s neštandardnými vemenami dojníc (kamera, ručné nastavenie systému, atď.).
Ďalšou možnosťou je automatizácia procesu kŕmenia zvierat. K dispozícii sú stacionárne, resp. mobilné kŕmne systémy, pričom v niektorých z nich je integrovaná aj funkcia prihŕňača krmiva a niektoré z nich dokážu aj kontrolovať mieru príjmu krmiva krmiva na kŕmnych stoloch. Súčasťou týchto systémov sú aj zásobníky na jednotlivé kŕmne komponenty používanej kŕmnej zmesi (akési medzisklady).
Automatizované systémy kŕmenia teliat umožňujú eliminovať rozhodujúce nedostatky spojené s výkonom tejto pracovnej operácie ľuďmi (správna teplota, čas a frekvencia kŕmenia, napájanie z hladiny, a pod.). Presná identifikácia jednotlivých teliat umožňuje nastaviť množstvo mliečneho nápoja podľa fázy rastu teľaťa. Prevenciou možných tráviacich problémov je aj fakt, že napájacie automaty zväčša zarábajú na jedno napojenie menšie dávky mlieka. Pre staršie teľatá je určený systém, ktorý sleduje koľko zožralo konkrétne teľa pevného krmiva, čím umožňuje lepšie manažovanie jeho rastu.
Automatizácia zasiahla aj proces odpratávania exkrementov z maštalí. Vo svete sa používa niekoľko systémov, Mária Mičiaková predstavila dva prístupy k technickému riešeniu tejto pracovnej operácie. Prvým je zhŕňanie exkrementov cez rošty do podroštového priestoru a druhým je systém akéhosi vysávača exkrementov, ktorý po naplnení zásobníka odvezie svoj „náklad“ do zberného kanála. Chod týchto systémov je veľmi tichý, takže nevyrušujú zvieratá. Mieru vyrušovania zvierat je možné znížiť nastavením času ich práce na dobu, keď sú zvieratá mimo maštale.
Technológie pre zlepšenie produkcie a welfare
Mária Mičiaková sa spomedzi týchto technológií sústredila na softvérové nástroje na analýzu dát. Pokiaľ je tento softvér adekvátne „kŕmený“ potrebnými údajmi, dokáže chovateľovi poskytnúť v reálnom čase všetky relevantné informácie o skutočnom stave jeho farmy (napr. presné príčiny brakovania dojníc).
Na zahraničných bitúnkoch (Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Írsko, Kanada, Brazília, atď.) sa presadzujú aj smart systémy na hodnotenie jatočného tela hovädzieho dobytka. Tie zrýchľujú a objektivizujú celý proces a farmár môže byť spokojnejší so zatriedením svojich jatočných zvierat. Pracujú na princípe snímania jatočného tela kamerou a následnom posúdení softvérom, ktorý ho zaradí do príslušnej triedy.
Pokročilé technológie a nové trendy
Najznámejšími zariadeniami z tejto skupiny sú bezpilotné lietadlá, známejšie ako drony. Tie nachádzajú svoje využitie aj živočíšnej výrobe. Jednou z možností je identifikácia počtu zvierat na pastve. Pomocou dronov je možné sledovať aj zdravotný stav zvierat, zisťovania stavu pasienkov, resp. ich oplotenia. Umožňujú sledovať aj vodné toky, resp. vodné zdroje na pasienkoch.
Mária Mičiaková radí, že pri používaní týchto technológií by mali byť farmári opatrní. Niektoré drony na sledovanie počtu zvierat na pastve vykazujú chybovosť 10-15 %. Za zvieratá totiž zvyknú považovať aj rozličné „neživé“ objekty, resp. majú problém s identifikáciou jedincov stojacich (ležiacich) v neprirodzenej polohe a tiež majú problém odlíšiť dve pri sebe stojace (ležiace) zvieratá. Na druhej strane treba povedať, že vo väčšine prípadov sú tieto systémy spoľahlivejšie ako nedbalý pracovník.
Spracoval M. Dukes, AGROBIZNIS
