Viete, kde sa nachádza najväčšie trhovisko v Európe? Kto áno, nech ešte chvíľu mlčí, kto nevie, nech si tipne. Priznám sa, ak by som ho prednedávnom nenavštívil osobne, nevedel by som.
Zároveň by do tejto časti Európy nesmeroval ani jeden z mojich tipov. Ten z vás, komu čo i len blyslo mysľou lotyšské hlavné mesto Riga, má môj obdiv a pri najbližšom stretnutí v tamojšom rybom pavilóne ho pozývam na pohár piva.
Intro: Máte svoje kritériá na zhodnotenie reštaurácie? Kvalita jedla, obsluha, cena? Čo tak váš pocit z poslednej dovolenky? Zážitky, labuť z uteráka na posteli, jemnosť piesku na pláži? A aké kritériá by ste si vybrali pri zhodnotení krajiny, ktorú ste navštívili?
Dozaista ich vie byť veľa, ja osobne rád používam nasledovné: čistota verejných toaliet, dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti na diaľniciach (ak sa v krajine nachádzajú), nálada ľudí. Po návšteve Rigy som si uvedomil, že ak sa prepravíte autom na trh, nájdete spomenuté kritériá koncentrované na jedinom mieste, a to v tej najhlbšej prapodstate.
Zhodnotenie kritérií pred trhom: Na diaľnici pred vstupom do Rigy nás predbieha nákladiak. Moja pani šomre, že to už skutočne preháňam a mám láskavo pridať plyn. Zastanem v odstavnom pruhu a ponúkam jej možnosť ujať sa riadenia. Odmieta, ale pochopí. A tak nás (ma)predbiehajú aj naďalej, oveľa intenzívnejšie, ako sa to deje na D1. Toalety: slovenská úroveň, bezplatné. Ľudia: bez úsmevu.
Kde to sme: Pohľad na trh z vyhliadky miestnej Akadémie vied je impozantný. Päť pavilónov, pôvodne určených na výrobu Zeppelinov (vzducholodí), bolo pre potreby trhoviska dokončených v roku 1930. S gráciou, v štýle ART Deco.
Už po otvorení sa trh stal nielen vyhľadávaným predajným miestom, ale aj turistickou atrakciou. Stavba bola považovaná za jednu z najgrandióznejších v Európe. Rozloha 72 300 m2, 3 000 predajných miest. V roku 1938 sa v skladoch pod hangármi dalo v 27 chladiacich boxoch uskladniť 31 ton potravín. V roku 1961 to bolo až 770 ton.
Sovietska okupácia v roku 1940 fungovanie trhu neovplyvnila, následná 3,5-ročná okupácia nacistami však prinútila farmárov zásobovať svojimi produktmi armádu bez možnosti slobodne ich predávať. Od roku 1949 sa trh stáva Centrálnym trhoviskom kolchozu, ktorý ho hodnotí ako najlepší trh v celom Sovietskom zväze. Denne ho navštevovalo 50-70 tisíc zákazníkov. Počas víkendov ich bolo až 100 tisíc. Štatistiky z roku 1961 hovoria o predaji 220 ton hydinového mäsa, 768 tisícov litrov mlieka, približne 7 miliónoch vajec a viac ako 24 000 ton zeleniny a ovocia. Od roku 1988 je trh spoločne so Starým mestom na zozname UNESCO.
Sme vo vnútri: Prechádzame sa v jednotlivých pavilónoch. Prvý sklamal, nakukli sme, uvideli “handry”, nič pre nás. Druhý z pavilónov však zaujal hneď na začiatku. Asi aj preto, že sme nemali raňajky. Rozvoniavajúce pečivo, rôzne druhy jedál, tradičné lotyšské špeciality, kultivovanosť prostredia, možnosť posadiť sa. Sme v gastro pavilóne. Objednávame si kávu, slané pečivo plnené špenátom, jogurt s ovocím.
Spočiatku odmeraná, prísne pôsobiaca pani za pultom, komunikujúca v ruštine, postupne mení svoj výzor, stáva sa milšou. Sadáme si na vysoké stoličky pri jej pulte. Slovensko nepozná, Československo áno. Jej starý otec bol z Čiech. Jedlo, ktoré nám naservírovala, bolo vynikajúce.
Medzitým okolo nás prejde pani upratovačka, čístí už teraz sa lesknúcu podlahu. Ostatné predajné miesta si nachádzajú svojich zákazníkov. Stoličky sú plné, necítime sa však nijako vyrušovaní. Pochopíme, že sme na výnimočnom mieste. Kupujeme suveníry – krovky a presúvame sa do pavilónu, ktorého vôňa ešte pred vstupom jasne prezradí, čo v ňom nájdeme.
Rybí pavilón. Čerstvé ryby z mora i sladkej vody, surové, údené, solené, morské príšery, kaviár... Pôžitok sa dívať a rovnako tak aj nadýchnuť sa. Vojdeme do malej “táckarne”. Pamätníci (zaraďujem sa už medzi nich) si iste spomenú na predajne “Ryba”. Tu je to podobné. Neodoláme a objednáme si malé jednohubky s lososom a ďalšie s drobnými slanými rybkami. Mňam! Ešte kúpa malej krabičky kaviáru (prekvapila nás jeho vysoká cena)a pokračujeme.
Nasleduje pavilón mliečnych výrobkov a po ňom pavilón so zeleninou. Pohľadom na ňu sme sa nasýtili už vonku, stánky predajcov totiž lemujú priľahlý priestor. Do toho kvety, cisterna s muštom, dôchodca spievajúci do mikrofónu a jahody ako nakreslené. Musíme si zopár kúpiť...
Dostávame sa do najväčšieho pavilónu. Je určený farmárom, predáva sa tu mäso. Všade vládne čistota, poriadok, mäso a výrobky z neho sú za presklenými chladiacimi boxmi. Môj syn sa zastavil pri pulte s klobáskami. Zbožňuje ich. Uvažuje, ktorá z nich by bola najlepšia. Predajca mu s úsmevom núka surový bravčový chvost. Poďakujeme, no odmietneme. Vládne tu pohoda. Ak by som býval v Rige, dozaista sem chodím nakupovať.
Krátky záver: Riga na mňa v mnohých ohľadoch pôsobila graciózne. Jej trh možno považovať za monumentálny a svedčí o tom, kde táto krajina v minulosti bola. Čistota, hlava a päta konceptu dnešnej tržnice jasne deklarujú, že hlavné mesto Rigy možno právom považovať aj za hlavné mesto pobaltských štátov. Ocitnúť sa v Rige a nenavštíviť jej centrálne trhovisko by bolo hriechom.
Karol Kováč, niekdajší šéfredaktor Magazínu chovateľa
Snímky: autor.
Na titulne snímke „jednohubky“ v rybom pavilóne.
