Tento článok obsahuje niekoľko filozoficko-genetických úvah a niečo málo z histórie. Predstavuje niektoré mäsové plemená a kto ho dočíta do konca, môže sa zoznámiť s mojou víziou na „ideálny“ model kríženia.
Mäsové plemená vznikli regionálne podľa miestnych podmienok - mäsové plemeno si vyberáme podľa toho, aké podmienky pre chov máme. A to podmienky prírodné, tak aj chovateľské. Mäsové plemená sa od seba výrazne odlišujú podľa toho, kde vznikli a aké požiadavky boli od nich vyžadované či v minulosti, alebo v súčasnosti. A práve preto táto variabilita vyzýva ku kríženiu mäsových plemien medzi sebou.
Kde v Európe sa mäsové plemená medzi sebou krížia a kde to nie je tak zaujímavé pre chovateľov? Všeobecne platí, tam kde plemená vznikli, sa kríženie príliš „nenosí“. Platí to najmä pre Francúzsko a populáciu mäsového simentála v Nemecku. Asi ide čiastočne o historickú záležitosť – plemená vo svojej oblasti majú spotrebiteľskú tradíciu a sú súčasťou kultúry danej oblasti. Navyše sú v danom regióne chované stáročia a sú miestnym podmienkam dokonale prispôsobené.
Iná situácia nastáva tam, kde mäsové plemená nemajú dlhú tradíciu, ako sú napríklad Česká republika a Slovensko. Významným faktorom je určite ekonomická náročnosť založenia čistokrvnej populácie matiek a neexistencia tradície. V praxi to potom znamená, že v ČR je z 224 000 kráv bez trhovej produkcie mlieka (BTPM) len 21 000 čistokrvných. Na Slovensku je podobný percentuálny pomer, pri 70 000 matkách v systéme BTPM je čistokrvných 4 800. Logicky zhruba 94 % je v nejakom systéme kríženia. Celý systém sa v ČR dynamicky vyvíjal približne už od roku 1990, keď sa do mäsového programu začali hromadne prevádzať zvieratá z dojného systému. Boli to ťažké začiatky s matkami mliekových a kombinovaných plemien, ktoré boli sprevádzané mnohými chybami, experimentmi a často i veľkými stratami. Našťastie sa dnes už situácia stabilizovala a kríženie má vo svete svoj systém a poriadok. Občas sa stretávam s experimentmi, ktoré sú viac alebo menej úspešné, o tom sa však dočítate nižšie pri jednotlivých plemenách.
Otázkou je, čo chovateľ, výkrmca, a v konečnej fáze spotrebiteľ krížením získa alebo môže získať? A o tomto je tento článok. Budeme sa sústreďovať na genetické a chovateľské aspekty, ako najlepšie krížiť, ktoré plemená k tomu použiť a aké sú možnosti ich kombinácie. Dopredu si povedzme, že kríženie nie je o produkcii špeciálneho značkového mäsa, kríženie je o produkcii vysoko kvalitného štandardného hovädzieho mäsa pre širokú verejnosť. Čo, samozrejme, nevylučuje možnosť ho predávať ako mäso značkové, ale nebude to plemenná špecialita.
Teraz môžeme povedať, že podstatou úspešného kríženia nie je heterózny efekt (efekt, keď potomstvo je lepšie v úžitkovosti ako jeho rodičia), pretože to tak, bohužiaľ, nie vždy býva. Pravdou naopak je, že kríženie zvyšuje variabilitu populácie, a to je limit, na ktorý musíme neustále myslieť. Avšak cielená kombinácia plemien vedie k využitiu heterózneho efektu, z čoho vyplýva, že „nemôžeme krížiť všetko so všetkým“. A tiež musíme myslieť na to, že iné ciele má chovateľ, výkrmca (pokiaľ nejde o tú istú osobu), iné bitúnok a spotrebiteľ. Treba mať všetky tieto faktory na pamäti a nimi sa riadiť. A čo kto vlastne chce, alebo mal by chcieť:
- chovateľ chce určite bezproblémové dlhoveké kravy, s dobrou reprodukciou a vysokou produkciou potomstva a za ich odstavené teľatá utŕžiť čo najviac finančných prostriedkov;
- výkrmca chce nakúpiť kvalitný a zdravý zástav za primeranú cenu;
- bitúnky chcú lacno nakúpiť dobre osvalené zvieratá s hmotnosťou zodpovedajúcou ich veku;
- spotrebiteľ chce lacné a kvalitné mäso.
A je na chovateľovi, aby v spolupráci so šľachtiteľom (ak ho má) naplnil vyššie uvedené a často ekonomicky protichodné požiadavky. Pretože on stojí na začiatku reťazca a všetci sú odkázaní na jeho rozhodnutia a jeho prácu.
Chovateľ sa musí spoľahnúť na znalosť svojich chovateľských podmienok a možnosti svojho manažmentu, na znalosť plemien (ich prednosti a nevýhody) a na základné znalosti o tom, ako funguje genetika úžitkových vlastností mäsových plemien (odborníci odpustia veľké zjednodušenie). Aby všetko fungovalo, musíme nakombinovať správne materské plemená (ich vlastnosti) s plemenami otcovskými (ich vlastnosťami). Najlepšie si všetko ukážeme na jednotlivých plemenách. A ako som už naznačil, začneme plemenami materskými. Predstavovať plemená, ich fylogenetický vývoj, všetky prednosti a nedostatky presahuje rámec tohto článku, preto budeme hovoriť len o vlastnostiach dôležitých pre kríženie.
Ing. Ivan Nemčovský1
Ing. Pavel Káčer2
1Zväz chovateľov mäsového dobytka na Slovensku - družstvo, Ivanka pri Nitre
2 Jihočeský chovatel, a.s., České Budějovice, ČR
Snímky: archív ZCHMD
Celý text nájdete v prvom tohtoročnom vydaní Slovenského CHOVu na s.22-24.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
