Na farmách vo Švédsku prebiehajú skúšky „recyklovaných“ hnojív.
Na prvý pohľad sa jačmeň rastúci na farme Rolanda Anderssona v Skane v južnom Švédsku ničím nelíši od niektorých z najrozšírenejších plodín, ktoré môžete nájsť kdekoľvek v Írsku. Ale zdanie môže klamať. Hoci sa to vôbec nezdá, „hnojivo“ pre tento konkrétny jačmeň je všetkým, len nie typickým.
Anderssonova farma je súčasťou priekopníckeho projektu, ktorý prebieha ako súčasť švédskeho strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na zníženie závislosti krajiny od syntetických hnojív.
Podobne ako v Írsku, ani vo Švédsku sa chemické hnojivá nevyrábajú a v súlade so svojimi kolegami v Írsku boli švédski farmári spočiatku vystavení rekordne vysokým cenám hnojív, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Švédska vláda, rovnako ako írska vláda, chce znížiť závislosť od chemických hnojív a znížiť emisie z používania hnojív.
Jedným zo spôsobov, ako sa to Švédsko snaží dosiahnuť, je skúmanie zdrojov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, najmä tie, ktoré boli kedysi jednoducho vyhodené ako odpad.
Nové zdroje hnojív
V rámci projektu EÚ Leader – obeh z mesta na poľnohospodársku pôdu – skúma, ako možno vytvoriť nové zdroje hnojív z potravinového odpadu, iného komunálneho odpadu a organickej hmoty.
Spolu s piatimi farmármi v Northwester Scania a piatimi kľúčovými partnermi vrátane NSVA, verejného vodovodu pre túto oblasť, švédske ministerstvo poľnohospodárstva financovalo inovatívny projekt na „vytvorenie kompletného reťazca obnovených živín z mestských oblastí na poľnohospodársku pôdu a zber“. Tieto obnovené živiny sú stavebnými kameňmi toho, čo by mohlo byť ďalšou generáciou udržateľných hnojív vo Švédsku.
Rudolf Tornerhjelm, ktorý vlastní usadlosť Wrams Gunnarstorps na severozápade Skane vo Švédsku, je farmár piatej generácie, ktorý nadšene prijal príležitosť stať sa tým, čo označuje ako „sebestačný s hnojivami“.
Pred šiestimi rokmi spolu s nemeckou energetickou skupinou E.ON Bioerdgas vybudoval rozsiahlu prevádzku na výrobu bioplynu. Prostredníctvom anaeróbnej digescie (AD) závod ročne spracuje 65 000 ton potravinového odpadu z mesta Malmo, hnoja od ošípaných, kuracieho hnoja a iného organického odpadu. Závod vyrába 2,5 milióna litrov paliva, ktoré sa predáva do miestnej plynárenskej siete, ale produkuje aj dostatok biohnojiva na to, aby Tornerhjelm mohol každý rok rozptýliť 20 000 m3 až 25 000 m3 biohnojiva na svojej farme s rozlohou 780 ha.
Ale to, ako sa biohnojivo vyrába, je hlavne vďaka jeho partnerstvu so švédskou spoločnosťou EkoBalans, ktorá sa zaoberá ekologickými technológiami, ktorá sa zameriava najmä na „recykláciu živín“.
Farma Wrams Gunnarstorps
Tornerhjelm: „Verím, že teraz kvôli tomu, čo sa deje vo svete, v súvislosti s vojnou na Ukrajine, je veľmi dôležité byť čo najviac sebestačný. Ale tiež chcem mať udržateľnú alternatívu k syntetickým hnojivám, a preto chcem mať možnosť používať svoje vlastné hnojivo. Strávil som nejaký čas skúmaním, ako by sa to dalo urobiť, a našiel som riešenie s EkoBalans.“
„Minulý rok sme vyvinuli spracovateľský závod, ktorý využíva digestát z našej vlastnej neďalekej bioplynovej stanice na výrobu prírodného biohnojiva, a to radikálne zmenilo náš prístup k tomu, ako hnojíme naše plodiny, čím sa tiež zabraňuje úniku živín do našich vodných systémov. Keďže na našej farme používame precízne poľnohospodárstvo, každé pole sa hnojí len vtedy a tak, ako to potrebuje. Nechceme používať príliš veľa dusíka, a preto naše vlastné hnojivá neobsahujú len fosfáty a dusík a ďalšie živiny z procesu.“
Podľa Nicklasa Froborga, obchodného riaditeľa spoločnosti EkoBalans, sa biodigestát z bioplynovej stanice „upcykluje“ do dvoch veľmi odlišných produktov hnojív. „Na dosiahnutie produktov používame procesy ako odvodňovanie, sušenie a miešanie bioplynového digestátu," povedal.
„Tieto dva produkty sú živnou vodou, ktorú môže Rudolf Tornerhjelm použiť v zavlažovacích systémoch na hnojenie pri siatí a pestovaní plodín, a to je veľmi špecifický obchodný model, pretože táto kvapalina je spracovaná a je bez rezíduí.“
„Vyrábame však aj pelety z obnoviteľných hnojív a tieto pelety môžu poskytnúť to, čo v pôde chýba: fosfor, dusík, organické látky – prinášajú veľa výhod, nedochádza k nadmernému hnojeniu a sú veľmi účinné. Pelety pozostávajú z 50 % regenerovanej organickej hmoty a 50 % regenerovaných minerálnych živín, ako je struvit alebo síran amónny – presnú zmes je možné vo finálnej pelete pripraviť na mieru pre každého farmára.“
„To, čo máme, je klimaticky pozitívny produkt, ktorý možno použiť s existujúcim vybavením farmára a nahradiť umelé hnojivá," dodal Fbororg.
Jedným z piatich farmárov, ktorí v súčasnosti testujú „recyklované“ hnojivo vo forme peliet EkoBalans, je Roland Andersson. Cieľom skúšok je zistiť, ako sa peletizovaný produkt správa v porovnaní s konvenčnými hnojivami a či existuje nejaký viditeľný rozdiel vo výnosoch. Výskumníci zistili, že „peleta poskytuje dobré výnosy oproti fosílnemu referenčnému hnojivu, čo dokazuje, že rastliny majú prístup k živinám vo vnútri pelety počas vegetačného obdobia“.
Podľa manažérov projektu sa konečné vyhodnotenie skúšok uskutoční v decembri tohto roku a „dúfajú v dobrý výsledok“. Všetko je v poriadku, Nicklas Froborg povedal, že ďalším krokom bude uvedenie peliet na hnojivá ako komerčného produktu vo Švédsku.
Snímky: agriland.ie
