Bavorskí farmári majú ešte viac ako 10 rokov výnimku na používanie ustajnenia s priväzovaním v chove dojníc. Už teraz však robia všetko preto, aby nemuseli robiť veci na poslednú chvíľu. Moderné technológie im totiž umožňujú efektívnejšie fungovanie v podmienkach rodinných hospodárstiev, ktoré je základom pre zachovanie „biznisu“ aj pre budúce generácie.
Súčasťou noviniek, ktoré sa Josef rozhodol zaviesť do svojho hospodárenia, bol prechod na výkrm nakupovaných jalovíc. Najprv im však musel postaviť novú maštaľ, keďže dovtedy sa rodina venovala len chovu dojníc v pôvodnej maštali s priväzovaním. Jej kapacita sa síce postupne zväčšovala (až na 50 dojníc), prácnosť tohto typu ustajnenia a najmä jeho hroziaci zákaz nedávali veľa šancí na ďalšie napredovanie, preto pán Pfeiffer vlani v apríli spustil spomínanú maštaľ. Jej konštrukcia a technologické prvky mu umožňujú odbúrať väčšiu časť namáhavej práce spojenej so starostlivosťou o 130 jedincov. Navyše, technologické riešenie podláh mu umožnilo eliminovať na minimum emisie skleníkových plynov vznikajúce pri podstielkovom chove HD. Maštaľ už dnes spĺňa budúce podmienky pre vyšší štandard welfare v tejto kategórii dobytka (čiastočne otvorená maštaľ, takmer 4 m2 na ustajnené zviera, nastielanie slamou či príprava na inštaláciu mimomaštaľných výbehov v prípade prechodu na bio hospodárenie).
Poďme na to od podlahy
Kotercová maštaľ s 8 boxmi (2 x 4 v každej polovici objektu) rozličnej veľkosti „nadizajnovanými“ pre ustajnenie 15 výkrmových jedincov. Dispozícia kotercov je navrhnutá tak, aby zvieratá samy zošliapavali podstielku smerom do stredu maštale, kde sa pred centrálnym kŕmnym stolom nachádza kŕmno-hnojná chodba s automatickou vyhŕňacou lopatou. Sklon podlahy v tejto časti je 3, resp. 5 % (pri starších, resp. mladších menších jedincoch). Podlaha kŕmno-hnojnej chodby je navrhnutá tak, aby dochádzalo k oddeľovaniu tekutej a pevnej zložky exkrementov. Jej sklon smerom k stredovému žliabku na odtok hnojovky je 3 %. Takto sa eliminuje tvorba amoniaku, čím sa znižujú jeho emisie. Tuhá zložka hnoja končí v zmluvnej bioplynovej stanici.
Okrem automatizácie procesu vyhŕňania maštaľného hnoja je v tomto objekte automatizované aj nastielanie kotercov STROHMATIC CLASSIC. Systém umožňuje rozdružovanie balíkov slamy na dĺžku rezanky 2-4 cm a oddelenie a odsatie prachovej zložky vzniknutej pri tomto procese. Systém distribuuje narezanú slamu do maštale pomocou reťazovo-terčíkového dopravníka plastovým potrubím.Rozdelenie podstielky do jednotlivých sekcií sa uskutočňuje pomocou otvorov v potrubí, ktorými je možné nastaviť množstvo vypadávanej slamy a v prípade potreby ich celkom uzavrieť, aby nedošlo k podstielaniu neobsadených kotercov. Takto to bolo aj v prípade maštale pána Pfeiffera, keďže maštaľ ešte nebola plne obsadená (využitých bolo len 100 zo 130 miest).
Podľa slov pána Pfeiffera sa očakávania, s ktorými kupoval systém STROHMATIC, naplnili. Jeho úlohou je len raz za 2 dni naplniť zásobník rozdružovača slamou a zvyšnú časť práce vykoná samotné zariadenie. K jeho povinnostiam patrí aj vyprázdňovanie zásobníka na zachytený prach z rezania slamy jedenkrát týždenne. Úspora slamy v porovnaní s klasickou technológiou nastielania nerezanou slamou je minimálne jedna tretina (3 000-4 000 € ročne). Posledne menovaný fakt je dôležitý aj preto, že pán Pfeiffer nakupuje celý objem používanej slamy.
Celý text nájdete vo štvrtom tohtoročnom vydaní Slovenského CHOVu na s.28-30.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Marián Dukes, Slovenský CHOV (Snímky: autor)
