Významný nárast spotreby vápenatých materiálov pre poľnohospodárske účely možno badať v povojnovom období, keď od r. 1950 v Československu ich spotreba pravidelne stúpala.
Pre zaujímavosť, jeden z najznámejších zdrojov vysokokalcitického vápenca na Slovensku, lom v Margecanoch, ešte do konca roka 1991 expedoval len v rámci regiónu východného Slovenska pre potreby vápnenia pôd, ročne neuveriteľných 80 000 ton jemne mletého vápenca.
Obmedzenie dotovania však spotrebu významne pribrzdilo, a tá ku koncu 90-tych rokov klesla na menej ako 10 % pôvodných objemov. Nasledovalo obdobie približne 20-ročnej stagnácie, keď pôdy viac-menej čerpali už len zo zásob.
Opätovný záujem o problematiku vápnenia badať približne od roku 2010. Súvisí to predovšetkým s už viditeľným znížením produkčného potenciálu pôd v dôsledku straty dôležitých vlastností.
Trávne porasty
Pasienky sú rastlinným spoločenstvom so zastúpením rôznych druhov tráv, bylín, strukovín. Podobne ako kultúry na ornej pôde majú svoje špecifické nároky na prísun živín a celkovú vitalitu pôdneho prostredia.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že až na pár výnimiek dokážu pastevné trávy zniesť kyslejšiu pôdu lepšie ako niektoré plodiny pestované na ornej pôde. Každopádne však kyslosť pôd aj v prípade trávnych porastov predstavuje nežiadúci jav, ktorý má vplyv na objem produkcie ako aj samotnú nutričnú kvalitu. Pozrime sa teda bližšie na vybrané zdroje okysľovania i dopad na prax.
Zdroje okysľovania pôdy
Okysľovanie pôdy je prirodzený proces, kedy sa v pôde uvoľňujú zo zásoby katióny vápnika (Ca2+) pre potreby neutralizácie kyselín. Zdrojom kyselín (H+) je zrážková voda, dýchanie mikroorganizmov produkujúcich CO2, či neutralizácia kyselín vznikajúcich pri používaní bežných druhov umelých hnojív.
1. Pri ročnom úhrne zrážok cca 600 mm - len samotná neutralizácia kyselín vstupujúcich do pôdy zrážkovou vodou odčerpá z pôdy u trávnych porastov ročne približne 300 kg čistého oxidu vápenatého (CaO). Toto množstvo predstavuje ekvivalent približne 600 kg čistého kalcitického vápenca (95-98 % CaCO3).
Pri ornej pôde je to dokonca až do 500 kg čistého (CaO). U TTP-čiek každých ďalších 100 mm naviac, predstavuje dodatočnú stratu približne 100 kg (CaO).
2. Významnú stratu predstavuje spotreba vápnika pri neutralizácii katiónov vodíka (H+) pochádzajúcich z rozpadu kyseliny uhličitej (H2CO3) – tá vzniká v pôde pri reakcii CO2 s vodou. H2O + CO2 → H2CO3. Samotným zdrojom CO2 sú okrem iného mikroorganizmy, ktoré vylučujú do pôdy CO2 v rámci životných funkcii (dýchania).
Pre zaujímavosť na 1 ha pôdy pripadá približne 25 ton mikroorganizmov, ktoré ročne do pôdy uvoľnia približne 20 ton CO2. Samotná produkcia CO2 je prirodzene ovplyvnená teplotou pôdy a aktivitou pôdneho edafónu. V prípade slabého nasýtenia pôdy vápnikom, je teda toto jedným zo zdrojov okysľovania – úplne prirodzeným.
3. nezanedbateľnými zdrojmi okysľovania sú aj neutralizácia kyselín z procesu nitrifikácie, či samotný odber vápnika (živiny) pestovanou kultúrou. S ohľadom na pôdne pH, patrí medzi najnáročnejšie ďatelina, avšak vo všeobecnosti trávne porasty na intenzívne využívaných plochách odoberú z 1 hektára pri 5-tich koseniach približne 200 kg čistého (CaO).
Ďatelinoviny
V porovnaní s ostatnými trávami, majú ako strukoviny 3-krát vyššiu schopnosť akumulovať vápnik – čím prirodzene extrahujú z pôdy viac zásaditých katiónov.
Na druhej strane s fixáciou vzdušného dusíka a následnou neutralizáciou (H+) v pôde, prichádza niekoľkonásobne vyšší okysľovací účinok v porovnaní s ostatnými trávami. V tomto prípade si pestovanie vyžaduje vápnenie v pravidelných intervaloch, s cieľom hodnoty pH min. 6,0 – ideálne 6,5 a viac. V prípade pôd s hodnotou pH nižšou ako 6,0 je pestovanie výrazne obtiažnejšie.
Súvisí okrem iného aj s potrebou molybdénu (Mo), ktorého prijateľnosť je priamo úmerná vyšším hodnotám pôdneho pH. Na obr. 1 je možné porovnať vplyv samotného vápnenia i jeho načasovania – bez vápnenia, vápnenie na vzídený porast, vápnenie pred založením porastu.
Nedostatok vápnika a zhoršená pôdna štruktúra
Podobne ako pri ornej pôde, je z pohľadu hodnotenia stavu trávnych porastov nevyhnutné pravidelné vzorkovanie pôdy. Tu je vhodné zdôrazniť, že hodnota pH pôdy býva často nepostačujúcim údajom.
Celý článok bol publikovaný v marcovom vydaní AGROMAGAZÍN 3/2023 na stranách 16–17.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Patrik Ciklaminy, Calmit, spol. s r.o.
Porast bez vápnenia / vápnenie na vzídený porast / vápnenie pred založením porastu.
Slabý koreňový systém tráv v dôsledku výraznej kyslosti pôdy (pH 4,0 – 5,0).
Zhoršená (vľavo) a správna štruktúra pôdy s dostatočným množstvom voľného vápnika (Ca2+).
Čas rozkladu a intenzita účinku vápencov v pôde v závislosti od jemnosti ich mletia.
Skoré jarné vápnenie pastevných tráv vlhčeným vápencom pomocou aplikačnej techniky Hufgard®.
