Od subtrópov po vresovisko. Pri hľadaní sľubných perspektív pestovateľ špargle Steffen Meyer na svojej pôde rád experimentuje. Najnovší projekt je pestovanie arašidov.
Aby bolo jasné hneď na začiatku, botanicky povedané, arašidy vôbec nie sú oriešky, ale strukovina. Pri pestovaní, spracovaní a predovšetkým marketingu sa však už ukazuje ako ťažko rozlúsknuteľný oriešok.
Farmár Steffen Meyer z Böhme v Dolnom Sasku sa rozhodol vyskúšať pestovanie arašidov vo vresovisku. Jeho cieľ: byť prvý, kto otvorí túto sľubnú tému a objaví sa ako inovatívna spoločnosť.
Na ploche 200 m2 vyškolený záhradník tento rok pestoval a zbieral arašidy. Inými slovami, potreboval len malý kúsok experimentálnej pôdy pre farmu, ktorá normálne pestuje špargľu a iné špeciálne plodiny na približne 60 hektároch vo svojej hlavnej činnosti, obrába 80 hektárov lesa a prenajíma 200 hektárov ornej pôdy.
Kultivačné experimenty podľa 30-ročného muža fungujú takto: najprv skúste v malom meradle, odpovedzte si na najdôležitejšie otázky a potom budúci rok uvidíte, či a ako pokračovať. "Už sme vypestovali sladké zemiaky, melóny a chren," hovorí zaneprázdnený podnikateľ. "Vždy musíte mať v zásobe niečo, čo by mohlo byť ďalšie a ešte zaujímavejšie."
Ťažko dostupné semená
Experiment s arašidmi je stále ďaleko od rozsiahleho pestovania. Ešte predtým, ako sa strukovina, ktorá je v skutočnosti pôvodom zo subtrópov, začala pestovať, objavil sa prvý problém: obstarávanie semien. "Už pred koronou som sa snažil získať mladé rastliny," spomína Steffen Meyer, „ale uviazli niekde v chaose dodávateľského reťazca a nikdy neprišli."
Začiatkom roka dostal Meyer hŕstku semien od predajcu so sídlom v Severnom Porýní-Vestfálsku. Farmár mal väčšiu šancu získať semená z Ugandy vo východnej Afrike, ktoré sa mu podarilo získať od známeho. "Vegetačné obdobie v tejto krajine však na priamy výsev nestačí. Takže sme museli rastliny predpestovať."
Vykonala to skupina študentov poľnohospodárstva v skleníku Univerzity aplikovaných vied v Osnabrücku. Tím Lena Marie Meyer, Mareike Borkowski, Thies Peter Tramsen a Rene Waden sprevádza arašidový experiment v rámci praktického projektu pod vedením prof. Dr. Dietera Trautza.
Sprievodné prostriedky: vykonávanie hodnotení, hodnotenie výnosov alebo porovnávanie kvality osiva a metód pestovania (na úrovni terénu vs. vo vyvýšenej hriadke). Okrem toho sú študenti poľnohospodárstva v kontakte s Bavorským štátnym výskumným centrom pre poľnohospodárstvo (LfL), kde získavajú aj skúsenosti s pestovaním arašidov.
Pestovanie: zavlažovanie, hnojenie, ochrana plodín
Koncom marca boli semená zasiate do skleníka pri teplote 20 až 23 °C. Po 5-týždňovej fáze klíčenia vo vlhkom a teplom prostredí sadenice potom rástli v chladnej miestnosti, kde teplota nikdy neklesla pod 8 °C. Začiatkom mája sa mladé rastliny presunuli von k farmárovi Steffenovi Meyerovi. Tam arašidy čakali na typickú piesočnatú vresoviskovú pôdu s približne 17 až 18 pôdnymi bodmi. "Do zeme sme zasadili asi 800 semien," hovorí René Waden. "Mali sme 12% stratu na otvorenom poli."
Na poli Steffena Meyera tím vysadil mladé rastliny v troch radoch vo vyvýšenej hriadke a v rade na úrovni terénu. V obidvoch prípadoch vysadili rastliny do trojuholníkového zhluku vo vzdialenosti 35 cm od seba. "Prvé 3 alebo 4 týždne boli neuveriteľne časovo náročné," spomína farmár Steffen Meyer. "Chceli sme zmierniť nočné znižovanie teplôt a večer sme na arašidy dali nepoužívané špargľové tunely a ráno sme ich opäť odniesli." Či to bolo naozaj potrebné, kultivační priekopníci nevedia. V každom prípade jednoročné rastliny jar prežili.
S výnimkou základného hnojenia organickým hubovým hnojivom sa Meyer dokázal zaobísť bez ďalších hnojív. Pokiaľ ide o ochranu rastlín, tím vykonal výlučne mechanické zásahy napr. proti šalvii, francúzskej kapuste alebo amarantu.
Veľkým problémom arašidov je zavlažovanie. "Ich potreba vody je vysoká," hovorí Steffen Meyer. "Preto všade pracujeme s odkvapkávacími hadicami." Pri pohľade na dokumenty Lena Marie Meyerová dodáva: "Predpokladáme požadovaný ročný úhrn zrážok medzi 500 a 1 200 l/m2."
Zber sa uskutočnil v októbri ručne. Spôsob, akým pomocníci využívajú vidly a svalovú silu na získanie sviežej zelenej arašidovej rastliny zo zeme, pripomína zber úrody zemiakov v záhrade: na jednej strane zapichli vidly a na druhej ťahali rastlinu zo zeme tak, aby neporušili plody. Jedna rastlina mala až 41 orieškov.
Výnosy ešte neboli definitívne vyhodnotené. "Predpokladáme však výnos 0,356 t," hovorí pestovateľ špargle. "Rastliny pestované na univerzite boli schopné najlepšie fungovať vo vyvýšených hriadkach." Lena Marie dodáva: "Pokiaľ viem, priemerné výnosy na LfL v poslednom roku pokusu boli 0,772 až 1,213 t.“
Zber bol určite zábavný aj s mnohými pomocníkmi a bol motiváciou konečne vidieť výsledok experimentu. Napriek tomu sa vynaliezavý mladý poľnohospodár zaoberá otázkou, či by zber nemohol prebiehať aj mechanizovane. 30-ročný muž hovorí: "V minulosti sa vždy hovorilo, že špargľu nemôžete zbierať mechanizovane. Niekto to aj napriek tomu urobil." Meyer stále odkladá tento problém na "druhú testovaciu úroveň". Nápady už existujú. "Už som vyvinul niečo také aj pre sladké zemiaky."
Marketing v gastronómii
Po zbere sa nelúpané oriešky skladujú v kotolni pri teplote okolo 42 °C, aby sa proces čo najviac podobal krajine pôvodu. Tam sa sušia na listoch na poli.
"Myšlienkou je predávať úrodu prevažne nelúpanú do Hamburgu v stravovacom priemysle," prezrádza Steffen Meyer. "Je tam bar, ktorý chce ponúkať regionálne oriešky." Podľa Meyera ich pravidelne podrobuje intenzívnym kontrolám chuti – čo znamená, že často skúša to, čo v jeho sklade pomaly schne. "Medzitým už arašidy chutia ako orechy, na začiatku chutili ako hrášok." Farmár chce asi štvrtinu úrody spracovať aj vo forme oleja a predávať ho hviezdnym kuchárom.
Či už ako pochutina, alebo ako olej, v oboch prípadoch bol marketing premyslený ešte pred vložením semien do zeme. Pestovateľ špargle udržiava dlhoročné kontakty, ktoré mu platia cenu, ktorú si vypýta. "Zatiaľ nie je možné presne povedať, akú cenu môžem získať za tento tovar," hovorí Meyer. Cena organických arašidov v maloobchode je okolo 59 €/kg. "Zameriavame sa na ceny výrazne nad touto hranicou," pokračuje Meyer. "V každom prípade to ani zďaleka nie je v čiernych číslach." Projekt bol veľmi zložitý. Najmä ak spočítate všetok pracovný čas zúčastnených.
Čo bude ďalej?
Ak všetko pôjde podľa plánu, Steffen Meyer si vie predstaviť pestovanie na 1 až 2 hektároch v budúcom roku. Potom v profesionálnejšom rozsahu. V každom prípade toto bol začiatok. Získali sme skúsenosti, rozvinuli sa predajné kanály. "Niekto najprv testuje medzeru na trhu a o dva roky neskôr sa pridávajú ďalší farmári," hovorí Meyer.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímky: Schildmann/LV
