logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

pda_ilustrakKomentár: Otvorme debatu o reforme pozemkového fondu

 

Politika je zložité remeslo a verejnosť ju zväčša vníma povrchne. Výskumy, výsledky volieb ale aj obyčajné internetové diskusie napovedajú, že voliči len málokedy poznajú agendu a schopnosti svojich volených zástupcov.

 

Stačí len niekoľko protikorupčných vyhlásení a sympatický úsmev a volič sa rozhodne. Žiaľ, tento scenár sa opakuje na celom svete a nezamýšľaným dôsledkom je, že kvalita politických návrhov a rozhodovania upadá. Poľnohospodárstvo nie je výnimkou a udalosti posledných dní sú toho dôkazom.

Slovenský pozemkový fond (SPF) je smutne známy viacerými kauzami. Už druhý minister musel kvôli problémom v tejto inštitúcii opustiť svoje kreslo. Demisia ministra sama o sebe však zázračné zlepšenie neprinesie ani teraz. SPF spravuje štátnu pôdu a pozemky tzv. nezistených vlastníkov. Spolu takmer 700 000 hektárov. Každý štvrtý hektár ornej pôdy na Slovensku je pod správou SPF. Z toho takmer 450 000 hektárov SPF prenajíma na poľnohospodárske účely. Sú to významné plochy, ktoré by mali byť spravované transparentne a efektívne.

V praxi to, žiaľ, vyzerá úplne inak. Odhliadnime nateraz od korupčných škandálov SPF. Aj mimo týchto podozrení je totiž fungovanie pozemkového fondu na zamyslenie. Jeho zamestnanci nemusia vybavovať žiadosti podľa zákonom stanovených lehôt, keďže sa naň nevzťahuje správny poriadok. To znamená, že akákoľvek žiadosť, či už ide o stavebné povolenie pri výstavbe rodinného domu, vecné bremeno či veľký investičný projekt, môže byť vybavená o mesiac, o rok alebo aj o niekoľko rokov. Takéto fungovanie brzdí farmárov, obce, bežných občanov a investorov. Reálne sa tak môže stať, že projekt obecnej kanalizácie z eurofondov za 200 000 eur nevyjde, lebo vyjadrenie SPF nedorazí včas, farmár nezainvestuje do rozšírenia svojho podniku, lebo stanovisko od SPF je neisté alebo cyklotrasa spájajúca obce sa nedobuduje, lebo jej časť prechádza cez štátne pozemky. Paradoxne to pôsobí najmä preto, že štátne vlastníctvo brzdí projekty vo verejnom záujme.

Ako zlepšiť fungovanie SPF? A čo takto ho nezlepšovať vôbec a SPF v dnešnej podobe jednoducho zrušiť? Vlastníctvo štátnej pôdy by napríklad mohli prebrať obce, ktoré okolie poznajú najlepšie a sú v kontakte s miestnymi poľnohospodármi – za predpokladu jednoznačne rozdelených kompetencií a financovania. Samozrejme, znamenalo by to viac úloh pre obce, ktoré ale zároveň majú viac motivácií konať v súlade s rozvojom obce a krajiny, ktorá ju obklopuje. Pôda nezistených vlastníkov by ostala v správe SPF, kde by bolo základnou úlohou aktívne riešenie vlastníctva. Debata by sa ale mohla uberať aj odvážnejším smerom.

V roku 1992 vznikla v Nemecku BVVG (Spoločnosť na zhodnocovanie a spravovanie pôdy), ktorá má za cieľ sprivatizovať všetky poľnohospodárske a lesné pozemky bývalého východného Nemecka do roku 2030. Jej úloha, ktorá v ušiach mnohých Slovákov znie možno kontroverzne, znamená funkčnejší trh s pôdou. Pozemky sa dostávajú tam, kde je ich ekonomické zhodnotenie najlepšie. Inšpiráciou pre Slovensko by mohol byť hlavne postup prenajímania a predaja pôdy. Pozemky ponúka na svojom webe formou dražby a pôdu získa záujemca s najlepšou cenou. Tak spoločnosť zabezpečuje, že pôdu prenajíma za trhové ceny, dodržiava podmienky hospodárskej súťaže a nejde o nedovolenú štátnu pomoc, ktorá je v EÚ monitorovaná. 80 % z prenajímaných plôch dostanú do správy miestni farmári.

Obava z pozemkových žralokov teda nie je na mieste - priemerná veľkosť predaného pozemku bola okolo 6 hektárov, čo pre veľkých investorov nie je až taká atraktívna výmera. Proces prenajímania a predaja pôdy prebieha transparentne a priestor pre „všimné“ úradníkom je aj kvôli aukciám podstatne nižší. Poľnohospodársku pôdu podľa zákona uvoľňuje aj na chránené územia – za svoje pôsobenie tak bezodplatne previedla 65 000 hektárov a ďalších vyše 24 000 ha predala na účely ochrany prírody. To je len jeden príklad efektívnejšieho fungovania, ktorý diskusiu o lepšom SPF len otvára.

V budúcnosti by sa reforma SPF nemala zameriavať „len“ na odstránenie korupcie. Aby korupcia nevznikala, je nutné zjednodušiť procesy nakladania s pôdou. Očakávanie, že prevody pozemkov budú prebiehať legálne, keď je spleť legislatívy zložitá, pôda extrémne rozdrobená a fond komunikuje pomaly, je aj trochu naivné. Nastal čas pozrieť sa na Slovenský pozemkový fond bližšie a zaradiť jeho reformu nielen medzi priority Agrorezortu, ale celej vlády. Tak, aby jeho fungovanie neohrozila už žiadna politická nominácia.

 

Monika Budzák, analytička INESS



Najaktuálnejšie ceny agrokomodít

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel. Aktualizované každých 10 minút

pottinger

agbiz-KUHN-performer

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov