Výsledkom stretnutia predstaviteľov EÚ je klasické preťahovanie, predstieranie a stále rovnaký modus operandi ako na predchádzajúcich stretnutiach, ktoré mali viesť k vyriešeniu európskej dlhovej krízy.
Hoci to bolo už 17. stretnutie (áno, 17.!), stávky rastú, ale Veľký plán stále nemáme. Teraz je stanovený nový finálny termín na marec, čo bude presne v čase, keď sa Taliansko a Španielsko budú snažiť získať na trhu 300-500 miliárd eur na refinancovanie svojho dlhu!
Treba mať na pamäti, že naprieč dohodou o EÚ sa ako klzká cesta vinie snaha o využitie Medzinárodného menového fondu. Snaha obmedziť výšku dlhu EÚ je pozitívna, avšak obmedzenie už vo forme Paktu stability a rastu existuje, nebolo však nikdy dodržané. Najhorším výstupom z celého summitu je verejné vynadanie britského ministerského predsedu Camerona. Ani by som sa moc nečudoval, keby toto celé viedlo v Británii k ďalším debatám o referende o EÚ. Výsledkom by mohlo byť jasné "nie" a to by v zásade mohlo viesť Britániu k opusteniu EÚ. Práve teraz je čas uzatvárať stávky, že Británia opustí EÚ skôr ako Grécko!
Súčasné vzťahy Eurozóny verzus EÚ-27 sa nachádzajú na najnižšom bode solidarity a ochoty dohodnúť sa. Švédsko, Maďarsko, Česká republika a Británia zostávajú zatiaľ mimo. Investori pravdepodobne tieto krajiny odmenia za to, že nejdú vpred spolu s EÚ, ktorá bohužiaľ kvôli nečinnosti politikov stráca kredibilitu pre všetky stretnutia, ktoré sa budú organizovať. Pozornosť sa sústredila a sústredí na prežitie od jedného stretnutia k ďalšiemu, ale nakoniec lídri túto bitku prehrajú, hoci sa ju budú snažiť vyhrať.
Európa má problém so solventnosťou, ale každý samit EÚ len zvýšil likviditu (nie solventnosť), tzn. že na boj s dlhom bol vytvorený nový dlh. Očakávam, že v roku 2012 dôjde k významnému prepadu akciového trhu, EÚ na týždeň alebo dva uzavrie dlhopisový trh a zistí, kto sa ho zúčastňuje, za aké ceny, s akými stratami. Európska dlhová kríza už nemá najlepšie riešenie, nemá ani druhé najlepšie riešenie. Máme pred sebou extrémne negatívne varianty a väčšina z nich situáciu nezlepší.
Času nie je nazvyš a náklady ničnerobenia rastú. Rok 2012 bude pre hospodársky rast aj pre trhy v znamení nového minima, ale tiež to pravdepodobne bude čas nového štartu, kedy sa Európa aj zvyšok sveta bude môcť odpútať od tlačenia peňazí a nákladov likvidity, aby sa mohli sústrediť na prežitie, tvorbu pracovných miest a optimizmus.
Je potrebné zamerať sa na zlepšovanie solventnosti, vypracovať dohodu tripartity (odbory, vláda, zamestnávatelia) o tom, ako zvýšiť produktivitu, realizovať interné zníženie nákladov (miezd) a udržiavať sociálnu rovnováhu.
Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank
Zdroj: MediaDom
