Vývoj ekonomickej efektívnosti pestovania pšenice v rozdielnych podmienkach SR v rokoch 2008 – 2013

Pri hodnotení efektívnosti výroby pšenice boli využité kalkulácie nákladov poľnohospodárskych výrobkov a ďalšie ekonomické ukazovatele vo vybranom súbore poľnohospodárskych podnikov. Získané údaje ústav spracováva podľa výrobných oblastí Slovenska. Vzhľadom na to, že sa jedná o vybranú vzorku podnikov je potrebné chápať výsledné informácie ako orientačné. Pre účely tejto analýzy boli oblasti rozdelené podľa prírodných podmienok. Ako oblasť s najlepšími, teda produkčnými prírodnými podmienkami treba chápať kukuričnú výrobnú oblasť a do oblasti s najhoršími, teda znevýhodnenými prírodnými podmienkami bola zaradená horská výrobná oblasť. Ekonomickú efektívnosť pestovania pšenice hodnotíme v časovom rade rokov 2008 – 2013. Vybraný súbor tvoria poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti (akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným). V súbore nie sú zahrnutí samostatne hospodáriaci roľníci – fyzické osoby.

Náklady a úrody

V porovnaní s rokom 2008 sa v poslednom hodnotenom roku respondentom v rámci SR zvýšili náklady na hektár pšenice o 7 %. Rastúca tendencia hektárových nákladov sa začala prejavovať od roku 2011, kedy sa medziročne zvýšili náklady na 1 hektár vyrobenej pšenice o 16 %. Celkový nárast nákladov na pšenicu bol v porovnaní s rokom 2008 ovplyvnený najmä rastom nákladov na odpisy (181 %), opravy a udržiavanie (128 %) a vzrástli aj mzdové a sociálne náklady (62 %). V poslednom hodnotenom roku (2013) rast nákladov na hektár pšenice, okrem mzdových a sociálnych nákladov (37 %) ovplyvnili aj priame materiálové náklady (osivá, hnojivá, chem. ochr. prostriedky), ktoré medziročne vzrástli o 14 %. V celom hodnotenom období, s výnimkou roka 2012 mali vyššie hektárové náklady pestovatelia pšenice hospodáriaci v oblastiach s produkčnými prírodnými podmienkami. Vyššie náklady na ha pšenice v znevýhodnených oblastiach v klimaticky nepriaznivom roku 2012 spôsobilo najmä medziročné zvýšenie nákladov na réžiu (37 %). V poslednom hodnotenom roku (2013) sa náklady na pšenicu v znevýhodnených oblastiach znížili medziročne o 1 %, naopak v produkčných oblastiach mali výrobcovia pšenice náklady na hektár pšenice o 19 % vyššie ako v predchádzajúcom roku. V porovnaní s rokom 2008 sa hektárové náklady na pšenicu zvýšili v obidvoch hodnotených oblastiach.

Jednotkové náklady na pšenicu v porovnaní s rokom 2008 vzrástli tak v produkčných, ako aj v znevýhodnených oblastiach. V rámci SR sa v roku 2013 tona pšenice vyrobila o 16 % drahšie, ako v roku 2008. Počas hodnoteného obdobia bola najdrahšia výroba pšenice v roku 2012, kedy sa tona pšenice vyrobila za 199 €. Najlacnejšie sa vyrobila pšenica v rokoch 2008 a 2011, a to za 140 €.t^-1. Okrem rokov 2009 a 2012 sa vyrábala pšenica drahšie v znevýhodnených oblastiach. V roku 2013 dokázali pestovatelia hospodáriaci v oblastiach s produkčnými prírodnými podmienkami vyrobiť tonu pšenice za 164 €, v znevýhodnených oblastiach sa vyrobila tona pšenice za 201 €. Vývoj nákladov, zisku, resp. straty a rentability pšenice v rozdielnych prírodných podmienkach prezentuje tabuľka č. 1.

V roku 2013 boli poveternostné podmienky pre obilniny oproti predchádzajúcemu roku priaznivejšie, čo sa prejavilo aj na ich úrode. Úroda pšenice sa sledovaným podnikom v roku 2013 medziročne zvýšila o 33 %, napriek tomu však nedosahovala úrodu roku 2011. Počas celého hodnoteného obdobia dosahovali vyššiu úrodu pšenice respondenti hospodáriaci v oblastiach s produkčnými prírodnými podmienkami, ktorí dosahovali úrodu od 3,52 t.ha^-1 do 5,56 t.ha^-1. V oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami sa dosahovala úroda od 2,60 t.ha^-1 do 3,88 t.ha^-1. V porovnaní s rokom 2008 sa úroda znížila tak v produkčných, ako aj v znevýhodnených oblastiach o 3 %. V rámci SR bola úroda v roku 2013 o 0,45 t .ha^-1 nižšia ako na začiatku hodnoteného obdobia.

Ceny a rentabilita

Priemerná realizačná cena pšenice sa v roku 2013 medziročne znížila zo 199 € na 167 € za tonu. Napriek tomuto nepriaznivému vývoju bola v poslednom hodnotenom roku o 12 % vyššia ako v roku 2008. Vývoj priemernej realizačnej ceny v hodnotenom období mal kolísavý trend. Po enormnom medziročnom prepade v roku 2009 na 103 € zo 149 € za tonu, začala cena pšenice rásť až do roku 2012, kedy bola v hodnotenom období najvyššia (199 €.t^-1). V roku 2013 v rámci SR priemerná realizačná cena pšenice medziročne klesla o 16 %. V poslednom hodnotenom roku bol medziročný pokles realizačnej ceny pšenice zaznamenaný iba v oblastiach s produkčnými prírodnými podmienkami (18 %). V oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami bola priemerná realizačná cena pšenice v porovnaní s rokom 2012 o 9 % vyššia. V rozdielnych prírodných podmienkach pretrvávala počas celého hodnoteného obdobia v priemernej realizačnej cene pšenice výrazná diferencia. V oblastiach s produkčnými prírodnými podmienkami sa pšenica realizovala od 108 € do 212 € za tonu a oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami dosahovala priemerná realizačná cena pšenice od 102 € do 131 € za tonu. V porovnaní s rokom 2008 bola priemerná realizačná cena pšenice v poslednom hodnotenom roku priaznivejšia tak v rámci Slovenska, ako aj v oblastiach s rozdielnymi prírodnými podmienkami. V rámci SR sa zvýšila priemerná realizačná cena pšenice o 12 %. V oblastiach s produkčnými prírodnými podmienkami bola realizačná cena pšenice v porovnaní s rokom 2008 vyššia o 13 % a v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami o 4 %.

Medziročné zvýšenie nákladov na hektár pšenice v roku 2013 priaznivo pôsobilo na jednotkové náklady a napriek medziročnému zníženiu priemernej realizačnej ceny dosahovali výrobcovia pšenice v rámci SR v poslednom hodnotenom roku zisk 3,11 €.t^-1 a pšenica sa po nepriaznivom roku 2012 znova dostala do plusových čísiel. V roku 2013 dosahovala výroba pšenice rentabilitu 1,89 % a s pomocou dotačných stimulov 23 %. Počas hodnoteného obdobia boli pre pšenicu priaznivé roky 2008, 2011 a 2013, kedy bola jej výroba rentabilná aj bez poskytnutej podpory. Najefektívnejšie sa vyrábala pšenica v roku 2011, kedy jej rentabilita dosahovala 12,46 % bez započítania poskytnutej podpory. S najvýraznejšou stratou sa v obidvoch hodnotených oblastiach vyrábala pšenica v roku 2009, kedy pre výrazný medziročný prepad realizačnej ceny výrobcovia nepokryli vynaložené náklady na jej výrobu. V uvedenom kritickom roku sa v rámci SR pšenica vyrábala so stratou 52 €.t^-1 a nebola rentabilná ani so započítaním poskytnutej podpory. V hodnotenom období efektívne vyrábali pšenicu iba respondenti hospodáriaci v oblastiach s produkčnými prírodnými podmienkami. Diferencia medzi rôznymi oblasťami je spôsobená ako prírodnými tak aj ekonomickými podmienkami. Priemerná realizačná cena pšenice bola v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami vo všetkých hodnotených rokoch nižšia a nepokrývala vysoké jednotkové náklady na jej výrobu. V znevýhodnených oblastiach bola výroba pšenice bez započítania poskytnutej podpory neefektívna počas celého hodnoteného obdobia. Podpora dostala výrobu v znevýhodnených oblastiach do plusových čísiel iba v rokoch 2008 a 2010, v ostatných hodnotených rokoch iba zmiernila stratu. Efektívnejšie vyrábali pšenicu respondenti v oblastiach s produkčnými výrobnými podmienkami, ktorí dosahovali zisk aj bez započítania podpory v štyroch zo šiestich hodnotených rokov. V produkčných oblastiach bola za pomoci podpory pšenica rentabilná takmer vo všetkých hodnotených rokoch, okrem roku 2009, kedy poskytnutá podpora pestovateľom pšenice zmiernila stratu. Uvedená analýza potvrdzuje, že ekonomickú efektívnosť výroby pšenice v celom hodnotenom období ovplyvňovali výrobné klimatické aj ekonomické podmienky (realizačná cena, náklady, podpora). Jedným z najvýraznejších faktorov, ktorý ovplyvňuje rentabilitu výroby pšenice, ale aj iných plodín, je realizačná cena, ktorú výrobca dokáže len ťažko ovplyvňovať. Realizačné ceny pšenice v rámci EÚ, resp. na republikovej úrovni sa odvíjajú od cien na svetových trhoch. Dôležitým faktorom rentabilnej výroby je štátna podpora, s ktorou dokážu vyrábať pšenicu so ziskom aj pestovatelia hospodáriaci v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami.

Ing. Anna Trubačová

NPPC Nitra - VÚEPP Bratislava

Podtext: Rentabilita pestovania pšenice v SR ostáva stále „na hrane“.

Tabuľka č. 1: Vývoj nákladov, zisku, resp. straty a rentability pšenice v rozdielnych prírodných podmienkach v časovom rade 2008 – 2013

Prameň: Náklady a výnosy poľnohospodárskych výrobkov za rok 2008 – 2009, 2011 Nákladovosť poľnohospodárskych výrobkov v SR za rok 2010, 2012, 2013 vlastné prepočty

Celú analýzu ekonomiky pestovania pšenice z dielne VÚEPP nájdete v AGROMAGAZÍNe 3/2015 na s. 14 až 16.