Spoločná poľnohospodárska politika začína v tomto roku nové programovacie obdobie na roky 2023 – 2027. Bol vypracovaný rozsiahly Strategický plán pokrývajúci všetky oblasti pôdohospodárstva.
V tomto príspevku chceme analyzovať problematiku ekologizácie rastlinnej výroby tak, ako o tom hovorí Špecifický cieľ 6: Prispieť k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti.
Hoci definitívne výšky platieb ešte nie sú známe, blížia sa dôležité termíny a tak je potrebné včas sa pripraviť na zapojenie do týchto schém.
Čo sú hlavné body strategického programu?
Naša agrárna krajina je prázdna, chýbajú v nej prvky zelenej infraštruktúry. Bude potrebná tvorba biokoridorov a ekologickTTj zelene (remízky, vetrolamy, solitéry), ktoré zároveň zabezpečia aj protieróznu ochranu pôdy a zadržiavanie vody v krajine. Zvýšenie biodiverzity sa zabezpečí tiež budovaním neproduktívnych prvkov a delením veľkých pôdnych blokov na menšie. Podporí sa chov ohrozených plemien hospodárskych zvierat.
Celofarmová ekoschéma
Rozdelí veľké parcely na menšie (max 50 ha, v chránených územiach max. 20 ha) na celkovej ploche 477 tisíc hektárov a vytvorí neproduktívne prvky a deliace biopásy v celkovej výmere 17,5 tisíc ha, čo predstavuje 1,3% výmery ornej pôdy na Slovensku. Celofarmová ekoschéma prispeje k zastaveniu poklesu biodiverzity aj prostredníctvom podpory zatrávnenia medziradí v sadoch a vinohradoch. V rámci TTP podporí biodiverzitu prostredníctvom oneskoreného termínu kosenia na 3-15% rozlohy TTP. Alternatívou k odloženému termínu kosenia je pasenie na 10 percentách TTP.
Ekoschémy pozostávajú z nasledujúcich prvkov:
- Zlepšenie štruktúry pôdy na stanovenej výmere
Ide o aplikáciu maštaľného hnoja ako hospodárskeho hnojiva s cieľom zlepšiť pôdne vlastnosti v množstve 20 – 40 t/ha a následné zapracovanie do pôdy, pestovanie medziplodín zo zoznamu a ponechanie biomasy na ploche, alebo zapravenie do pôdy ako zelené hnojivo, aplikácia povoleného alebo certifikovaného kompostu, zapravenie slamy.
- Neproduktívne plochy a prvky nad rámec GAEC 8 (Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky)
Plánuje sa vyčlenenie neproduktívnych plôch a prvkov na ploche ornej pôdy v rozsahu 1 % a v chránených územiach 3 %. Za neproduktívnu plochu sa považuje aj biopás a pôda ležiaca úhorom. Minimálne 10 % neproduktívnych plôch musí byť súvisle osiate zmesami pre opeľovače.
- Maximálna výmera parcely
Jedným z významných nástrojov zachovania biodiverzity budú zmeny vo veľkoplošnom hospodárení, ktoré sa najväčšou mierou podieľa na súčasnej ochudobnenej pestrosti. Prijímateľ podpôr bude povinný obmedziť veľkosť parciel na 50 ha, v chránenom území na 20 ha. Ak je výmera väčšia, bude prijímateľ povinný túto plochu rozdeliť biopásom s minimálnou šírkou 12 metrov tak, aby rozčlenené plochy ornej pôdy nepresahovali maximálnu výmeru. Vyňatie častí pôdy z procesu obrábania vzhľadom na vytváranie predeľujúcich biopásov vegetácie tiež vo všeobecnosti zvýši diverzitu živej zložky pôdy, ktorá je následným zdrojom mikroorganizmov pre vytváranie štruktúry pôdy. Zároveň sa prostredníctvom vytvárania biopásov vegetácie bez chemického ošetrovania prispeje k cieľu znižovania závislosti od chemických látok.
| Biopás je definovaný ako súvislý porast tvorený ďatelinovo-trávnou, trávovito-bylinnou a/alebo bylinnou zmesou. Zmes môže obsahovať najviac 90 % jednej z plodín. Biopás má zaberať minimálne 0,5 % z nerozčlenenej plochy ornej pôdy a bude ho možné zahrnúť do požadovanej výmery neproduktívnych plôch. Tu je možné znova využiť poznatky výskumníkov z VÚŽV Nitra a SPU v Nitre, ktorí vedia nielen navrhnúť miešanky na uvedené plochy, ale sčasti ich aj na požiadanie vyrobiť a dodať. |
Rovnako prospešné môžu byť tzv. úhory. Ide o neproduktívne plochy, ktoré sa nesmú poľnohospodársky využívať a v období od založenia, alebo od 1.4. do 31.7. sa nesmú vykonávať ani žiadne agrotechnické operácie. Po skončení tohto obdobia môžu poľnohospodári pokosiť a zobrať biomasu z plochy. V tomto programovacom období sa už počíta s viacročnými biopásmi, alebo neproduktívnymi plochami. Toto veľmi zjednodušuje situáciu, lebo náklady na agrotechniku a osivá sa pri trojročnej miešanke vlastne stanú tretinové a ekologický efekt vôbec nebude menší, práve naopak. Plocha s biopásmi zostáva naďalej ornou pôdou.
| Biopásy pre rok 2023 je potrebné založiť do 30.4. 2023. Na biopásy sa neuplatňuje výnimka, pokiaľ ide o oziminy založené v r. 2022. Do systému GSAA sa biopásy budú zakresľovať ako samostatné parcely. Cez biopás je vo vegetačnom období povolený nevyhnutný prejazd poľnohospodárskej techniky tak, aby sa minimalizovalo jeho poškodenie. Prijímateľ nemusí dodržať maximálnu výmeru parcely na plochách, kde sú na ornej pôde funkčné závlahy. výnimka z povinnosti zabezpečiť maximálnu výmeru parcely sa vzťahuje na zavlažovanú plochu ornej pôdy. |
Dôraz sa bude klásť na vytváranie biopásov s miešankami, ktoré majú postupne nahrádzať úhorové plochy. V roku 2023 môžu 2/3 neproduktívnych porastov tvoriť úhory, v roku 2024 už len 1/3 a v roku 2025 všetky neproduktívne plochy musia byť osiate ako biopásy. 10 % všetkých neproduktívnych plôch musí byť súvisle osiatych zmesami pre opeľovače. Pre biopásy nie sú na rozdiel od plôch pre opeľovače stanovené bližšie podrobnosti k zmesiam. Zmesi pre biopásy musia spĺňať základné kritériá: ďatelinoviny 40 %, byliny 20 % a trávy max. 40 %.
Minimálna výmera biopásu má predstavovať min. 0,5 % z rozčlenenej plochy. Táto podmienka je stanovená za účelom vyhnutia sa situácii, aby biopás dôsledkom nevhodného umiestnenia nepriniesol významnejšiu zmenu z pohľadu vytvorenia nového priestoru pre ochranu biodiverzity. Pri dodržaní podmienok na biopás môžu byť vysadené aj vetrolamy a stromoradia, teda trvalé plochy.
V predchádzajúcom období bola obava zo strany poľnohospodárov, že prípadné nálety pesticídov na plochy biopásov budú sankcionované odobraním podpory. Tento problém sa môže vyskytnúť aj v budúcnosti, menšie zálety však nebudú sankcionované, ide o to, aby plochy neboli cielene ošetrované agrochemikáliami. Pri použití prípravkov na ochranu rastlín na susediacich plochách je vhodné zachovať ochrannú zónu okolo biopásu.
- Odložený termín kosenia
Je úprava pravidiel kosenia trávnych porastov spôsobom, na prevenciu nadmernej mortality živočíchov zdržujúcich sa na týchto plochách najmä v období ich rozmnožovania. Súčasné moderné mechanizmy nedávajú veľkú šancu týmto živočíchom uniknúť a preto je potrebné časť plôch kosiť v inom termíne. Na plochách s odloženým termínom kosenia je možné pasenie hospodárskych zvierat po realizácii kosby. Odporúča sa používanie plašičov zveri a dodržiavanie maximálnej rýchlosti kosenia (15 km/h)
- Alternatíva odložený termín kosenia + pasenie
Ako doplnkový postup sa stanovuje pasenie hospodárskych zvierat, nakoľko narušenie poľnohospodárskeho využívania trvalých trávnych porastov má negatívny vplyv na krajinotvornú funkciu, mení sa tiež botanické zloženie porastu, v ktorom dominujú menej hodnotné trávy, byliny a vyskytujú sa nálety drevín.
- Zatrávnenie medziradia
Zabezpečenie celoročného zeleného krytu plochy minimálne každého druhého medziradia viníc, sadov, chmeľníc plodinami zo zoznamu alebo ich zmesami a ich obhospodarovanie kosením, pasením a/alebo mulčovaním ako hlavnou agrotechnickou operáciou. V zatrávnených medziradiach je takisto zákaz použitia herbicídov.
- Vhodné obhospodarovanie plôch rýchlorastúcich drevín
Na plochách rýchlorastúcich drevín sa vzhľadom na potrebu zachovania biodiverzity vyžaduje optimálne ošetrovanie medziradia aj samotných riadkov vo vegetačnom období za účelom prevencie výskytu expanzívnych druhov rastlín vrátane inváznych druhov bez použitia prípravkov na ochranu rastlín. Vo vegetačnom období vykonať najmenej 2 x ošetrenie medziradia a riadkov s cieľom prevencie výskytu expanzívnych druhov rastlín vrátane inváznych druhov bez použitia POR.
Pozitívom je, že strategický plán dáva predpoklad pre postupné zlepšovanie ekologických podmienok v agrárnej krajine, ktoré by mohli viesť ku stabilizácii biodiverzity. Ekologická kvalita agrárnej krajiny je pre trvalo udržateľný vývoj veľmi dôležitým parametrom.
Tomáš Sládeček, NPPC – VÚŽV Nitra
Jaroslav Slamečka, Peter Šmehýl, SPU v Nitre
Snímky: archív autorov
