Na väčších farmách s prasnicami sa vírus chrípky často uchytí a preskakuje tam a späť medzi vekovými skupinami ako ping-pong. Dôležité je prerušenie reťazca infekcie.
„Potrebujeme sa súrne porozprávať. Pomerne veľa prasiatok z poslednej várky, čo som od vás dostal, strašne smrká a nechce jesť,“ sťažoval sa vlani na jeseň chovateľ u dovozcu prasiatok. 40-ročný farmár prevádzkuje farmu pre prasiatka neďaleko Osnabrücku s 320 prasnicami a vlastným odchovom. Všetky prasiatka predáva trom stálym chovateľom, s ktorými už roky spolupracuje.
Nebol to prvý náznak toho, že v chovoch číha zdravotný problém. Dva dni predtým musel farmár ráno z ohrady vybrať uhynutú prasničku. Okamžite kontaktoval svojho veterinára.
Smrkajúce prasiatka
„Avšak ešte predtým, ako boli k dispozícii výsledky pitvy, týždeň po odstavení, niektoré prasiatka zrazu začali smrkať a kašľať ," spomína farmár. Len o 2 dni neskôr viacero trpelo hnisavým výtokom z nosa a odmietali jesť. Veterinár okamžite ošetril postihnuté prasiatka antibiotikami a protizápalovým liekom.
V ten istý deň prišli pitevné nálezy uhynutej prasničky. Zviera uhynulo na akútny zápal pľúc. Laboratórne testy odhalili chrípkovú infekciu s extrémne vysokou vírusovou záťažou.
Ale ako je to možné? Zakúpené prasničky dostali základnú imunizáciu proti chrípke. A staré prasnice boli tiež očkované proti chrípke každé 4 mesiace „Respiporc FLU 3“ ako súčasť rutinnej vakcinácie stáda (parvovírus, erysipel, leptospiróza a PRRS).
Prenikol do chovu nový typ chrípkového vírusu, proti ktorému už predtým používaná vakcína nebola účinná? Alebo boli niekde medzery v očkovaní?
Na detekciu vírusu chrípky bolo príliš neskoro, pretože sekundárne bakteriálne patogény sa už pripojili k vírusovej infekcii. „Vírusy chrípky je možné zistiť iba výterom z nosa počas prvých 48 hodín po infekcii," konštatoval veterinár.
Preto chovateľ a veterinár čakali na ďalšiu pôrodnú skupinu. Keď niektoré prasiatka v tejto skupine začali krátko po odstavení smrkať, veterinár im zmeral telesnú teplotu. Niektoré mali vysoké horúčky až 40 °C.
Vzorka akútne chorých zvierat
„Veľmi zvýšená telesná teplota znamená, že zvieratá sú momentálne v akútnej fáze infekcie, v ktorej vylučujú viac patogénov. Na zistenie chrípky by sa preto vždy mali odoberať vzorky akútne chorým, horúčkovitým zvieratám,“ vysvetľuje veterinár. Vzhľadom na dynamiku patogénov v populácii by sa však mali odoberať vzorky aj z normálnych zvierat z iných vekových skupín.
Náš chovateľ má dve chovné maštale. Prasiatka idú do prvej maštale hneď po odstavení. Asi po 3 týždňoch sú premiestnené do odchovne II. S cieľom získať prehľad o tom, ktoré typy vírusu chrípky spôsobujú v stáde problémy, veterinárny lekár odobral vzorky výteru z nosa piatim prasiatkam v maštali alebo podľa vekovej skupiny.
„V ideálnom prípade by sme odobrali vzorky aj z piatich prasiatok v pôrodnici. Keďže všetky prasiatka už boli odstavené, nebolo tu čo odoberať,“ hovorí veterinár.
Keďže vírusy chrípky sú životaschopné alebo detegovateľné len obmedzený čas, veterinár zabalil výtery do špeciálnych skúmaviek (médium Virokult) a spolu s chladnou podložkou ich poslal do vyšetrovacieho laboratória. Medzitým však existujú aj špeciálne súpravy sond (DNA/RNA Shield) na detekciu chrípky, ktoré patogén lepšie stabilizujú, a preto sa už nemusia chladiť.
PCR test (polymerázová reťazová reakcia) ukázal, že klinicky nápadné prasiatka, ktoré boli práve odstavené z odchovne I, boli jednoznačne infikované chrípkovým kmeňom H1avN1. A to aj napriek tomu, že prasnice sú proti tomuto typu vírusu pravidelne očkované a svoje prasiatka chránia mledzivom.
Naproti tomu test na chrípku bol negatívny pri prasiatkach z odchovne II, ktoré v žiadnom prípade nepreukázali žiadne akútne respiračné problémy.
Prenášanie vírusu
„Problém pozorujeme častejšie najmä v chovoch s viacerými vekovými skupinami, pretože ochrana, ktorú poskytujú materské protilátky, trvá asi len 5 týždňov,“ hovorí veterinár. Neočkované chovné prasiatka, ošípané vo výkrme alebo prasničky často predstavujú rezervoár patogénov. Výsledkom je, že vírus chrípky neustále preskakuje chovom ako ping-pong a infikuje zvieratá, ktoré predtým nemali žiadny kontakt s vírusom. To tiež vysvetľuje náhly úhyn prasničky. Očkovanie zjavne neponúkalo dostatočnú ochranu počas integračnej fázy a vakcinácia stáda prasníc sa tiež zdala neúplná.
Aby sa všetky prasnice dostali na jednotnú úroveň očkovania proti chrípke, celá populácia prasníc bola znova zaočkovaná základnou imunizáciou. To znamená, že všetky prasnice boli očkované 2-krát v intervale 3 týždňov. Potom sa každé 4 mesiace vykonáva očkovanie proti chrípke.
Očkovanie sa vykonáva vakcináciou Respiporc FLU3, pretože vakcína ponúka dobrú ochranu proti typu vírusu H1avN1. „Ak by sa v laboratóriu zistil iný typ vírusu, ktorý komerčná vakcína nepokrýva a pre ktorý neponúka dostatočnú krížovú ochranu, objednali by sme vakcínu špecifickú pre chov,“ vysvetľuje veterinár.
Opätovne bola upravená aj integračná vakcinácia prasničiek. Ihneď po príchode a potom po 3 týždňoch boli všetky prasničky odvtedy zaočkované základnou imunizáciou. Po konzultácii s chovateľmi sa prasiatka očkujú aj proti chrípke na farme - aspoň dočasne, kým sa stádo prasníc opäť nestabilizuje. Všetky prasiatka sú základne imunizované, takže pri odstave sú plne zaočkované.
Očkovanie bolo účinné - všetky skupiny odstavených prasiatok odvtedy nevykazovali žiadne klinické príznaky a pozitívna bola aj spätná väzba od producentov prasiatok.
Prelomiť reťazce infekcie
„Samotné očkovanie však nemôže kontrolovať chrípku, pretože môže len zmierniť klinické príznaky, znížiť vírusovú záťaž v pľúcach a znížiť vylučovanie vírusu. Nemôže zabrániť infekcii. Preto sa musíte súčasne pokúsiť prerušiť reťazec infekcie vhodnými opatreniami manažmentu,“ hovorí veterinár.
Môžu sa využiť rôzne pravidlá, ako napr. v pôrodnom koterci a v odchovnom koterci I a II sa používajú samostatné, farebne odlíšené nádoby na prenášanie, lopaty a metly. Okrem toho sa v 3 oddeleniach používajú rôzne čižmy a overaly. Po každom vrhu by sa mali meniť a dezinfikovať aj injekčné ihly a kastračné čepele.
Pri premiestňovaní prasiatok treba zvážiť presuny. „Samozrejme, že musíte posunúť jedno alebo druhé prasiatko, ak napr. prasnica trpí nedostatkom mlieka alebo je podstielka príliš veľká. Mali by ste sa však vyhnúť zmiešaniu všetkých prasiatok, aby ste nakoniec získali homogénne dávky,“ radí veterinár. Pretože pri každom pohybe sa môžu preniesť aj mikróby.
Z topagrar.com preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
