BASF Butisan

BASF Butisan

Basf butisan

Streda 10.augusta 2022, meniny má Vavrinec, zajtra Zuzana

Pšenica ozimná
Vlhká a teplá jeseň, dobré prezimovanie, voda, voda, voda, podpriemerná úroda.
Tak je možné charakterizovať priebeh poveternostných faktorov a ich vplyv na úrodu vlastne

všetkých poľnohospodárskych plodín v r. 2009/10, teda aj na úrodu pšenice ozimnej. Nešlo pritom iba o nasýtenie vodnej kapacity pôdy, ale aj o poškodenie porastov prívalovými dažďami,  ľadovcom, povodňami, dlhodobým zaplavením, o komplikovaný zber, o nepozberané porasty a o problematickú kvalitu.  Zberový rok 2010 sa tak zaradil medzi poľnohospodársky najhoršie roky.
Vplyv poveternostných faktorov na konečnej úrode a jej kvalite tak jednoznačne dominoval nad ostatnými vplyvmi, ako termín sejby, výživa a ochrana, ktoré v iných rokoch zohrávajú významnú úlohu, spolu s počasím. Ďalším špecifikom vegetačného obdobia 2009/10 bolo, opäť na rozdiel od iných rokov to, že extrém v podobe nadmerných zrážok sa v podstate prejavil na celom území Slovenska (a nie iba Slovenska). Rozdiel medzi regiónmi bol skôr v tom, či viac nadnormálnych zrážok padlo v máji alebo v júni. Boli to ale aj záplavové oblasti (Východoslovenská nížina, oblasti dolných tokov riek Žitava a Nitra a pod.) kde došlo k vybreženiu vody z riečnych korýt a k dlhodobému zaplaveniu poľnohospodárskej pôdy s poškodením porastov a ovplyvnením výšky úrody, resp. s nepozberaním porastu. V niektorých lokalitách možno následky badať dodnes. Celková podmáčaná alebo zaplavená plocha predstavovala asi 300 tis. ha poľnohospodárskej pôdy.
Výrazný prebytok vody v prírodnom prostredí sa objavil už na jeseň 2009 a počas zimy 2009/2010 a pokračoval najmä v máji a júni. Extrémnosť májových zrážok možno dokumentovať niekoľkými. Okrem mimoriadneho počtu meteorologických staníc, na ktorých boli prekonané rekordy mesačných úhrnov zrážok (takmer 400 z celkového počtu približne 556 staníc), dosiahol májový rekordný úhrn zrážok hodnotu 235 mm, čím prekonal predošlé maximum o celých 70 mm. V niektorých prípadoch presiahli denné úhrny aj hodnotu 100 mm. K mimoriadnosti situácie v priebehu mája 2010 prispel aj fakt, že zrážky padali pri priemerne vyšších teplotách. Priemerná mesačná teplota vzduchu bola minimálne o 2 °C vyššia ako zvykne byť pri podobných zrážkových situáciách.
A tak asi jedinou pozitívnou stránkou zberu v r. 2010 boli  výrazne vyššie nákupné ceny všetkých druhov pozbieraných komodít v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
Pšenica ozimná (mäkká) bola zberaná z plochy 310 091 ha, čo je približne o 50 000 ha menej ako vo r. 2009. Príčinou rozdielu je predovšetkým to, že približne o túto výmeru bolo na jeseň 2009 pšenice zasiatej menej. Výpadok totálnym zaplavením či iným poškodením porastov vplyvom počasia je možné podľa štatistických údajov odhadovať na 5 800 ha, čo predstavuje 1,8 % z plochy porastov ozimnej pšenice založených na jeseň 2009 na Slovensku. Z toho najviac porastov nebolo zberaných v Košickom kraji, takmer 3 000 ha (5,7 % z plochy oz. pšenice v KSK)
Ostatná pšenica (jarná mäkká a tvrdá a ozimná tvrdá) bola zberaná z plochy 32 tis. ha, čo je síce viac ako v r. 2009, ale celkovo r. 2010 potvrdil trend poklesu plôch pšenice na Slovensku (graf. 1). Za ostatných 75 rokov bola najväčšia výmera pšenice spolu v r. 2001 – 448,9 tis ha, teda minuloročná výmera je o viac ako 100 tis ha nižšia. Podľa ŠÚ SR bola v r. 2010 ozimná pšenica (mäkká i tvrdá) založená na ploche 317,4 tis. ha, čo naznačuje že zberová plocha v tomto roku bude približne rovnaká ako v r. 2010. Zberová plocha v r. 2010 predstavovala 23 % z výmery ornej pôdy Slovenska. Jednotlivé kraje mali obdobné zastúpenie, z pochopiteľných dôvodov sa v horských krajoch (Žilina a Prešov) pestovala oz. pšenica v menšom podiele (17 a 18 %), zatiaľ čo v Nitrianskom a Košickom kraji bolo naopak zastúpenie vyššie – 25 %-né (tab. 1).
Priemerná úroda mäkkej ozimnej pšenice bola v r. 2010 iba 3,50 t/ha (tab.1). Za ostatných 30 rokov je to tretia najnižšia úroda. Oproti predchádzajúcemu roku 2009 je to pokles o 14 % (4,07 t/ha). Nadpriemerná úroda bola dosiahnutá v 5 krajoch, v ostatných troch bola úroda značne podpriemerná (tab.1). A práve najviac postihnuté kraje záplavami – Nitriansky a Košický, značným poklesom svojej priemernej úrody, tak pri porovnaní s ostatnými rokmi ako aj krajmi, sa najviac podieľali na poklesu priemernej hektárovej úrody Slovenska. Je zaujímavé, že na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa od uvedenej úrody mäkkej pšenice takmer neodlišovala úroda pšenice tvrdej, tak ozimnej (3,64 t/ha) ako aj mäkkej (3,46 t/ha). Mäkká jarná pšenica mala úrodu najnižšiu – 2,3 t/ha.
Stabilizácia, resp. i mierny nárast úrody pšenice, ktorá sa z dlhodobejšieho hľadiska na Slovensku približne od r. 2003 ukazoval, bol v r. 2010 prerušený (tab. 2). Existujú ale dôkazy, že príčinou bolo skutočne extrémne počasie, spomínaný nadbytok zrážok.
Aj keď väčšina krajín EÚ, vrátane priemeru za EU 27 zaznamenala pokles hektárových úrod pšenice, z vybraných údajov (tab. 2), iba Rumunsko dosiahlo nižšiu úrodu ako Slovensko. Krajiny, v ktorých počasie malo obdobný charakter ako na Slovensku (Česko, Maďarsko, Poľsko) dosiahli vyššie úrody pri podstatne nižšom poklese oproti r. 2009 ako Slovensko. V Rakúsku vykázali dokonca úrodu vyššiu ako v spomínanom roku. 

Jačmeň jarný
Sucho pri zakladaní porastov, voda, voda, veľmi nízka úroda
Aj keď po zime so značnou snehovou pokrývkou na celom území Slovenska bola zásoba vlahy v pôde dostatočná, zrážkovo podnormálny marec 2010 sťažoval zakladanie porastov a nedostatok vlahy brzdil počiatočný vývin jarných obilnín. Aj keď aprílové zrážky porasty postupne vylepšili, ukázalo sa, že na úrody jarných obilnín (jačmeň jarný, pšenica jarná a ovos) malo počasie v r. 2010 ešte negatívnejší vplyv ako na oziminy. Okrem porovnania dosiahnutých úrod s predchádzajúcimi rokmi to dokazuje aj porovnanie s úrodou ozimného jačmeňa. Aj keď ide o osemkrát menšiu plochu jačmeňa ozimného, čo porovnanie robí problematickým, predsa len priemerná úroda o 0,51 t/ha vyššia pri oz. jačmeni (v r. 2009 0,42 t/ha) napovedá, že jarný jačmeň horšie znášal počasie v r. 2010. Približne rovnaký rozdiel bol vo všetkých krajoch.
Jačmeň jarný bol zberaný z plochy 117 867 ha (tab. 1). Pokračovala tak tendencia poklesu výmery (graf 1) tejto obilniny na Slovensku, a uvedená výmera tak po prvé v histórii Slovenska klesla po 10 % z o.p. Pokles zberovej plochy oproti predchádzajúcemu roku predstavuje až 60 tis. ha, pričom obdobne ako pri ozimnej pšenici hlavnou príčinou poklesu zberovej plochy v r. 2010 nie je vplyv počasia. Jeho vplyv je na základe štatistických údajov možné odhadnúť na 5 400 ha nepozberaných porastov. To predstavuje z plochy jačmeňa jarného evidovanej k 20. 5. 2010 4,4 %. Opäť najvyšší výpadok bol v Košickom kraji, kde dosiahol 1 960 ha (15 % z plochy jačmeňa jarného v KSK).
Priemerná úroda jarného jačmeňa v r. 2010 bola 2,66 t/ha. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to o 0,75 t/ha menej a nižšia úroda bola naposledy v r. 2000. Z dlhodobého hľadiska (graf. 2) touto úrodou nadobudli od r. 2000 pomerne stabilné úrody jačmeňa jarného klesajúcu tendenciu. Najvyšší pokles úrod bol opäť v Košickom kraji, kde na podmienky kraja skutočne extrémne nízka úroda, iba 1,51 t/ha (o 1,4 t/ha menej ako v r. 2009) najviac ovplyvnila celoslovenský priemer. Vôbec najnižšia úroda - 1,26 t/ha bola vykázaná v Banskobystrickom kraji. Aj keď v tomto kraji bolo zberaných o 14 % menej porastov ako bolo založených, zrejme boli zberané aj porasty ktoré nedali ani 1 t/ha. Za zmienku stojí úroda v Bratislavskom kraji – 3,13 t/ha, čo bolo takmer zhodné s úrodou v r. 2009 (3,15 t/ha).
Pokles priemernej úrody jačmeňa jarného oproti r. 2009 vykázala aj väčšina štátov E 27 (tab. 2), ale krajiny v našom susedstve (Maďarsko a Poľsko) dosiahli naopak úrodu vyššiu a okrem Rumunska vždy vyššiu ako bola úroda v SR. Často takmer dvojnásobný rozdiel v úrode jačmeňa jarného v prospech krajín ako Francúzsko, Holandsko a ďalšie vedie k záveru, že nie všetkého je príčinou počasie.       

Kukurica siata (na zrno)
Problematické zakladanie porastov, voda, komplikovaný zber, priemerná úroda
Okrem už spomínaného vplyvu extrémneho priebehu počasia v  mesiacoch máj a jún, extrémy pokračovali aj v letných a jesenných mesiacoch, čo pochopiteľne ovplyvnilo aj plodiny siate neskôr na jar a zberané na jeseň. 
Po premenlivom počasí v júli boli výrazne nadnormálne zrážky v auguste hlavne na západnom a strednom Slovensku. V niektorých regiónoch dochádzalo ku vzniku náhlych povodní z intenzívnych zrážok (Horná Nitra  15.-16. augusta). Podobný ráz počasia pokračoval aj v ďalšom mesiaci, keď september bol tiež zrážkovo nadnormálny a úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 130 mm, čo predstavuje prebytok až 67 mm. Situácia sa relatívne stabilizovala v mesiaci október, ktorý bol zrážkovo prevažne podnormálny. November bol síce zrážkovo relatívne normálny, napriek tomu priestorový úhrn atmosférických zrážok dosiahol 104 mm, Mesačné úhrny boli veľmi rozdielne a pohybovali sa od 35 mm na najkrajnejšom západe Záhorskej nížiny po 276 mm v oblasti Nízkych Tatier.
Kvôli predchádzajúcej intenzívnej zrážkovej činnosti zostali mnohé porasty jesenných plodín boli natoľko zamokrené, že sa zo zberom muselo čakať, alebo ich nebolo možné zberať vôbec, resp. ich zber nebol rentabilný.
Z hľadiska teplôt mesiac august r. 2010 bol na juhozápadnom Slovensku teplotne normálny, na strednom Slovensku prevažne normálny ale s väčšími odchýlkami a na severnom a východnom Slovensku bol prevažne silne nadnormálny.
September bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, miestami podnormálny, október bol teplotne podnormálny, studený, miestami až veľmi studený a to na väčšine územia Slovenska. November bol na väčšine územia  teplotne silne až mimoriadne nadnormálny. V novembri sa ešte kukurica na zrno na viacerých miestach zberala a napokon daždivé počasie v kombinácii s prvým snehom komplikovalo zber kukurice na zrno ešte aj v mesiaci december.  Zrno pre vysokú vlhkosť bolo potrebné dosúšať, čo pestovateľom zvyšovalo náklady.
Kukurica na zrno bola zberaná z plochy 166 585 ha (tab.1). Je to najvyššia výmera zrnovej kukurice od r. 1964. Jej doteraz najvyššia výmera bola v r. 1062 – 213,8 tis. ha. Vtedy bolo krátke, šesť ročné obdobie (r. 1959 – 1964), kedy jej výmera bola diktovaná politickými rozhodnutiami. Pestovaná bola na úkor ozimnej pšenice, oproti ktorej dávala vtedy nižšie priemerné úrody (kukurica r. 1962 2,35 t/ha, pšenica 2,45/ha).
K 20.5.2010 bola evidovaná plocha kukurice na zrno dokonca 178,8 tis. ha. Rozdiel, ktorý medzi touto plochou a plochou zberanou predstavuje 12 277 ha (6,8%), nemusel byť zapríčinený iba počasím (presuny medzi kukuricou na zrno a na siláž). O jeho prevažnom vplyve však svedčí napr. vysoké rozdiely medzi evidovanými a zberanými plochami v najviac vodou postihnutom Košickom kraji, ktoré tu dosiahli 21 %. Najvyššie zastúpenie kukurice na zrno na o.p. tradične vykazuje Trnavský a Nitriansky kraj (tab. 1).
Z dlhodobého hľadiska (graf. 1) sa potvrdil trend nárastu výmery kukurice na zrno na Slovensku.
Priemerná úroda kukurice na zrno v r. 2010 bola 5,53 t/ha, čo je na úrovni priemeru za ostatných 10 rokov (5,74 t/ha), ale menej oproti dvom predchádzajúcim rokom (6,85 a 8,17 t/ha). Tak ako pri ďalších plodinách, na nižšej priemernej úrode mal najväčší podiel povodňami najviac postihnutý Košický kraj, predovšetkým jeho súčasť – Východoslovenská nížina.   
Z dlhodobého hľadiska je ale dosiahnutú úrodu možno považovať za stabilnú, neovplyvňujúcu zatiaľ narastajúci trend úrod.
Horšie ale vyzerá naše porovnanie s výsledkami dosahovanými v krajinách EU (tab. 2), kde sme na úrovni Poľska (5,82 t/ha), síce pred Rumunskom (3,50 t/ha), ale výrazne za ostatnými, predovšetkým západnými krajinami a za celkovým priemerom EU (6,67 t/ha).  

Repka olejka ozimná
Dobré porasty na jeseň a na jar, nakoniec sklamanie
Porasty ozimnej repky, aj napriek dlhému časovému intervalu sejby v r. 2009, kedy sa „čakalo na dážď“ a preto nesialo, boli pred zimou 2009/10 v dobrom stave. Komplikované vzchádzanie bolo eliminované zrážkovo značne nadnormálnym októbrom, počas ktorého sa vylepšili najmä tie porasty, ktoré boli hnojené na jeseň dusíkom.
Zimné obdobie, aj keď bolo oproti predchádzajúcim rokom chladnejšie, najmä január, ale väčšinou s dostatočne vysokou snehovou pokrývkou, nemalo na repku negatívny vplyv. Porasty na jar veľmi rýchlo regenerovali s využitím zimnej vlahy. Aj keď bol marec zrážkovo podnormálny, tak okrem južných oblastí, repka rýchlo prešla z vegetatívnej fáze do generatívnej a koncom apríla začala kvitnúť. Porasty boli v relatívne dobrom zdravotnom stave a dala sa očakávať dobrá úroda.
Už spomínané extrémne zrážky v máji a júni však pre plné nasýtenie pôdnej kapacity vodou, podmáčanie, zaplavenie alebo mechanicky prívalovým dažďom a ľadovcom porasty značne poškodili. Samotný zber bol „mokrý“, kombajny mokrá pôda neudržala a preto oneskorený, so značnými zberovými stratami.
Z rozdielu medzi štatisticky vykázanými plochami osiatymi k 20.5. a plochami pozberaných je možné usúdiť, že nebolo pozberaných 4 tis. ha (2,5 %).
Zberová plocha ozimnej repky bola preto o niečo nižšia ako v r. 2009 a predstavovala 159 916 ha (tab. 1). Celková plocha repky olejka tak v SR zaujímala takmer 12 % z výmery o.p., čo bolo kedysi považované za hraničné zaťaženie, ale v súčasnej dobe je to bežné.
Najvyšší výpadok plôch vykázal opäť Košický kraj – 4,3 %, čo súvisí s rozsahom záplav. I tak bolo v tomto kraji najvyššie zastúpenia repky na o.p. – 17 %.
Z dlhodobého hľadiska (graf 1.) sa ukazuje, že  oz. repka sa stabilizuje v SR na výmere okolo 160 tis. ha, ktoré sú doplnené približne 5 tis. ha repky olejky jarnej. Tej bolo v r. 2010 4,0 tis. ha.
Priemerná úroda ozimnej repky bola v r. 2010 1,99 t/ha. Je to najnižšia úroda od r. 2003. Táto úroda vzhľadom na vývin porastov bola určitým sklamaním, aj keď išlo o vplyv extrémneho priebehu počasia. Dokazuje to značný prepad úrody v Košickom kraji (1,69 t/ha), pod ktorý sa podpísali zrážky a a hydrologické pomery Východoslovenskej nížiny.
Z dlhodobého hľadiska predstavuje úroda repky v r. 2010 pokles (graf. 2), aj keď nie taký výrazný, ako napr. pri jačmeni jarnom.
Aj keď vo väčšine krajín EU tiež došlo k poklesu úrody ozimnej repky, vykázalo Slovensko jednu z najnižších úrod repky, takmer o tonu nižšiu ako priemer EÚ – 2,96 t/ha.

Slnečnica ročná
Slabé zakorenenie, komplikovaný zber, nízka úroda
Tak ako pri kukurici aj pri slnečnici to bolo presýtenie pôdy vodou, ktoré nevytváralo podmienky pre hlbšie zakorenenie rastlín. Plytký koreňový systém tak neumožňoval slnečnici prekonávať tak obdobia s nasýtenou vodnou kapacitou pôdy, ako aj krátke obdobia sucha. To spolu s špatnými podmienkami pri zbere spôsobilo zníženie úrody na najnižšiu úroveň od r. 2000.
V r. 2010 bola slnečnica zberaná z plochy 82 866 ha (tab. 1). Táto plocha predstavovala v priemere za Slovensko 6,1 %-né zastúpenie slnečnice na o.p. Pre jej vyhranené nároky na prostredie sa v jednotlivých krajoch zastúpenie líšilo. Najvyššie, takmer 10 % bolo v Nitrianskom kraji, ďalej v Trnavskom – 8,23 % a v Bratislavskom 7,4 %. V košickom kraji bola slnečnica zberaná z 3,7 % o.p., čo je približne polovica z pravidelného zastúpenia tejto plodiny. Tak ako pri všetkých plodinách, aj pri slnečnici bolo v Košickom kraji najviac nepozberaných porastov – 2 133 ha (22 %). K 20. 5. bolo na Slovensku evidovaných 88 578 ha slnečnice. Touto výmerou  pokračoval postupný nárast plôch od r. 2007.
Z dlhodobého hľadiska (graf 1) je zberová plocha v r. 2010 takmer rovnaká ako v r. 2009  a možno hovoriť o určitej stabilizácii výmery tejto plodiny.
Hektárovú úrodu 1,81 t/ha (tab. 1) možno považovať za nízku. Pritom dvojtonová úroda nebola dosiahnutá v žiadnom kraji, a celoslovenský priemer znížila, tak ako pri ostatných plodinách, úroda dosiahnutá v Košickom kraji. 
Dlhodobý vývoj úrod slnečnice na Slovensku ukazuje graf. č. 2, ktorého polynomickú krivku r. 2010 vyrovnal.
V porovnaní s ostatnými krajinami EU 27 predstavuje slnečnica jednu z mála plodín pri ktorých sa Slovensko vyrovnáva priemeru EU (tab. 2), aj keď je to v dôsledku veľmi nízkej úrody dosiahnutej na značnej výmere v Rumunsku. V porovnaní so susednými krajinami ako Maďarsko, Česko a najmä Rakúsko zaostávame.

Raž ozimná
Plocha ozimnej raže oproti roku 2009 klesla, a to už aj vo výmere vykázanej k 20. 5. Oproti nej bola zberaná plocha nižšia iba o 100 ha a predstavovala 15 899 ha, čo je 1,17 % z o.p. Slovenska. Nízky úbytok zberaných plôch súvisí s lokalizáciou pestovateľských plôch do vyšších oblastí v okolí Zvolena a Krupiny a do Záhoria.
Priemerná hektárová úroda 2,23 t/ha bola najnižšia od r. 2000 rozdiel oproti r. 2009 bol 0,6 t/ha

Ovos
Aj plocha ovsa poklesla tak v zasiatej ako aj zberanej výmere oproti predchádzajúcim rokom a je najnižšia od r. 1994. Zberaná výmera 14 775 ha predstavuje 1,1 % z o.p. Zberalo sa o 14,3 % menej ako sa zasialo, najvyšší pokles bol v Košickom kraji – 23 % zo založenej plochy ovsa. Pestovanie ovsa je lokalizované najviac v Banskobystrickom a Prešovskom kraji.
Úroda ovsa 1,67 t/ha bola najnižšia od r. 2000. V Prešovskom kraji dosiahla dokonca iba 1,36 t/ha.

Sója fazuľová
Táto plodina patrila v r. 2010 medzi najúspešnejšie. Došlo pri nej k zvýšeniu výmery, dokonca na rekordnú úroveň 13 976 ha (1,O1 % z o.p.) a dokonca úroda ako jediná z hodnotených plodín bola vyššia ako v r. 2009. Rozdiel medzi zasiatou plochou a zberanou bol 769 ha (5,2 %). Jej pestovanie je tradične sústredené do Košického kraja, kde dosahuje takmer 4 %-nú koncentráciu na o.p.
Úroda bola 1,72 t/ha, čo je síce iba o 0,06 t/ha viac ako v r. 2009, ale bola dosiahnutá pri extrémnom priebehu počasia a na ploche väčšej takmer o 5 tis ha väčšej. Odborníci by mali zaujať stanovisko k príčinám.

Repa  cukrová
Ďalšia plodina pri ktorej sa zvýšili osevné plochy oproti r. 2009 a pri ktorej sa plocha evidované k 20.5. takmer neodlišovala od zberovej plochy, bola repa cukrová Jej výmera c r. 2010 dosiahla 15 952 ha. Ťažisko jej pestovania je v Trnavskom a Nitrianskom kraji, najvyššie percentické zastúpenie je ale v kraji Trenčianskom.
Dosiahnutá úroda 54,52 t/ha je iba o necelé dve tony nižšia ako v r. 2009

Hrach kŕmny a jedlý
Aj tieto plodiny zvýšili svoju výmeru oproti r. 2009, celkovo však plochy hrachu vykazujú klesajúcu tendenciu. Hrach sa zbieral z plochy 9 045 ha (0,67 % z o.p.), pričom rozdiel medzi plochou evidovanou k 20. 5. a zberovou plochou bol 770 ha.
Priemerná úroda bola 1,64 t/ha, teda menej ako v r. 2009 (1,82 t/ha). Obe úrody sú ale hlboko pod možnosťami tejto plodiny 

Ing. Pavel Zubal, CSc 
Pri spracovaní materiálov boli použité údaje z článkov uverejnených v Našom poli a údaje zo Štatisticlého úradu SR

Predplatné Agromagazínu

Agromagazín je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho Zadarmo.

Viac o predplatnom Agromagazínu

bkt

pottinger

Mohlo by vás zaujímať

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov