Konfederácia spúšťa novú klimatickú stratégiu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Týka sa poľnohospodárstva, ako aj obchodu a spotrebiteľov. Na základe tejto stratégie sa má potravinový systém stať udržateľnejším a má sa posilniť potravinová bezpečnosť. Pre poľnohospodárov by to znamenalo viac rastlinnej a menej živočíšnej výroby.
100 miliónov ročne
Na základe údajov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sa finančné prostriedky potrebné na tieto opatrenia odhadujú na približne 100 miliónov CHF ročne. Táto suma pozostáva z prostriedkov potrebných na nasledujúcich osem opatrení: Podpora technológií, Posilnenie šľachtenia rastlín, Podpora kalkulačiek amoniaku, Podpora humusovej bilancie, Podpora poradenských služieb a ďalšieho vzdelávania, Usmernenia pre projekty zavlažovania, Podpora agrolesníctva, Usmernenia pre rašelinové pôdy.
Financovanie sa má zabezpečiť najmä prostredníctvom stanovenia priorít v rámci existujúcich sektorových rozpočtov. „Príslušné návrhy na financovanie budú predložené v rámci konzultačného procesu, aby politickí činitelia mohli rozhodnúť o príslušných opatreniach s vedomím výsledkov konzultácií," uvádza sa v správe o stratégii. V prípade opatrení, ktoré sa majú realizovať pred rokom 2030, sa plánuje, že budú zahrnuté do konzultačného dokumentu k federálnemu dekrétu o finančných zdrojoch pre poľnohospodárstvo na roky 2026 - 2029.
Osem čiastkových cieľov
Tu treba poznamenať, že niektoré opatrenia pre čiastkové ciele sa už realizujú alebo sa budú realizovať v krátkom čase.
- Spotrebné návyky šetriace zdroje: Podľa stratégie "Udržateľný rozvoj 2030" by sa do roku 2030 mala aspoň tretina obyvateľstva stravovať "udržateľne, zdravo a vyvážene" v súlade s odporúčaniami švajčiarskej potravinovej pyramídy, uvádza sa v správe. Z dlhodobého hľadiska by sa mal podiel obyvateľstva, ktoré sa stravuje podľa švajčiarskych stravovacích odporúčaní, naďalej zvyšovať. „Mala by sa naďalej rešpektovať sloboda výberu spotrebiteľov," uvádza sa ďalej v správe.
- Minimalizovať plytvanie potravinami: Do roku 2030 sa majú v porovnaní s rokom 2017 o polovicu znížiť straty potravín na obyvateľa, ktorým sa dá vyhnúť, a zároveň sa má dosiahnuť čo najväčšie zníženie vplyvu na životné prostredie. Cieľom je do roku 2050 znížiť straty potravín na obyvateľa celkovo o tri štvrtiny.
- Udržateľné obchodné vzťahy: Cezhraničné obchodné vzťahy by mali prispievať k udržateľnému rozvoju poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora doma i v zahraničí. Dovoz potravín by preto mal mať nízku stopu skleníkových plynov a mal by byť obstarávaný z udržateľných a rozmanitých zdrojov a výrobných miest. Mali by sa zohľadniť aj vstupy. Aj v tomto prípade by sa mala "minimalizovať stopa". To sa týka krmív, ktoré konkurujú ľudskej výžive, alebo minerálnych hnojív vyrábaných z fosílnych palív.
- Optimalizujte výrobné portfólio: Ide o poľnohospodársku výrobu. „Na ornej pôde sa pestujú zdravé a udržateľné rastlinné produkty určené predovšetkým na priamu ľudskú spotrebu," uvádza sa v správe. Trávne porasty mimo ornej pôdy sa okrem nevyhnutných strát pri výrobe potravín využívajú ako zdroj krmiva pre hovädzí dobytok a iné hospodárske zvieratá, ktoré spotrebúvajú objemové krmivo, ako aj ošípané a hydinu. Pri chove a výrobe hospodárskych zvierat sa kladie dôraz na dobrý zdravotný stav, vysokú životnosť a vysokú účinnosť krmiva. "Pestované plodiny a chované zvieratá alebo výrobné systémy a riadenie sa prispôsobujú miestnym podmienkam a meniacim sa klimatickým podmienkam, čím sa znižuje environmentálny stres a zvyšuje odolnosť poľnohospodárskych podnikov," dodáva sa v správe.
- Výživa zvierat a rastlín s nízkymi stratami: Hnojivá a krmivá sa používajú efektívne a šetrne a optimálne podporujú rast rastlín a živočíšnu výrobu. V čo najväčšej miere sa predchádza stratám alebo emisiám do životného prostredia.
- Šetrenie vodných zdrojov: V súlade so stratégiou sa výber plodín, odrôd a výrobných systémov, ako aj hustota chovu zvierat zakladá na trvalo využiteľných zásobách vody a zavlažovanie sa vykonáva šetrne a efektívne. „Vďaka tomu je spotreba vody v poľnohospodárstve čo najnižšia," uvádza sa v stratégii.
- Udržiavať úrodnosť pôdy a zvyšovať ukladanie uhlíka: Široké využívanie konzervačného poľnohospodárstva a cielené hospodárenie s humusom by malo zlepšiť schopnosť pôdy ukladať vodu a živiny. Okrem toho sa môže znížiť náchylnosť na eróziu počas silných zrážok a straty úrody počas sucha. Celkovo by mala byť bilancia uhlíka na poľnohospodárskej pôde (úložiská C mínus straty C) pozitívna.
- Zníženie dopytu po energii a posilnenie obnoviteľných zdrojov energie: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo využíva udateľný potenciál na výrobu obnoviteľných energií. Solárna energia sa využíva predovšetkým na existujúcich plochách budov. V súlade s kaskádovým princípom sa biomasa najprv niekoľkokrát použije na materiál a nakoniec na energiu. Celkovo by malo poľnohospodárstvo produkovať viac obnoviteľnej energie, ako spotrebuje v priamej energii.
Zo Schweizerbauer preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
