Zakladatelia PlanET Biogas GmbH Jörg Meyer zu Strohe a Hendrik Becker vysvetľujú, aký prínos môže priniesť bioplyn k prekonaniu energetickej krízy.
Výrobca zariadení PlanET Biogas z Gescheru vo Vestfálsku (Nemecko) už 24 rokov ponúka riešenia pre farmárov – od malých zariadení na fermentáciu hnojovice na bioplyn až po konvenčné koncepty a veľké biometánové zariadenia. Dvaja zakladatelia spoločnosti, Jörg Meyer zu Strohe a Hendrik Becker, vysvetľujú, prečo vidia odvetvie v súčasnosti opäť na vzostupe a kde podľa nich právne prekážky zbytočne brzdia expanziu trhu.
V súčasnosti možno pozorovať, že mnohí prevádzkovatelia bioplynových staníc sa zaoberajú prívodom plynu. Ako je to u vašej klientely?
Meyer zu Strohe: Mnohí naši zákazníci skutočne zvažujú prechod z výroby energie na výrobu biometánu. Premena sa vyplatí najmä vtedy, ak máte k dispozícii veľa hnojovice, hnoja alebo zvyškov, ako je kukuričná slama. Dosahujú totiž vysoké úspory skleníkových plynov a tomu zodpovedajúce výnosy na trhu kvót s palivami. Stále viac však prejavujú záujem firmy z potravinárskeho priemyslu, ktoré chcú recyklovať organické zvyšky. Uvažujú o vlastnej bioplynovej stanici, aby si sami vyrábali plyn, elektrinu a teplo pre firmu. Taktiež spoločnosti, ako napríklad lakovne, ktoré predtým vyžadovali veľa zemného plynu, tiež hľadajú alternatívy k výrobe tepla.
Čo robia farmy, ktoré nemajú prístup k hnojovici alebo hnoju?
Meyer zu Strohe: Na nejaký čas bol biometán na báze kukurice v priemysle odsudzovaný. Ale cena zemného plynu je v súčasnosti taká vysoká, že plyn z energetických plodín akceptuje aj priemysel. Predovšetkým im ide o to, aby cena zostala kalkulovateľná. Tvrdíme tiež, že pestovanie kukurice nie je „zapečatením“ pôdy. Výrobu môžeme kedykoľvek premeniť na potraviny.
Becker: Niektorí prevádzkovatelia uvažujú aj o zlúčení svojich závodov na strane plynu a vybudovaní spoločného spracovateľského zariadenia. Zvyčajne ide o spojenie až troch systémov, každý s výkonom 500 kW. To je zaujímavé najmä pre systémy, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona o obnoviteľných zdrojoch energie (Erneuerbare-Energien-Gesetz - EEG).
Nemecko chce teraz opäť dovážať viac fosílneho plynu, ale z iných krajín. Nevytvára to novú konkurenciu pre biometán?
Meyer zu Strohe: Toho sa nebojíme. Napríklad skvapalnený zemný plyn (LNG) z Kataru stojí z lode v Rotterdame viac ako 10 ct/kWh. Potom sa musí znovu splyniť, naplniť a distribuovať. Fosílny plyn je čoraz drahší, a tak mu môže konkurovať biometán.
Ceny elektriny v súčasnosti idú „nad hlavu“ a bioplynové stanice môžu generovať vysoké dodatočné príjmy. Nemotivovalo by to prevádzkovateľov elektrární predsa len pokračovať vo výrobe elektriny?
Becker: Áno, určite. Niektorí teraz ďalej investujú do ďalších zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, aby mohli vyrábať ešte flexibilnejšie. Celkovo však musíme povedať, že tí, ktorí tu vidia potenciál, už urobili veci flexibilnejšími. Dôležitú úlohu zohrávajú aj otázky ako súdne nástupníctvo. Tí, ktorí o odchode uvažovali už pred vojnou na Ukrajine, sa teraz inak nerozhodnú.
Meyer zu Strohe: Priami marketéri čoraz častejšie ponúkajú zmluvy o dodávke elektriny vo forme zmlúv o nákupe energie (Power Purchase Agreements - PPA) ako alternatívu k EEG a zaplatia veľmi dobrú cenu napríklad za 75 % objemu elektriny – aj keď ide len o jeden rok. To je pre niektorých operátorov zaujímavejšie ako EEG, pretože môžu zarobiť podstatne viac. Minimálne tí, ktorí sú stále v EEG alebo by sa chceli vrátiť neskôr, by mali zároveň dodržiavať obmedzenia a povinnosti podľa EEG.
Existujú nejaké nové inštalácie?
Meyer zu Strohe: Áno, očakávame nejaké nové projekty, najmä v oblasti biometánu. K tomu sa na mliečnych farmách pridajú aj malé systémy na hnojenie do 150 kW.
Je tiež veľa chovateľov ošípaných, ktorí hľadajú perspektívu. Prečo nestavajú žiadne zariadenia?
Becker: Prasací hnoj je redší a produkuje menej plynu. Čiastočne je to spôsobené systémom chovu - maštale sú vykurované. Hnoj rýchlejšie „odplynuje“. Na mliečnej farme je naopak chladnejšie. Ak existujú aj pevné podlahy so skladacími ohrňovačmi, je to ideálne na výrobu bioplynu. V sektore ošípaných by sa možno mohlo stať zaujímavým, keby niektoré farmy prešli na slamu a mali by tak veľa hnoja na fermentáciu.
Spolkový minister hospodárstva Robert Habeck oznámil, že produkčný strop pre bioplynové stanice by mohol byť v krátkom čase zrušený, aby bolo možné produkovať viac plynu. Posilní to priemysel?
Becker: V zásade je to pre Nemecko a priemysel veľmi pozitívne, mnohé závody by mohli produkovať viac plynu so zvýšeným používaním hnojovice a hnoja bez veľkých štrukturálnych zmien. Ale právne to nie je také jednoduché. Máme nielen maximálny menovitý výkon v EEG, ale aj limity 1,2 alebo 2,3 milióna Nm³ bioplynu ročne v stavebnom zákone. Každý, kto produkuje viac, podlieha buď schváleniu podľa federálneho zákona o kontrole imisií (BImSch), alebo by musel požiadať obec o špeciálnu oblasť. Zima je tu skôr ako príslušné schvaľovacie oznámenia a prevádzka je nezákonná. Pri zvýšení priepustnosti je potrebný aj väčší úložný priestor, napr. dodržať požadovanú deväťmesačnú skladovaciu kapacitu. Aj keď by technicky často stačilo šesť mesiacov, alebo ak by si prevádzkovateľ prenajímal kontajnery v susedstve na krátkodobé zvýšenie produkcie, úrad to v súčasnom právnom rámci ťažko akceptuje.
Takže ak má mať vyhlásenie pána Habecka nejaký účinok, potrebujeme množstvo právnych zmien. Musíte vytvoriť jasný rámec, aby mal prevádzkovateľ istotu, že pri rozširovaní výroby a porušovaní federálnych alebo štátnych predpisov nebude konať nezákonne. Teraz je potrebný rýchly signál a akcia, aby sa stanice mohli pripraviť na zvýšenú prevádzku. Keď firmy a podniky ostanú bez prevádzky alebo obývačka ostane chladná, nikto už nebude rozumieť právnym detailom.
Z topagrar preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: picture alliance/dpa
